netopýr088 komentáře u knih

Veľký román, nielen rozsahom, zachytáva obdobie pred Druhou svetovou vojnou, počas nej a krátko po nej na osude niekoľkých rodín v Slovenskom Komlóši. Hlavne zo začiatku bolo na mňa priveľa postáv, a zbytočne veľa politikárčenia, čo ma v literatúre nezaujíma, ale oplatilo sa počkať, pretože v ďalších častiach autor na nikom nenechá suchú niť, píše pravdivo, bez pátosu a odsudzovania o všemožných hrôzach, ktoré sa diali obyvateľstvu počas pohnutej doby. Niekedy až strašné okamihy. Najmä útek Istvána Semetku zo zajatia som si však užil nadmieru. Samozrejme nedá mi opomenúť obrazový materiál použitý v knihe, ktorý umocňuje atmosféru románu. Potrebná kniha, aby sme si uvedomili, že krivdy sú vzájomné, a vinníkmi sme vlastne všetci. Na Nobelovku by stačilo aj menej.

3 14.09.2022

Kašua je hebrejsky píšuci Palestínec, rovnako ako protagonista knihy. Kvitujem komentáre užívateľov podo mnou, a pre mňa má táto kniha ešte jeden dôležitý aspekt. Je to podľa mňa o sile a moci literatúry, o tom, že aj vymyslený príbeh sa môže hlboko (a fatálne) dotknúť niečieho života, a o tom, že keď sa naučíme v literatúre mlčať a klamať, postupne sa pripravujeme o možnosti, ako povedať pravdu.

3 30.05.2022

Až na Snežnú zem, ktorú som čítal dávno v slovenskom výbere, všetky tu zverejnené Kawabatove texty boli pre mňa novinkami. A musím povedať, že sa vo mne obnovilo to očarenie týmto autorom, ktoré som zažíval pred pätnástimi rokmi.

3 17.10.2021

...zo začiatku to bola nuda, aj keď na konci sa ukázalo, že nuda pre príbeh zásadná...a prvé vety sa pani Rowlingovej tentokrát podarili, a ani pravidlá metlobalu nespomenula...celé to bolo tak parádne poprepletané, že klobúk dolu, a aj s Vola de Morta sa konečne stal úctyhodný súper tomu Hnisavému Puchierovi či Hnide Prašivej, či ako sa volá...

3 30.03.2021

Bolestivú rekonštrukciu príbehu starej ženy, ktorý je plný nejasností otravujúcich vzťahy v celej rodine, si zaumienia urobiť a nakrútiť na kameru členovia tejto nešťastnej rodiny.
Vyberú sa teda do Chorvátska a Srbska, na najboľavejšie miesta rodinnej histórie, kde sa podrobia čisteniu rán, vyrezávaniu kurích ôk a rozrezávaniu hnisavých vredov.
Film nakoniec Nina zničila, ale nám ostala aspoň táto kniha.

Hoci mi zo začiatku kniha kládla mierny trecí odpor, nakoniec som sa až pokĺzol...
P.S. Pán Grossman vie písať aj lepšie

3 28.02.2021

Malo by sa to skôr volať zhúlenoid, lebo taká imaginácia, akej je M.C. schopný, sa rodí asi iba po požití drog. Čítal som to tri týždne, pretože mi moja myseľ nechcela dlho držať pozornosť, ale neľutujem jedinej minútky, ktorú som nad knihou strávil. Autora často porovnávajú s Kafkom, či Borgesom (mne skôr pripomínalo jeho písanie Casaresa), ale to je veľmi nepresné, Cărtărescu vytvoril úplne nový pohľad na funkciu literatúry. Niektorým veciam sa nedá úplne porozumieť, ale to nevadí, lebo na poriadnu knihu stačí aj desatina toho, čo predviedol tu, a ešte štylisticky bravúrne.

3 19.11.2020

ešte som nedočítal, ale asi by bolo lepšie, keby túto knihu napísal niekto iný... autorka sama nemá dostatočný odstup od látky.
Už som dočítal a nemám, čo dodať.

archetypálne postavy, ktoré sa uchyľujú k svojmu archetypálnemu správaniu, nám dávajú nahliadnuť do nášho vlastného konania, alebo do jeho možností, ktoré skrývame aj pred sebou samými. Byť človekom, znamená nebyť postavou v Claudelovej knihe.

3 18.08.2020

od erotickej knihy by som očakával viac erotiky, ale tej je v tejto knihe menej ako v katalógu Hilti. V kontexte autorovho diela, ani v kontexte erotickej literatúry vôbec, nejde o dielo nejakým spôsobom podstatné, ak sa mám vyhnúť pomenovaniu zbytočné. Bavilo ma to, čítalo sa to dobre, a originálne to miestami tiež bolo, bohužiaľ (to je) dosť málo, na pozitívne hodnotenie odo mňa, a to sa snažím byť objektívny.

3 01.07.2020

na relatívne útly román, je jeho mnohovrstevnosť úctyhodná. A číta sa s ľahkosťou, akou to sám autor písal. A v kapitole Vír Llosa ukázal, že ani vo veku osemdesiat rokov sa nebojí štylistických experimentov.

3 09.05.2020

zaujímavé rozprávanie o sile imaginácie, ktorá nám môže pomôcť prežiť aj také hrôzy ako koncentračný tábor a Mengeleho pokusy. Aspoň tak to chápem ja. A že sa vo vojnou rozvrátenom Poľsku, stretne otec a dve dcéry, všetci navzájom odlúčení, bol zázrak, ktorý ma dohnal takmer k slzám, magickým vyústením a podobenstvom o nádeji, ktorá neumiera ani posledná. Veľmi dobrá práca.

3 12.04.2020

Vždy som mal B. Malamuda za spisovateľa s (u mňa) vysokým literárnym kreditom, ale v tejto knihe prekonal aj sám seba. To ako rôzne môžu byť dôvody pre naše túžby a vôľa dosiahnuť ich naplnenie tu ukázal priam majstrovsky na manželskom mnohouholníku, v komornom rozprávaní plnom hĺbky, k tomu všetkému podporenom porovnaniami s životmi slávnych osobností, ktoré sú predmetom životopiscovho celoživotného bádania, a predovšetkým s životom D.H. Lawrenca. A ak sa dá poučiť z životov iných ľudí, vždy tu bude ten jediný život, ktorý musíme žiť a precítiť aj so všetkými nepríjemnosťami. Malamud je dôstojným pokračovateľom Dostojevského.

3 31.01.2020

Julian Barnes ako ho mám rád. Zdanlivo kniha poviedok, ale v skutočnosti román v poviedkach-kapitolách, kde sa striedaním rozprávačských rovín, štýlov a foriem (raz je to bájka, inokedy poviedka v dopisoch...), podobne ako vo Flaubertovom papagájovi, dosahuje výnimočného efektu spoločného osudu ľudí a zvierat po potope sveta, ktorá je východiskovým bodom knihy. V každom príbehu však hlodá nejaký neviditeľný črvotoč (tu opísaný ako čierny pasažier archy Noemovej) ako v každom z nás.
Kapitoly histórie sveta nám v podaní pána Barnesa majú jeho slovami slúžiť čoby „modelové situácie, podľa ktorých by sme sa mali vydať do budúcnosti“. A ten črvotoč je ti tik tik tik tak, Láska.
Odporúčam všetkými piatimi hviezdami, ktoré mám k dispozícii.

3 15.01.2020

Theo mi bol nesympatický, ale Donna Tarttová vie, že dobrá kniha sa nesúdi podľa toho, či je nám hrdina sympatický, ale podľa toho akú hĺbku citov a myšlienok nám prostredníctvom jeho príbehu chce ukázať. Stehlík je veľký americký román, kde priateľstvo, láska a i smrť majú presne toľko podôb, že mi napadá zrovnanie s Malým životom Hanye Yanagiharovej.

3 31.08.2019

Na prvotinu autora skvelý výkon, aj keď niektoré deje v príbehu ostali nevysvetlené, užil som si každú vetu a pokojne by som si dal aj sto strán navyše. Konanie postáv som mnohokrát síce nechápal, najradšej by som každú postavu schytil pod krk a poriadne s ňou potriasol (snáď okrem malej Cayenne), ale ako štúdia, kam až môže zájsť otcovská žiarlivosť a ľudská nečinnosť sa autorovi kniha podarila. Teším sa na ďalšie tituly G. Tallenta.

3 14.07.2019

Ťažko zaraditelné dielko, bol by to cestopis, keby to nebol román, a bola by to zbierka poviedok, keby to nebola báseň, ale samo osebe je to KRÁSA nevídaná, hlavnou postavou sú tu ,,Jastrabie,, ostrovy so svojimi ľuďmi a históriou. A veľryby.
Hor sa do odporúčaných

2 01.11.2023

Pre mňa bola táto kniha ako sústava zrkadiel, všetko súviselo so všetkým...Nebol to vlak do Lisabonu, to naozaj nie, ale v niektorých veciach je tento román dokonca lepší...Nadšenie na mojej strane.

2 18.09.2023

Kniha biblických rozmerov, aj keď objemovo je len zlomkom biblie

2 27.10.2022

Nie pre všetkých ľudí, ktorí v roku 1975 opustili Angolu a Mozambik, bola cesta do Portugalska návratom, mnohí jednoducho utekali, z krajiny, kde ich čakala smrť do krajiny, v ktorej klinčeková revolúcia zanechala množstvo neistôt. Cardosová ukazuje širokú škálu problémov, ktoré sprevádzali navrátilcov z koloniálnych zemí, od kultúrnych rozdielov až po šikanu a diskrimináciu, dokonca aj vo vlastných radoch. Niekedy mi vadili heslovité vety, najmä zo začiatku som ich zaznamenal priveľa, ale po tom, ako som si zvykol na autorkin štýl, musel som žasnúť.

2 02.09.2022

nápadité, smutné aj humorné dielo, rozprávané jednoduchým (nie však prostoduchým) až drsným jazykom. Takto by sa mali písať knihy o histórii, pretože nie je dôležité, ako veci boli, ale akí máme na ne pohľad z dneška, a ako náš dnešok ovplyvňujú. Tak o histórii píše málokto.

2 26.08.2022