Nyctophile komentáře u knih

Pozoruhodná, rozsahom útla knižka vezme čitateľa na exkurziu do záhrad plných pávov a ruží, v ktorých sa prechádzajú čiernovlasé krásavice s útlym pásom a lícami ako granátové jablká. Naokolo v divokých horách sa zase na rýchlych koňoch preháňajú džigiti, pre ktorých znamená česť viac než život sám.
Bez rozsiahlej faktografickej expozície, ktorú prináša erudovaná autorka, by samozrejme čítanie tejto antológie malo polovičnú hodnotu.
Je priam neuveriteľné, ako na ploche hoci len štyroch veršov dokážu autori sprostredkovať atmosféru stredovekého Kaukazu.

VÍTR Z HOR

Kéž ti vítr z hor
ke spánku zazpívá
Ať se slavík z doliny
celou noc ozývá

1 13.02.2025

Hľadanie Boha (v tomto prípade ale skôr boha s malým „b“, keďže sa jedná o dielo z perestrojkovej doby) má veľa podôb a hlavne je to celoživotný proces. Dá sa hľadať v bohosloveckom seminári, no takisto aj pri existenciálnej výprave do hlbín stredoázijských stepí. A potom holý pobehovať vo vysokom poraste anaše. Patetický Avdij Kallistratov je poriadny tragéd, ten typ, ktorý jednoducho nemôže mať v živote ani trochu pokoja. Jeho hlava ho spoľahlivo vedie od jednej tragédii k druhej. Boston je veľký človek, Bazarbaj zase odporný antihrdina a živý príklad toho, že Kazachstan a Kirgizsko majú v skutočnosti omnoho väčší problém s alkoholom než Rusko. A čo sa týka večného nešťastia dvojice vlkov, modrookej Akbary a naježeného Taščajnara? Tak ako ma to rozsekalo pred 25 rokmi, tak ma to rozsekalo aj dnes. Čiže nadčasová klasika, ktorej čaro neuvädá.
Pasáž s Pilátom a Ježišom naozaj evokuje dojem, že Ajtmatov sedel s Bulgakovom v jednej lavici a odpisoval od neho pri písomke. Avšak nepôsobí to tam nepatrične.
Ako hudobné pozadie k čítaniu odporúčam pustiť si niektorý z dobových albumov legendárnej sovietskej kapely Кино.

3 12.02.2025

Aj západní literárni kritici sa museli zhodnúť v tom, že ruská literatúra je tou najpravdivejšou podobou literatúry, ktorá najlepšie zo všetkých zachytila realitu. Ako jediná literatúra na svete prekonala aj samotnú psychológiu ako vedný odbor a ukázala ľudskú dušu v jej pravej podstate.

Toto samozrejme platilo pre velikánov formátu Dostojevského, Tolstého alebo Čechova. Kto prevzal tú pomyselnú štafetu a nesie ju dnes? No samozrejme nikto, pretože dnešný nielen ruský, ale celosvetový marazmus už proste vytvorenie takýchto diel neumožňuje. Musíme sa uspokojiť aj s niečím menším. Napríklad táto rozsahom úsporná knižka, ktorá sa dá zhltnúť za jedno poobedie. Už úvodná poviedka z geologických hlbín Sibíri napovedala, o čo sa bude jednať a že to bude svižná jazda. Že pri tom budú tiecť potoky vodky, o tom tiež asi nikto nepochyboval. Záhada vzducholodí na obálke sa tiež vysvetlila (uspokojivo vysvetlila???). S výnimkou jednej poviedky s politickým motívom sa do mysle ani na jediný okamih nevkradla nuda. Moji osobní favoriti sú jednoznačne dvojica korheľov zajedajúcich vodku granulami pre psov a robotníčka zo zapadákova kdesi v okolí mesta Čeboksary s jej novou láskou.
No a záverečná poviedka to už len úplne zaklincovala. Koniec-koncov, raz sa to naozaj všetko môže skončiť práve takto...

1 08.02.2025

Pán Karika už je obohraný ako melódia starého verklikára. Rutina, s ktorou je napísaná táto kniha, z nej čpie naširoko-ďaleko. Je tým pádom nudná.
Hlavní hrdinovia tohto typu, ktorí na zaspanie potrebujú päť tabletiek rohypnolu, ma už fakt nebavia. Toto klbko nervov, tento psychoneurotik, by nemohol robiť ani zametača v rámci aktivačných prác. Nieto ešte v ŠtB.
Je síce kovaný marxista a dialektický materialista. Avšak aj jemu je postupom času jasné, že zažíva nie bludy, ale istú formu nadprirodzena. Napriek tomu ostatných, ktorí vidia to isté, považuje za bláznov. Na pomoc pri upadajúcej invencii musia prísť osvedčené klasické značky typu Tribeč.
Strata času a priam urážka čitateľského vkusu.

2 07.02.2025

Ak sa niekedy vyskytnete na kopci nad mestom Šumen, ocitnete sa vnútri obrovského betónového, brutalisticko-socrealistického „pamätníka 1300 rokov Bulharska" z roku 1981. Na túto štruktúru môže mať človek akýkoľvek názor, ale veľmi dobre sa tam dá pochopiť monumentálnosť dejín krajiny. Národ, ktorý vlastne ani nebol slovanský (teda aspoň jeho vládnuca časť), mal nakoniec na slovanský svet extrémne silný vplyv. Hlavne preto, že dal svetu cyriliku. No a tu môžeme hneď diskutovať. Svetovo najstarší zachovaný nápis v cyrilike je síce v jaskyni pri bulharskej dedine Krepča, písmo ale zrejme vzniklo v Ochride na území dnešného Severného Macedónska (nič z tohto v knihe spomenuté nie je).
Štandardne kvalitná produkcia z dielne NLN. Dobre zmapovaná je história raného stredoveku, aj turecká nadvláda. Možno obdobie komunizmu by si žiadalo pár strán naviac, ale inak spokojnosť.

1 05.02.2025

Tak ako pre Grenouilla bola vôňa mlieka pomiešaného s hodvábom tou najideálnejšou vôňou, tak musí byť pre každého literárneho fajnšmekra tou najideálnejšou knihou práve Parfum.

Už úvodných desať strán pôsobí ako zjavenie. Hoci sám autor neskôr priznáva, že „naša reč nie je súca na opisovanie čuchom vnímateľného sveta", on to robí znamenite, hladko a bez zaváhania. No proste sedliak smrdel takisto ako kňaz, remeselnícky tovariš smrdel takisto ako majstrová, všetka šľachta smrdela, ba dokonca aj kráľ smrdel, smrdel ako dravec a kráľovná smrdela ako stará koza.

Hoci táto kniha mala byť pred takmer 20 rokmi témou mojej diplomovej práce, dnes už k nej nezosmolím ani adekvátne oslavnú recenziu. To však ani nie je nutné, celosvetový úspech a ovácie svedčia a mimoriadnom diele, ktoré sa zjaví tak raz za 50 rokov. Ani ten Kurt Cobain to hádam nemal v hlave úplne vykradnuté, keďže Parfum vyhlasoval za svoju najobľúbenejšiu knihu.

Jedna výčitka by sa predsa len našla. Celá druhá časť (pobyt v jaskyni a markízova teória letálnych plynov) je v kontexte celého príbehu dosť rušivá a akosi nezapadá. Tvorcovia filmu (2006) sa ju podľa mňa úplne správne rozhodli úplne vynechať.

Celý autorov nápad, prevedenie a kvetnatý jazyk (týmto chválim aj slovenský preklad vydania r. 1987) je hodný Nobelovej ceny. Grenouille pri narodení možno naozaj mal radšej ostať ticho a zvoliť si tým priamu cestu od narodenia ku smrti bez okľuky životom. Tým by svetu i sebe ušetril mnoho neblahých udalostí (a niekoľkým rusovlasým pannám, ktoré si vôbec vyberal na základe podvedomej motivácie „řezavá střecha - vlhký sklep", by ušetril život). Lenže to by sme prišli o veľkolepého hrdinu, ktorý snáď nemá na svete páru. 10/10, 100%, neprekonateľný ideál, literárna láska navždy, chapeau!

4 30.01.2025

Absolútne ignorujem hororový žáner, avšak v rámci všeobecného prehľadu som prečítal kompletné životné dielo Lovecrafta. V podstate sa k autorovi nedá nepociťovať určitá sympatia (kto by nemiloval spisovateľa, ktorý svojho kocúra pomenoval Negrík). Mnohé z poviedok svojou úpornou snahou o vylúdenie pocitu stiesnenosti a strachu vylúdia skôr úsmev na tvári. No proste sú vo výsledku extrémne monotónne, márne, až trápne. To sa hlavne týka hyperdimenzionálnych, vesmírnych božstiev z prapočiatku času s ich elaborovanými menami a vlastnosťami. Naopak úplne najlepšiu poviedku Lovecrafta som našiel práve v tomto zväzku a jedná sa o záverečnú „V krypte". V jednoduchosti je proste krása. A toľko zatracovaná „Sladká Ermengarda" je v tesnom závese, je to osviežujúce a vybočuje to zo stereotypu. Celkovo ale nielen túto knihu, ale aj celoživotné autorovo dielo hodnotím ako lepší priemer. A dodávam, že keby Lovecraft žil dnes, volil by jednoznačne Donalda Trumpa!

5 29.01.2025

Na štvrtý pokus sa mi zrejme podarilo nájsť svätý grál Pelevinovej tvorby. Jeho kľúčové (a najlepšie hodnotené) dielo „Generácia P" bolo pre mňa úplné fiasko, „Omon Ra" priemer a „T" zase až prílišná haluz, hoci zhruba na rovnakej úrovni ako táto kniha.
Prastará líška A Čuri žije na Zemi už tisíce rokov a živí sa ako prostitútka. Je to však vskutku luxusná konverzačná partnerka a spoločníčka, pretože za tie aeóny, ktoré si už pobudla na svete, sa jej podarilo zhromaždiť všetku múdrosť vekov. Nehovoriac už o tom, že mnohých veľkých filozofov či literátov poznala osobne. Už niekoľko stáročí žije v Rusku a čerpá životnú energiu z mužov prostredníctvom sofistikovanej hypnózy.
Tento sujet naozaj asi u väčšiny ľudí vyvolá ľahké pozdvihnutie obočia. To je celý Pelevin. Tento autor je trafený do hlavy síce málo, ale presne. Nepochybne by som dal knihe plné hodnotenie, ale romantická linka s vlkodlakom Alexandrom po čase stráca dych a šťavu. Napriek tomu ma tento autor neprestáva udivovať svojou invenciou a uletenosťou, ktorá ale v konečnom dôsledku dáva takmer dokonalý zmysel.

2 02.01.2025

Je to celkom zaujímavý experiment, konfrontovať svoj čitateľský zážitok z násťročných čias a teraz po povedzme 25 rokoch. Momentálna skúsenosť je taká, že v prípade Džamily sa jedná o zľahka podpriemernú, zastaralú, do značnej miery patetickú novelu. Navyše s veľmi nepravdepodobnou a neuveriteľnou zápletkou, keďže osoba Danijara sa javí extrémne antipaticky a z pohľadu ženy neatraktívne. Hodnotím slovenské vydanie z roku 1979, kde sa nachádza ešte novela Strakavý pes bežiaci po brehu mora, ktorá je napríklad výrazne lepšia ako Džamila. Celkovo ale táto útla knižka spustila môj záujem o Ajtmatova, ktorý je dodnes mojím najobľúbenejším spisovateľom. Ale isto nie vďaka Džamile.

2 21.12.2024

Popularita tohto autora ma vcelku zaráža, pretože píše príliš zložito na to, aby dokázal ulahodiť všeobecnému vkusu. Zostáva v podstate verný starým tradíciám ruskej literatúry, len ich navlieka do extrémne moderného hávu. Takže stále máme do činenia s ťažkotonážnymi filozofickými plkmi omieľanými donekonečna, len tentoraz nie sú našróbované na nejaký klasický vzťahový alebo vojnový príbeh, skôr na absurdnú brakovú zápletku.
Gróf T. putuje do pustovne, stretáva sa s plejádou postáv, jeho cesta je plná súbojov a konfliktov. Po filozofickej stránke sa rozoberá hlavne téma stvorenia a Stvoriteľa, ale aj fenomén "esse est percipi", slobodná vôľa či zmysel života. Značná časť deja je v podstate metatextom (textom o texte).
Zaujímavé myšlienky (niekedy parafrázy slávnych mysliteľov):

Ariel sa pousmial: „Bytie, vážený, nie je výstrel z pušky. Odkiaľ ste vzali, že má cieľ? A navyše, otázka nenašla adresáta."

„Hľadám slobodu a pokoj! Zabudnúť chcel by som a zaspať!" Lermontovove slová, v ktorých T. zakaždým počul podivný nesúlad, ...

„No prečo si myslím, že môj stvoriteľ je dobrý? Pozrime ho, stvoriteľa... Veľké dielo. Ktorýkoľvek opitý vojak je schopný stať sa stvoriteľom nového života..."

Údajne diskutoval s panovníkom. Ten sa ho spýtal, aké poslanie má ruská civilizácia v univerze. A Soloviev hneď hŕŕ a riekol: „Vaše veličenstvo, je ním spracúvanie slnečnej energie na utrpenie ľudu." Nuž a za to ho strčili do basy.

BOH UMREL. NIETZSCHE.
NIETZSCHE UMREL. BOH.
STE OBAJA HOMOŠI. VASJA PUPKIN.

4 10.12.2024

Keď židovský učenec napíše knihu o umučení Krista, vzniká vopred bohužiaľ akési oprávnené podozrenie. Nebude sa jednať v prvom rade a hlavne o apologetiku judaizmu, prípadne o snahu obhajovať židovský dav, sudcov a celkovo antagonistov onej nešťastnej piatkovej udalosti spred dvetisíc rokov? Ale iste, všetko to tu je, hoci v latentnej podobe. Len je na to už veky vekov (a pár desiatok pogromov) neskoro. Snaha rekonštruovať dané udalosti je aj z laického, nieto ešte z odborného pohľadu, nemožná. Hoci už samotné detektívne odhalenie, že židovská rada sanhedrin proste v hrdelných otázkach v žiadnom prípade nemohla zasadať v predvečer veľkého sviatku, by stačilo na úplný rozvrat celého príbehu. Takisto je pozoruhodná diskusia, načo vlastne Spasiteľa ťahali k Pilátovi, ak mal zvrchované právo popravy v otázkach rúhania aj sanhedrin sám.
Vcelku toto dielo aj rešpektujem, hodnotenie zráža ale veľmi sporý objem. Keď odmyslíme neustále citácie zo štyroch evanjelií, pridaná textová hodnota zo strany autora je dosť mizivá. Chcelo by to tak 100 strán pridať.

3 10.11.2024

Neodolateľné krátke príbehy, ktoré veľmi sviežo opisujú radosti a strasti života disidenta v starom dobrom ZSSR. Život v zlatých časoch, kedy abstinenti mali podľa všetkého znemožnený akýkoľvek kariérny postup, kto nekradol, okrádal svoju rodinu a kam by som sa celkom rád pozrel v prípade existencie stroja času. Veľa ľudí by isto mohlo podobné memoáre napísať, len málo ľudí však má taký literárny talent a ostrovtip. Treba pochváliť aj obálku, ktorou sa blyslo vydavateľstvo Absynt.

4 09.11.2024

Atypická publikácia, ktorá sa veľmi odlišuje od podobných stručných histórií jednotlivých štátov. Veľmi dobre vidieť, že autor je kovaný egyptológ. Je teda jasné, že dôraz sa kladie na staroveký Egypt. Kým iné národné histórie v tejto aj iných edíciach majú tendenciu 75% priestoru venovať 20. storočiu a celkovo hlavne moderným dejinám, tu sme na strane 118 zo 151 a sme stále v rímskej dobe. Ono to samozrejme dáva zmysel, lenže na druhej strane, kníh o starovekom Egypte je snáď milión a záujemca si v tom priehrští dokáže ľahko vybrať. Zato kníh, ktoré rozoberajú neskoršiu históriu Egypta, tých je len poskromne.
Zaujímavý je tiež prístup, kedy autor históriu rozoberá hlavne cez prizmu archeologických vykopávok a celkovo hmotných pamiatok. Dozvieme sa tak veľa o interiéroch hrobiek a pyramíd, menej už o udalostiach tej doby. Samozrejme je to stále nadpriemerné dielo (ako čokoľvek od Vachalu), ale pôsobí to mierne nevyvážene.

3 01.11.2024

Môj bezhraničný a nekritický obdiv k Zamarovskému sa vytratil v okamihu, keď som čítal kapitolu o Alexandrovi Veľkom z jeho knihy „Grécky zázrak". Absolútne bez hanby je totiž okopírovaná z knihy „Alexander Veľký" od Vladimíra Vavřínka (1967). Od slova do slova, nedal si ani len tú námahu, aby čokoľvek zmenil. Ktovie, čo pôvodné teda autor prináša v tejto knihe a do akej miery je to zase len okopírovaná kompilácia. Zisťovať to už ale nebudem a nemôžem ani znižovať význam tejto knihy, ktorý mala kedysi počas mojej pracovnej kariéry.
Mnoho informácií je už neaktuálnych, nepravdivých alebo zastaralých (čomu sa ale chceme diviť pri egyptológii, čo je veda, kde jeden náhodný archeologický nález obráti naruby aj desaťročia akceptovanú zaužívanú pravdu).
Celkovo teda vysoký nadpriemer a vďaka za mnoho poznatkov, či už exaktných alebo z ríše ezoteriky a astrológie!

4 27.10.2024

Je až neuveriteľné, aké obrovské nánosy legiend a iného balastu sa nabalili v priebehu storočí na Máriu, ktorá k nám pritom v Novom zákone prehovára dokopy len šesťkrát: „Ako sa to môže stať, keď som nepoznala muža?", „Som služobnica Pánova, nech sa mi stane podľa tvojich slov", modlitba „Magnificat", „Moje dieťa, prečo si nám to učinil? Tvoj otec a ja sme ťa hľadali, vydesení", „Už nemajú víno", „Urobte to, čo vám povie"... To je všetko, nič viac. Obyčajná, prácou zodratá žena, odetá v obnosených handrách, ktorá sa stala kráľovnou sediacou na tróne, so zlatou korunou na hlave, v nebesky modrej róbe.
S autorom by sa dalo v mnohých veciach polemizovať. Rozsah knihy je neveľký, pár desiatok strán navyše by iste nezaškodilo. O živote Márie po Ježišovej smrti tu prakticky nie je zmienka. Je jasné, že autor sa snažil vyhnúť špekuláciam a všetkým možným legendám, vrátane smrti v Efeze. Lenže pri iných otázkach sa legendami zaoberá vo veľkom, takže je to dosť divný, selektívny prístup. Veľkú časť zaoberá rozoberanie jedinej veci, konkrétne nepoškvrneného počatia. A hoci autor napísal niekoľko kníh venujúcich sa čisto Kristovi, ani tu si neodpustí elaboráty o samotnom Ježišovi, hoci túto knihu mohol vzhľadom na tému venovať exkluzívne Márii.
Ale nedá sa len kritizovať, nájde sa tu aj plno osviežujúcich úvah a informácií. A hlavná myšlienka je povedaná už na úvod slovami Terézie z Lisieux. Aby uctievanie Márie malo zmysel, treba ukazovať jej skutočný život, nie ten vymyslený.

2 29.09.2024

História je spracovaná veľmi chaoticky a neprehľadne, zvyšok je v poriadku. Nadpriemerné sú vsuvky českých autorov Patrika a Dalibora, kapitola o žuvaní qátu je veľmi pútavá a profesionálna. Takisto turistika a rybačka na Sokotre.

1 27.09.2024

Citát z prebalu: „Knížka je napěchovaná fakty, událostmi a popisy krajin... Číst tuto knihu rozhodně není stráta času." S obľubou takýmto veľkohubým a sebavedomým vyhláseniam nastavujem zrkadlo a konfrontujem ich s realitou, tak poďme na to.
Informáciami kniha nabitá je, to áno. Ide ale o to, pre koho sú tieto informácie použiteľné. Kto si o autorovi niečo zistil predtým, tak vie, že sa zaoberá hydrobiológiou. Takže veľké penzum informácií predstavuje pojednanie o vodných dielach, kanáloch či rybách. Dôjde aj na detailný popis mechanizmu vzniku zosuvu pôdy, čo-to sa dozviete o kríkových porastoch a hlavne o miestnej faune. Istý čas to naozaj nezodpovedalo mojim predstavám, čo by kniha o Strednej Ázii mala obsahovať. Proste fyzická geografia s dôrazom na vodu, faunu a flóru. Toto mohlo byť predmetom diplomovej práce, ktorá následne v jednom exemplári mohla byť v regáli archívu prírodovedeckej fakulty niektorej univerzity a jednotliví záujemci si ju mohli vypožičať. Ale vydávať toto ako knihu, prečo?
Potom ale došli na rad staré uzbecké mestá, ich legendy a história, no a už sa to začalo len zlepšovať. Autor svoju cestu podnikol v roku 1963, napriek tomu informácie nie sú zastaralé, lebo ich neustále konfrontuje so súčasným stavom. Takže hoci som mal podozrenie, že v tých časoch by vydali knihu každému, kto proste v exotickom kúte sveta bol (ekvivalent toho, keby dnes knihu vydal každý pologramotný podpriemerný youtuber), presný opak je pravdou. Je to v niektorých pasážach až príliš akademické, ale autor vie, o čom rozpráva a mnohé informácie pre mňa osobne napríklad sú použiteľné.

4 06.09.2024

Hodnotiť nemôžem, pretože aj napriek úpornej snahe som to ďalej ako po stranu 100 nedoklepal. Skôr som si podvedome začal vizualizovať autora... ulízané vlasy, silné dioptrie, šedý oblek (nie, radšej tmavo zelený), cigaretu odklepáva do masívneho skleneného popolníka...
Ono je jasné, že história NDR je spolitizovaná a v prvom a poslednom rade sa jedná naozaj len o politiku. Ale pre Boha živého, však aj iné veci sa tam museli diať. Toto je len opis zasadnutí, valných zhromaždení, spájania a rozdeľovania partají, tisíc Gustavov, Erwinov, Eberhardov a Hansov k tomu. Obsah niektorých strán tvoria snáď z jednej štvrtiny skratky SED, SMAD, SPD, KPD, LDP, CDU... (borec používa skratku SED od úplného začiatku, no jej význam vysvetlí až na strane 64). Príliš technokratické a pramálo zaujímavé, dalo sa to iste aj inak...

Podľa porovnávania uznávaných expertov (ak je však také porovnávanie vôbec možné), najbohatšiu históriu spomedzi všetkých krajín sveta má Grécko. Egypt je tiež v tej tabuľke veľmi vysoko. Pre mňa osobne ale Egypt jednoznačne disponuje tou najbohatšou a najatraktívnejšou históriou, takmer bez konkurencie. Izrael by mohol byť na druhom mieste, potom hádam Turecko. Táto kniha skvele zobrazuje fenomenálnu históriu tejto fenomenálnej krajiny. Pána Ladislava Bareša mám načítaného už vcelku dosť, jeho kapacitu v oblasti starovekého Egypta si hádam nedovolí spochybniť nikto. Dobre spracované sú aj moslimský stredovek a moderné dejiny. Z púštneho prachu a nílskeho bahna vystupujú a defilujú extrémne zaujímavé postavy ako Ramzes II Veľký, šialený kalif Hakim, Napoleon, kráľ Farúk v jeho verejnosť pohoršujúcich kraťasoch, či Husní Mubarak so slnečnými okuliarmi.
Trochu ma mrzí množstvo preklepov a tlačových chýb, ktoré sa vkradlo aj do produktov takého etablovaného vydavateľstva, ako je NLN. Ale to je asi tak jediné, čo sa dá vytknúť.

4 01.09.2024

Kniha, ktorou mal u mňa autor šancu rehabilitovať sa po zážitku, ktorý mi sprostredkovala jeho najslávnejšia kniha „Moje meno je červená". Pretože čítať tie elaboráty bolo bolestnejšie, než byť ukrižovaný. Príbeh z mrazivého Karsu je o poznanie lepší, priamočiarejší a zrozumiteľnejší. Na rozdiel od mnohých iných, ja tu nejaké príliš badateľné paralely voči Kafkovmu „Zámku" nevidím. Zopár absurdností by sa tu pravda našlo (novinár, ktorý píše články o tom, čo sa ešte len stane), inak vnímam ale príbeh vcelku racionálne. Romantická linka dáva zmysel a emocionálnosť sa jej nedá uprieť. Dokonca sa našlo pár riadkov, ktoré má cenu citovať:

„Existujú dva druhy mužov. Než sa tí prví zamilujú, musia vedieť, ako tá žena je sendvič, ako si češe vlasy, kvôli akým nezmyslom sa trápi, prečo sa hnevá na otca a aké príbehy a povesti o nej kolujú. Tí druhí, a k nim patrím ja, potrebujú o žene vedieť len veľmi málo, aby sa zamilovali."

„Keď je človek šťastný, nevie, že je šťastný. Až po rokoch som dospel k názoru, že som bol ako dieťa šťastný. V skutočnosti som nebol. Ale nebol som ani nešťastný ako v nasledujúcich rokoch. Ako dieťa som sa o šťastie nestaral."

„Na rozdiel od všeobecne rozšíreného názoru sa človek, pokiaľ chce, môže láske vyhnúť."

2 25.08.2024