Radka_p komentáře u knih
Miestami až fantastický a preidealizovaný priebeh deja, kniha na oddychové čítanie. Plus má u mňa po prečítaní záverečnej kapitoly od autorky, kedy téma knihy nadobúda osobnejší rozmer.
Ťažko opísať aká táto kniha bola, určite ťažká a zároveň dobre napísaná. Autorka sa "pozrela" na adopciu z pohľadu ženy, ktorá chcela byť matkou no do vzťahu s dieťaťom vniesla viac vlastných očakávaní a presvedčení ako lásky k samotnému dieťaťu. A ku koncu knihy sa čím ďalej tým viac dostáva k slovu aj pohľad a prežívanie adoptívneho dieťaťa, ktorému práve obyčajná láska a porozumenie v tomto vzťahu chýbali. Skvelá kniha.
Zvláštny príbeh človeka, ktorého jediným zyslom života bola služba niekomu druhému. Pre mňa to bolo celkom smutné čítanie o komorníkovi, ktorý obetoval celý svoj život a ani si to nevšimol.
Štylizácia viet bola fascinujúca, veľmi príjemne sa čítali no napriek tomu tej Nobelovej cene nerozumiem, keďže toto nie je príbeh ktorý vo mne ostane dlhšie ako deň po jeho dočítaní.
Skvelá, vyčerpávajúca, emotívna, miestami vyvolávajúca nepochopenie, hnev....taká je táto kniha.
Na konci samoty je celkom výstižný názov pre knihu, v ktorej sa hlavný hrdina dostával do osamotenia niekoľko krát. Celou knihou sa prelína nenaplnený no miestami aj naplnený vzťah muža a ženy, no mňa osobne najviac zaujal vzťah medzi troma súrodencami, ich životná cesta na ktorej sa občas rozišli, očas opäť zišli až napokon zostali jeden pre druhého...
Všetky slová sú pri tejto knihe zbytočné, ak by bolo možné dám za "iný vojnový príbeh ako sú tie ostatné" aj desať hviezd nielen tých možných 5.
Kniha útla rozsahom ale veľká obsahom, miestami ma pri jej čítaní premkol strach, že aj takto môžeme dopadnúť. Najmä keď som si tak spomenula koľko odoberateľov majú knižné kanály na youtube a koľko fashion kanály, koľko priestoru majú v nákupných centrách obchody s oblečením akoľko kníhkupectvá atď, atď... Spôob akým bola kniha napísaná mi až tak veľmi nevyhovoval, no túžba vedieť ako to so spoločnosťou dopadne ma nútila čítať ďalej.
Svet očami detí - súrodencov Čipery a Jema, vyzeral byť taký jednoznačný, to čo je spravodlivosť a čo jej opak bolo nad slnko jasnejšie. Príbeh týchto dvoch detí žijúcich v 30-tych rokoch 20-teho storočia bol síce zaujímavý ale mňa najviac oslovil ich otec Atikus, starší právnik, ktorého životné zásady boli aj napriek prostrediu a spoločnosti v ktorej žil nadčasové....očakávala som, že celý príbeh bude o rasizme a postavení černochov ale v skutočnosti som od knihy dostala viac.
Delphine de Vigan je geniálna. To akým spôsobom sa pozrela na zverejňovanie súkromia na sociálnych sieťach, ukazovania súkromia a intimity svojich detí, ako upozornila na riziká, ktoré toto rozhodnutie prináša ale aj aké dôsledky to môže mať na natáčané deti v budúcnosti, otvára oči.
V knihe prepojila reality show ako trend z nedávnej minulosti s trendom sociálnych sietí a odhaľovania každodenného života na instagrame, tiktoku či iných platformách. Priznám sa, že kým som knihu neprečítala, nepozerala som sa na tento trend "jej" očami, no po prečítaní (alebo skôr zhltnutí) tejto knihy sa mi rozšírili obzory. K tomu ešte pridala dve odlišné hlavné hrdinky cez ktoré príbeh prerozprávala a skvelá kniha je na svete. Odporúčam.
Veľmi pekný viacgeneračný príbeh jednej rodiny, dobre sa čítal, pekné a zaujímavé postavy v ňom vystupovali, aj tých 500 strán rýchlo ubehlo. Prvých sto strán mi ale trvalo kým som sa zorientovala kto je kto, to je jedna malá výčitka ku knihe. Druhá je taká moja osobná, ale keď sa pozriem na psychológiu postáv, David a Marilyn ako dvaja milujúci, tolerujúci, starajúci sa a prijímajúci rodičia vychovali 4 dievčatá, ktoré autorka napísala akoby boli od úplne iných rodičov. Nechcem spojlerovať no toto bolo niečo čo mi v príbehu dosť škrípalo.
Ako obyčajne výborná kniha od Torey Hayden, ktorá píše o ťažkom prípade dievčatka Jessie, ktorej symptómy a pátranie po ich príčine je "klasickou terapeutickou detektívkou". Páči sa mi ako autorka popisuje sociálny systém v Británií, do toho prináša kúsok svojho života a čerešničkou (síce trpkou) na torte bol aj spôsob akým systém pracuje s obvinením so sexuálneho zneužívania u pomáhajúcich pracovníkov. Kniha určite stojí za prečítanie.
Ďalšia skvelá kniha do Petry Soukupovej, taký obyčajný príbeh, obyčajnej rodiny, s obyčajnými problémami. Šedá každodennosť života sa vplíži do ich životov a z nej ich vytrhne mimomanželský pomer. Uvažujem nad záverom, happy end by bol ťažko uveriteľný a vlastne takéto otvorené ukončenie príbehu tam aj celkom sedí, lebo veď takýto je život, nie všetko sa dá pekne uzavrieť a veľa vecí ostáva nevypovedaných ako v tomto príbehu...
Nejako stále neviem, čo si o knihe myslieť. Najprv som očakávala, že hlavná zápletka bude hodenie prasacej hlavy do mešity a práve toto bude vytvárať celú dynamiku deja....no nakoniec sa tento moment akosi dostal do úzadia a celá kniha bola o vzťahoch medzi súrodencami Burgessovcami (preto nerozumiem názvu lebo medzi chlapcami bola jedna sestra) a tie autorka vykreslila veľmi zaujímavo, najprv som si utvorila obraz o tom akí súrodenci sú a potom sa to všetko prevrátilo naopak, a tí čo si boli na začiatku blízky ostali na konci vzdialení a tí čo boli v prvej polovici obdivovaní a silní, skončili slabí a sami. Takže rodinné vzťahy boli v konečnom dôsledku hlavnou témou knihy a keď máte radi relatívne pokojný dej bez väčších zvratov no s citlivým, jemným vykreslením charakterov a vzťahov, choďte do toho.
Ani som nečakala, že toto bude až taká smutná kniha....krátky príbeh o tom, ako sa žije v rodine, kde matka trpí psychickou poruchou (predpokladám že ide o bipolárnu afektívnu poruchu kde sa strieda mánia s depresiou) a ako sa to celé nakoniec skončí. Šmrnc knihe dodáva pohľad rozprávača, ktorým je raz manžel a raz syn psychicky chorej ženy...
Skvelá kniha pre odborníkov ale aj laickú verejnosť, ktorú zaujíma nahliadnutie do terapeutickej pracovne. Veľmi sympatické pre mňa bolo odhaľovanie samotného autora, jeho súkromný život a to ako sa jeho samotného dotýkajú témy, ktoré prinášajú do terapie klienti.
Toto mi veľmi preveľmi pripomínalo knihu Osamelosť prvočísiel, obaja hrdinovia sú tak trochu niečím iní, stvorení jeden pre druhého no pri tom spolu z rôznych príčin nevedia alebo nedokážu (?) byť.
Je mi ľúto, že som knihu už prečítala lebo dobré to bolo, veľmi dobré čítanie!
Toto mohla byť skvelá kniha, opis prírody, reč kvetín zaujímavo sa rozvíjajúci príbeh na začiatku, Alice bola fantasticky napísanou postavou až kým neodišla z Thornfieldu pracovať ako turistická sprievodkyňa v národnom parku. Potom akoby autorka písala o niekom inom. Prišlo mi tak nasilu a narýchlo napchať do 50-tich strán týranie, z ktorého sa v ďalších 50-tich stranách Alice oslobodila a išlo sa ďalej. Záver knihy zase pre mňa vyžadoval trošku viac rozpracovania ale aspoň to bola Alice zo začiatku knihy. A veľké plus je krásna obálka.
Popravde by som žila spokojný život aj bez prečítania tejto knihy. Ani jedna postava mi v knihe nebola sympatická, ani len plod, ktorý vedel o živote viac ako všetci v jeho okolí. Pseudofilozofovanie nenarodeného dieťaťa, sex vo vysokom štádium tehotenstva na každej 10-tej strane, občasné sondy do stavu spoločnosti, špina vnútri osobnosti opisovaných postáv ale aj všade v ich okolí ..to vymenovávam veci, ktoré sa mi vôbec nepáčili, nečítalo sa to dobre. Jediná hviezdička je za ironické načasovanie pôrodu, ktoré dalo príbehu akú takú šťavu.
Ťažko povedať čo je krajšie, či príbeh alebo ilustrácie, ktoré sprevádzajú celú knihu. Nerozumiem ako dokáže niekto takto nádherne kresliť ako Lisa Aisato. Odporúčam pre deti a ešte viac pre dospelých ako najlepšie čítanie v predvianočnom čase.
Ťažko objektívne hodnotiť knihu, ktorá je napísaná podľa skutočných udalostí, ktoré boli navyše bolestivé. Obdivujem autorku, že išla s kožou na trh a opísala svoj proces spracovávania straty partnera aj v momentoch, ktoré možno pre ľudí nemusia byť "ľúbivé", v momentoch v ktorých ide do rizika, že prestane byť čitateľovi sympatická. 4 hviezdičky dávam preto, že boli momenty kedy ma kniha prestávala baviť, a krútila som očami koľko strán budem ešte čítať dookola o tom istom. Ako píšem autorka písala o svojom prežívaní a to môže byť niekedy aj zaseknuté v jednom bode, čo uberá dynamike príbehu. No v každom prípade odporúčam prečítať.