Radka_p
komentáře u knih

Očakávala som nejakú zaujímavú autobiografiu rodiny, ktorá by zachytávala to akým spôsobom sa klimatická kríza dostala tak hlboko do prežívanie Gréty až začala organizovať klimatický štrajk - moja chyba.
Lebo kniha Scény zo srdca, sú ozaj scény bez nejakej hlbšej štruktúry a teda ich ozaj písala autorka (mama Gréty) od srdca. Miestami je to zaujímavé čítanie, kúsok zo života a diagnóz Gréty a jej sestry Beáty, kúsok zo života ich rodičov, kúsok o klimatickej kríze (ok to je asi najväčší kus knihy), kúsok a školskom klimatickom štrajku. Zaujímavé čítanie, no pre mňa veľmi útržkovité, ťažko uchopiteľné, akoby chcela autorka povedať toho veľmi veľa...


Pri kúpe tejto knihy som podľahla reklame a chválospevom na sociálnych sieťach a potom som sa celý čas čudovala sama nad sebou, prečo ma táto kniha až tak neberie. Témy, ktoré autorka zachytáva sú aktuálne aj citlivé, trauma spojená s útekom z rodnej zeme zmietanej vojnou, strata blízkych osôb, neľudské podmienky s ktorými sa utečenci na ich ceste musia stretávať...toto všetko tam bolo ale ako keby potenciál príbehu autorka nevedela využiť. Vôbec som si nevedela predstaviť hlavných hrdinov, najprv som si myslela, že sú to starší ľudia, no potom sa objavilo ich malé dieťa, až do konca knihy som vôbec si vôbec nevedela vytvoriť obraz ako vyzerá manželka hlavného hrdinu (okrem tmavých vlasov, očí ktoré nevidia a jazvy na bruchu), nejako som nepotrebovala vedieť ako to celé dopadne. Je dôležité písať o týchto témach, a skvelé, že sa autorka do toho pustila ale žiaľ mne v knihe chýbalo niečo, čo by ma prinútilo cítiť s postavami, prežívať ich príbeh spolu s nimi.


Ani som nečakala, že toto bude až taká smutná kniha....krátky príbeh o tom, ako sa žije v rodine, kde matka trpí psychickou poruchou (predpokladám že ide o bipolárnu afektívnu poruchu kde sa strieda mánia s depresiou) a ako sa to celé nakoniec skončí. Šmrnc knihe dodáva pohľad rozprávača, ktorým je raz manžel a raz syn psychicky chorej ženy...


Sklenený zámok som čítala až po knihe Vzdelaná, čo dosť ovplyvnilo to, ako som vnímala kvalitu knihy. Vzdelaná a Sklenený zámok sú veľmi podobné knihy, v ktorých obe autorky prežili nenormálne detstvo (a pri čítaní len krútite hlavou alebo sedíte s otvorenými ústami) a obe autorky sa dokázali vlastnou silou a odhodlaním z otrasných podmienok dostať. No Sklenenému zámku akosi chýba napätie pri čítaní a kapitoly z detstva sú len akýmsi výpočtom hrôzostrašných zážitkov, postrádajúcich dynamickosť deja. No ak sa vám páčil Sklenený zámok, určite treba siahnuť po knihe Vzdelaná.


Víťazky mali veľmi pekný motív, opisujú život v zariadení určenom pre ženy, ktoré sa ocitli na okraji spoločnosti s názvom "Palác pre ženy". V tomto zariadení sa ako verejná spisovateľka ocitla aj úspešná advokátka, prechádzajúca vyhorením. Druhá dejová línia zachytáva ženu, ktorá stála za vznikom tohto Paláca a v tomto prípade ide o reálnu postavu, ktorú dejiny akosi zabudli.
Žiaľ vo mne ostal pocit, že potenciál tohto príbehu nebol nejako dobre využitý, že o dva týždne nebudem poriadne vedieť o čom bolo tých 220 strán, bolo to síce pekné čítanie ale chýbalo tomu niečo "navyše" čo ho urobí nezabudnuteľným...


Petra Dvořáková je pre mňa ďalšou skvelou českou autorkou, ktorú sa oplatí čítať. Kniha Vrány bola silná, sugestívna, ťažká, v čitateľovi vyvoláva všeličo len nie pozitívne pocity. Síce mi v knihe chýbalo trošku viac rozpracovania psychológie postáv (kde v živote matky vznikla taká silná preferencia staršej dcéry, kedy a ako sa z otca stal tak emočne plochý človek...) no sile príbehu to neuškodilo.


Pútavo napísaný životopis. Spôsob akým autor koncipoval písanie o živote olympijskej medailistky Věre Čáslavskej mi pripomínalo dobrú beletriu. Z knihy som sa dozvedela veľa nielen o pracovnom ale aj o súkromnom živote tejto slávnej gymnastky a teda, že ten jej život nebol vôbec jednoduchý.....Od čítania sa ťažko odchádzalo, veľmi ma zaujímali osudy jej "hlavných hrdinov" a autor tento životopisný príbeh skvelo vygradoval (ak sa to tak pri životopise d pomenovať).


Skvelá kniha pre odborníkov ale aj laickú verejnosť, ktorú zaujíma nahliadnutie do terapeutickej pracovne. Veľmi sympatické pre mňa bolo odhaľovanie samotného autora, jeho súkromný život a to ako sa jeho samotného dotýkajú témy, ktoré prinášajú do terapie klienti.


Veľké očakávania vedia pokaziť čítanie a u mňa bola táto kniha presne spomínaný prípad. Najprv som od autorky prečítala "Obyčajných ľudí" a potom som sa vrhla na "Rozhovory s přáteli", so spomínanými veľkými očakávaniami.
Ani neviem čo mi presne vadilo, možno to, že mi ani jedna postava z knihy neprišla sympatická, hlavná postava má zrejme hraničnú poruchu osobnosti, no o tom kniha zrejme nemala byť a vlastne ani neviem o čom presne mala byť (lebo teda v anotácií spomenuté otvorené rozhovory som si nevšimla alebo pre mňa otvorenosť znamená niečo úplne iné) ....žiaľ po prečítaní vo mne ostal pocit, že bez tejto knihy by som si žila spokojný život....


Skvelé čítanie od začiatku, no nemôžem napísať že až po koniec. Za seba by som bola spokojná, kebyže sa kniha skončí návratom hlavnej hrdinky do Nigérie a opisu toho ako vnímala rozdiely medzi USA a Afrikou. Opisovanie starého vzťahu a znovuzbližovanie a neviem čo okolo toho bolo otravné, zbytočné a odrazu z knihy robilo ľúbostnú romancu. Čo ale bolo na knihe fantastické bolo vykreslenie životných pomerov v Afrike, prechod hlavnej hrdinky do USA, kde si začala uvedomovať, že farba pokožky ju priraďuje do istej kategórie ľudí, opis toho ako sa v Amerike má imigrantka z Afriky, úryvky z blogu o neamerických černochoch.... napriek množstvu kníh s rasovou tematikou, ktoré som prečítala som sa z Amerikánky dozvedela veľa vecí, o ktorých som nevedela a tých 600 strán ubehlo veľmi rýchlo. Len teda škoda toho pre mňa trochu otravného konca..


Neviem či okolo tejto knihy bol nejaký ruch, marketing alebo niečo čo by ju zviditeľnilo lebo ak nie, veľká škoda.
Lebo toto je krásny príbeh. Když život ješte býval náš je ako stvorený pre ľudí, čo ľúbia knihy lebo v príbehu sa ich zopár premelie a vytvárajú peknú linku v pozadí.
Inak je to príbeh jednej staršej pani, ktorá vlastne nie je ani Francúzska, ani Angličanka, ani Španielka no žije v Madride a prečo nič z tohto nie je sa dozvedáme pribúdajúcimi stranami . Rose (tak sa volá) hľadá niekoho s kým by mohla trošku zvláštnym spôsobom zdieľať svoj životný príbeh a nájde Lolu, manželku bývalého vydavateľa a kníhkupca. Vzťah medzi Rose a Lolou je čarovný a rovnako pekné je aj čítanie Rosinho životného príbehu z minulosti, ktorý sa prelína s prítomnosťou. Veľmi dobre sa celý príbeh čítal, množstvo pekných myšlienok, pozadie historických udalostí prvej a druhej svetovej vojny, politickej situácie v Španielsku. Všeličo by sa dalo vychváliť na tejto knihe ale hlavne si ju treba prečítať.


Zvláštny príbeh mileneckej lásky, ktorý je v knihe zachytený počas jedného dňa stráveného v lacnej izbe hodinového hotela na Coney Islande.
Len jeden deň ale vlastne sa dozviete celý život postáv, ktorý tomuto dňu predchádzal, čo sa už ale nedozviete je to, ako ich život po tomto dni pokračoval. Mínus u mňa za zvláštne posteľové scény, kedy pre mňa čítanie o milovaní dvoch postáv vlastne vôbec nebolo vzrušujúce.


Zaujímavá téma knihy, no trochu ma mrzí, že o šeptuchách sa v nej písalo poriadne až od druhej polovici a práve tá ma aj viac zaujala. V prvej polovici knihy som sa nejako strácala, nejako som nevedela prísť na to o čom to má byť a v naopak v tej druhej akoby chytila druhý dych a to už bolo super čítanie. Trochu mi kniha pripomínala Žitkovské bohyne témou, spôsobom ako opisovala obyvateľstvo, prostredím....


Sedím a uvažujem ako opísať túto knihu, odohráva sa v nej veľký príbeh, niekoľkých zaujímavých postáv na (podľa mňa) málo stranách a ťažko sa vlastne opisuje čo sa v príbehu stalo. No celé je to čarovné, dobre sa to číta, a síce tu opisujem svoje nadšene no celou knihou sa tiahne silná melanchólia....ale oplatí sa do nej ponoriť spolu s postavami. A do tohto celého ešte symbolika s obrazom Vincenta Van Gogha...celé je to dobré, prečítajte si!


Veľká škoda obálky, ktorú má táto kniha lebo mňa osobne od jej kúpy skôr odrádzala,našťastie ale neodradila lebo príbeh ktorý sa za ňou ukrýva je veľmi veľmi pekný. Na pozadí druhej svetovej vojny sa vo Francúzsku odohráva príbeh Luda, synovca jedného krásne zvláštneho strýka, ktorý vyrába šarkany. Nejde však o obyčajné šarkany, ale o "lietajúcu nádej". A v knihe nejde len o tejto vzťah ale aj o osudovú lásku Luda a Lily, lásku takú silnú, že vydrží aj 4 ročné odlúčenie a prežije v predstavách a fantázií, no pozor nejde o milostný príbeh. Veľmi pekná kniha, už sa opakujem ale naozaj si zaslúži okolo seba viac rozruchu.


Jediná chyba knihy je v tom, že je príliš krátka čomu sa dá porozumieť keďže autorka ju nestihla dokončiť. Jana Štúrová bola skvelá psychologička, psychoterapeutka, človek, skvelo sa ju počúvalo a skvelo sa ju aj číta, jednoducho, ľudsky opisuje psychologické teórie, ktoré ma zažité najmä v praxi. Veľká škoda, že kniha nemá aspoň 300 strán.


Za príbeh, konkrétne za preplakaných posledných 30 strán by som dala aj 5 bodov. A teda pre mňa sa veľmi ťažko hodnotia skutočné príbehy a ešte takéto skutočné príbehy úplne objektívne.
Čo mi vyslovene prekážalo (okrem charakterových vlastností hlavného hrdinu na 250 stranách, našťastie v tých posledných 50 sa to výrazne zlepšilo) boli citáty na začiatku každej kapitoly a oboznamovanie čitateľa s rôznymi barmi v Amsterdame, to som nevedela či to chce byť turistický sprievodca alebo čo vlastne.... a preto teda dávam 4 hviezdičky.


Toto mi veľmi preveľmi pripomínalo knihu Osamelosť prvočísiel, obaja hrdinovia sú tak trochu niečím iní, stvorení jeden pre druhého no pri tom spolu z rôznych príčin nevedia alebo nedokážu (?) byť.
Je mi ľúto, že som knihu už prečítala lebo dobré to bolo, veľmi dobré čítanie!


Zaujímavé, často poučné čítanie o Amerike, teda o jednej jej konkrétnej časti -Floride. V Amerike som bola, zažila ich keep smiling postoj, no autorka knižne vydaných blogov prenikla aj do filozofie tohto ich životného postoja a tak ho prostredníctvom jej skúsenosti aj viac chápem. Kniha prináša pohľad na zdravotníctvo, kultúru, susedské vzťahy, školstvo, oslavovanie sviatkov (aj Valentín už viac chápem) a všeličo možné americké...dobre sa to čítalo a hneď by som si výlet do USA zopakovala.


Toto mohla byť skvelá kniha, opis prírody, reč kvetín zaujímavo sa rozvíjajúci príbeh na začiatku, Alice bola fantasticky napísanou postavou až kým neodišla z Thornfieldu pracovať ako turistická sprievodkyňa v národnom parku. Potom akoby autorka písala o niekom inom. Prišlo mi tak nasilu a narýchlo napchať do 50-tich strán týranie, z ktorého sa v ďalších 50-tich stranách Alice oslobodila a išlo sa ďalej. Záver knihy zase pre mňa vyžadoval trošku viac rozpracovania ale aspoň to bola Alice zo začiatku knihy. A veľké plus je krásna obálka.
