zuzulique
komentáře u knih
Když život ještě býval náš
Marian Izaguirre
Knižka Když život ještě býval náš mi veľmi sadla od vydareného vizuálu, cez príbeh v príbehu, dobrý font na čítanie, skrátka paráda :) Má všetko, čo mám na knihách rada a určite ju zaraďujem medzi moje naj knihy roku 2020. Cítiť z nej obrovskú lásku ku knihám, a to mi celý čas pripomínalo, aký by bol môj život smutný, keby som sa nedostala k čítaniu, vďaka ktorému som spoznala hromadu skvelých ľudí - knižných bláznov.
"Čtu hodně. Teprve teď nabývají svůj opravdový význam Jamesova slova: "Až se budeš cítit sama, přečti si nějakou knihu. To tě zachrání."
Nad propastí byla tma
Auður Ava Ólafsdóttir
Nenápadný, komorný príbeh muža pred 50tkou, ktorý odcestuje do inej krajiny, aby našiel zmysel života a jeho hodnoty vo chvíli, keď už na nič podobné nečakal.
V súčasnej situácii, ktorej sme boli vystavení, nájdeme nejednu paralelu s hrdinovým životom. Človek si často myslí, že už všetko prežil, že ho už nič nečaká a neprekvapí. Zabúda na to, čo má, veď čo z toho, keď nemá to, po čom túži...Zrazu si uvedomíme aké malichernosti denne riešime a čo naozaj k životu potrebujeme.
„Veškeré utrpení je jedinečné a rozdílné, tudíž se nedá srovnávat. Zato štěstí si je celkem podobné.“
Stehlík
Donna Tartt
Obsah tejto knihy by sa dal zhrnúť do desiatich viet, čo teda autorka vyplodila v knihe 700+? Aj ja sa pýtam...žiaľ som polovicu som dala iba rýchlym čítaním, chcela som len vedieť ako to celé skončí, ale celkovo to považujem za stratu času. Hrubé knihy nie sú tie najlepšie, je to klišé. Patetický záver s filozofickým nádychom to celé korunoval, nebola som šťastnejšia ako vo chvíli, keď som v čítačke klikla na záverečnú stranu a ukončila toto trápenie. Zažívala som podobné pocity ako pri čítaní Malého života, tam už naozaj bolo tých záverečných 100 strán neskutočný fail. Neviem, či má autorka dokonale preštudovanú tému drogovej závislosti (ja nemám), ale pochybujem, že niekto môže fungovať celé roky takýmto spôsobom a papať si to ako cukríčky na dobrú náladu.
Za mňa Stehlík no way, sklamanie roka.
Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti)
Světlana Alexandrovna Alexijevič
Nikdy som pri čítaní knihy necítila takú bezmocnosť...Ak mám nejakú knihu označiť slovom "silná," tak je to práve táto výpoveď.
Anna Karenina
Lev Nikolajevič Tolstoj
S touto knihou som sa trápila pár dlhých mesiacov a konečne som ju pokorila. Keby som mala hodnotiť knihu podľa toho, ako mi boli sympatické jednotlivé postavy, tak by som dala asi 0*...Annu Kareninu by som prehla cez koleno a dala jej 5 a 20, potom by nasledoval Levin, za ním jeho ženuška a ďalšie postavy :-))) Čo by som dala aspoň za kúsok šťastia, ktoré mnohí z nich mali... Kniha je napísaná samozrejme výborne, no väčšinou mi kniha prirastie k srdcu aj skrz postavy a v tomto prípade som ju určite čítala prvý a posledný raz. A v tejto chvíli som rada, že to mám za sebou. Možno niekedy v budúcnosti sa ešte pánovi Tolstojovi povenujem a skúsim Vojnu a mier, no čo sa týka Rusov, tak oveľa viac mi sadol FMD...
Na pláži
Ian McEwan
Moja prvá kniha od McEwana a určite nie posledná. To, že sa dej odohráva pár desiatok rokov dozadu je pre mňa osobne obrovské pozitívum, čítať o tom, čo sa deje dnes nepotrebujem, to mi je viac než jasné a nie je to pre mňa zaujímavé :-))
Dnes je otvorenosť v intímnej oblasti taká prehnaná, že to spôsobuje viac škody ako pozitív, no v minulosti, keď bolo všetko tabu, to taktiež nemali ľudia ľahké, predovšetkým ženy. Čo je (alebo bolo) lepšie? ...Odpoveď na to sa skrýva v samotnej knihe a prozaicky to, čo platilo pred mnohými rokmi, platí i dnes.
Autor píše veľmi "čítavým" štýlom a zároveň pútavým, knihu neodložíte skôr ako ju prečítate. A kto už nemá ani na to, aby čítal McEwana, tak už je na tom ozaj zle :-)) Sorry, som hnusná (no dosť často ma vytáčajú komentáre ľudí, ktorí čítajú nemožný mainstream a potom idú komentovať kvalitné knihy a rozumejú sa tomu ako koza pivu) :-)))
Důkaz / Třetí lež
Agota Kristof
Väčšinou sme zvyknutí, že pokračovania nebývajú také dobré ako prvé časti (Veľký zošit). V tomto prípade výnimka potvrdzuje pravidlo, dôkazom toho je nielen fakt, že za Třetí lež dostala Agota Kristof ocenenie, ale samotný čitateľský zážitok, ktorý skúsenému alebo minimálne mierne pokročilému čitateľovi, kniha prinesie.
Počnúc Veľkým zošitom máte pocit, že vám je všetko jasné, autorka s ľahkosťou zapája čitateľa do deja, píše o tom, čo vidí, vety sú jednoduché, strohé, myšlienkové pochody a psychika postáv zostáva mimo. Dokáže však zaujať natoľko, že sa čitateľovi osudy postáv nie sú ľahostajné a číta stranu za stranou, použijem klišé „jedným dychom.“ Prečítate druhú časť Dukaz a máte pocit, že vám je všetko jasné a rozumiete všetkému, čo sa doteraz udialo. Začnete čítať tretiu a autorka vás vyvedie z omylu. Stúpa náročnosť textu, vety sa rozvíjajú a ocitnete sa v labyrinte príbehov i vlastných myšlienok, ktoré vám nedajú pokoj dlho po tom, ako knihu zavriete. Čo je pravda a čo je lož? Odporúčam všetkým desiatimi! Knihy Agoty Kristof nemajú v literatúre veľa paralel, i keď sa niekde spomína Kosinski, s ktorým zatiaľ nemám osobnú skúsenosť.
Neopouštěj mě
Kazuo Ishiguro
Veľmi nezvyčajný román. Pochmúrny, melancholický, smutný. Ak máte radi takýto typ kníh, určite po nej siahnite. Neočakávajte bravúrne rozvitý príbeh s nečakanými dejovými zvratmi, tu sa všetko odvíja veľmi pomaličky, no neznamená to, že by román nebol pútavý. Hneď na prvých stranách (ktoré som si prečítala asi 4x za sebou) som začala tápať a nerozumela som niektorým použitým pojmom. Postupne som natrafila na ďalšie a ďalšie, no klbko záhad sa nielen namotávalo, ale stranu za stranou aj rozmotávalo.
Piata loď
Monika Kompaníková
Hurá, máme slovenskú autorku, ktorá vie písať! Ružový obal knihy, ktorú som nosila pár dní so sebou, určite budila dojem, že čítam nejakú sladkú romantickú knihu. No opak je pravdou, kniha zobrazuje krutú a smutnú realitu 12ročnej Jarky, ktorá sa snaží nájsť si miesto v živote a zaplniť ho niečím, čo by mu dávalo zmysel. Nečakajte rozvetvený príbeh, kniha má skôr spomienkový charakter, pričom autorka skáče v čase pár rokov späť i vpred. Mali ste šťastné detstvo? Ja som si donedávna myslela, že úplne ideálne nebolo, ale po prečítaní tejto knihy som zmenila názor...
Láska za časů cholery
Gabriel García Márquez
Moja TOP 2 od GGM. Samozrejme len pre fajnšmekrov a milovníkov autora...kto nemá rád magický realizmus a nerozumie mu, nemal by jeho knihy čítať. V tomto prípade treba mať za sebou väčšie množstvo "načítaného," aby čitateľ ocenil niekoho takého ako je nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
Sběratel
John Fowles
Fantastická kniha, ktorá Vám umožní vidieť tú istú situácie z pohľadu väzniteľa a väznenej a ukazuje nám istý druh zvrátenej "lásky..."Fowles je skvelý autor, od začiatku Vás jeho slová chytia a neprestanete, pokým knihu nedočítate. Treba čítať, čítať, čítať!
Paví hody
Jan Štifter
Pútavá románová kronika obyvateľov Horní Jelení, ktoré čítam veľmi rada. Rodinné príbehy, tajomstvá, kostlivci v skrini a túžba po živote, bez ktorej by sme tu neboli. Štýl autora ma nesmierne baví, Sběratele sněhu odporúčan takisto. Krásne obrazy a dokonale vyskladané vety, ktoré pohladia oči aj srdce čitateľa.
Těla
Klára Vlasáková
Kniha plná podnetov na zamyslenie a trefných neošúchaných myšlienok, ktoré sa nehrajú na intelektuálne frázy. Naše telá ako nástroje, zbrane, schránky plné nepríjemných chorôb a nikdy nekončiacich premien, odsúdené na zánik. Surové, nepríjemné, bez prikrášlovania.
Pastva pro oči
Myla Goldberg
Fiktívny príbeh pozoruhodnej umelkyne menom Lilian Prestonová z obdobia 50-70tych rokoch 20. storočia, ktorej jediným prianím v živote bolo iba fotiť.
Netradičná forma "výstavného katalógu," v ktorom fotografie ožívajú a rozprávajú svoje príbehy a tajomstvá. Dômyselne poprekladané denníkovými zápiskami vytvárajú neobyčajnú kompozíciu, ktorá možno ku koncu už čitateľa unaví, no poskytnee mu nezvyčajný literárny zážitok.
Román otvára rôznorodé témy ako hľadanie svojho ja a umeleckej slobody, postoj k mužom, rodičom a samotnému materstvu. Veľmi intenzivne pôsobia časti o nelegálnom potrate prepojené so spomienkami na súdny spor o hraniciach umeleckého vyjadrenia, v ktorom zohrala úlohu fotografkina dcéra Samantha. Práve kvôli tejto mediálnej kauze, ktorá sa rozpútala po Lilianinej výstave, si Samantha musí vytrpieť množstvo nepríjemností a matkine fotografia poznačia celé jej detstvo a vyústia v traumu.
"Ale co já vlastně vím? Jěště jsem tenkrát nebyla na světě, ačkoli poslední dobou jsem strávila zkoumáním těchhle fotek tolik času, až někdy zapomínám, že jen hádám. Pravda je taková, že dokud jsem se jěště matky mohla zeptat, nechtěla jsem vědět, co se jí honí hlavou. Teď, když jsem připravená, mi zbylo pouze její dílo."
Simon
Narine Abgarian (p)
Čo tam po Simonovi, máme pred sebou štyri výnimočné ženské postavy, z ktorých ani jedna nemala príliš veľa šťastie v láske. Okrem toho nemali ani nie príliš veselé a naplnené osudy, život im uštedril kadejaké traumy a neprávosti, jedna strieda druhú, môžu sa pretekať v tom, čo je horšie. Aby som tak Simonovi úplne nekrivdila, bol chvíľu pre každú z nich dôležitý, predsa len na chvíľu zapálil iskru vášne v časoch, keď by to žiadna z nich nečakala. Doprial im viac pozornosti ako muži, ktorí mali byť ich zákonitými manželmi a mali stáť pri nich. Kto by mu v konečnom dôsledku vyčítal, že jeho jedinou chybou bolo to, že bol prelietavý? Mal v sebe zabudovanú nejakú sondu, ktorá vyhľadávala smutné ženy, ktoré potrebovali ukázaťaj inú stránku neznesiteľného bytia...
Narine píše úplne nádherne, jej knihy sú pre mňa balzamom pre dušu, chcela by som ich čítať jednu za druhou. Vytvára podmanivú atmosféru, ktorou si človek úplne opantá a nepustí ho už späť.
Príde mi nezmyselné porovnávať s Tromi jablkami, oba romány sú svojské a jedinečné, oba stoja za prečítanie a patria medzi to najkrajšie, čo sa mi za posledné roky dostalo do rúk. Narine, píš, prosím, ďalej.
Půl žlutého slunce
Chimamanda Ngozi Adichie
V čase, keď som naživo videla Chimamandu Ngozi Adichie v Starej tržnici, kde očarila prítomných nielen svojim krásnym zjavom, ale hlavne svojou charizmou, vystupovaním a slovami, som mala rozčítanú Amerikánku. Zuza Fialová z nej čítala ukážku a autorka bola fascinovaná jej sugestívnym prejavom. Knižku mám veľmi rada, no láska k autorke bola definitívne spečatená čerstvo dočítaným románom Půl žlutého slnka. Kniha vyšla v roku 2008 v BB arte a samozrejme sa už nedá kúpiť. Rok predtým dostala za ňu cenu Orange Prize. U nás sa jej nevenovala žiadna pozornosť. Mňa zachránila moja petržalská knižnica ako už neraz :)
Autorka približuje na pozadí osudov svojich hrdinov udalosti, ktoré predchádzali občianskej vojne v Nigérii a jej samotný priebeh a genocídu. Vytvorila celý rad pútavých a nezabudnuteľných postáv prežívajúcich dramatické časy, ktoré zmenia ich rodiny, zamestnania, vzťahy, či postaveni. Dni, keď sa im život zmení z minúty na minútu, prinášajú veľa bolesti a utrpenia, životné skúšky preveria silu lásky a zmiernia nenávisť, prevrátia hodnoty a zostane len boj o holý život.
Dodnes zostáva v Nigérii množstvo nezodpovedanych otázok o tom, čo viedlo k vojne.
Čím viac čítam, tým si viac uvedomujem, ako málo viem o svete tam vonku.
"Některé věci jsou tak neodpustitelné, že umožňují, aby se snadněji odpouštěly jiné věci."
"...jediný čin může rezonovat v čase i prostoru a zanechat skvrny, které se už nikdy nedají zmýt."
Vysněný život Ernesta G.
Jean-Michel Guenassia
Keďže Klub nenapraviteľných optimistov patrí medzi moje najobľúbenejšie knihy, pristupovala som k druhej knihe od autora trochu skepticky. Musím povedať, že začiatok ma vôbec nechytil a keby som knihu po pár desiatkach stranách odložila, ako to čitatelia často robia, prišla by som napokon o všetky tie pocity, ktoré vyplávali na povrch v závere.
Hlavný hrdina J. Kaplan, lekár židovského pôvodu, prežije svoj život striedavo v Paríži, Alžírsku a potom sa vracia do rodného Československa. Miluje krásne ženy, famózne tancuje tango, počúva úhrančivé piesne od Gardela (okamžite to človeka donúti ísť na youtube a pustiť si Volver), skúma choroby a neskôr ich aj lieči (medzi inými aj Ernesta G., ktorý sa naozaj zotavoval v Prahe), zažíva vojnu i besnenie komunizmu, vášnivé vzplanutia, bolestné straty, jednoducho všetko, čo patrí k silnému príbehu, správne namiešané a nadávkované do jedného pôsobivého celku.
V knihe nájdete i odkazy na vyššie spomínaný KNO, stretnete i niekoľko postáv, ktoré vám budú známe :) Za mňa 4.5*
Na záver apokalyptický citát ktorý mi bude pripomínať dobu, v ktorej som knihu čítala:
"Zkáza přišla o něco později, když zemi zdecimovala chřipka a zabila málem víc lidí než válka."
Než vystydne káva
Tošikazu Kawaguči
Strašná vtákovina. A to som si po prvej časti knihy hovorila, že je to milá blbostička. Taký krásny obal, taká zaujímavá téma a také podpriemerné spracovanie, premrhaná šanca. Miestami som mala pocit, že toto by som dokázala napísať i ja...Verím však tomu, že menej nároční čitatelia tam nájdu kopec všeobjímajúcich myšlienok a večných právd a la Coelho. Keby nemalo éčko necelých 150 strán, tak to ani nedočítam, no pokiaľ chcem hodnotiť, musela som.
Neviditeľné besy srdca
John Boyne
"Cyril Avery je možno všetkým, čím som bol, čím som, čím nie som a čím ešte možno budem. Túžba po láske a živote s druhým človekom nie je homosexuálna, ani heterosexuálna. Je ľudská. Všetci hľadáme niekoho, kto sa nám páči po fyzickej i duševnej stránke. Môžeme len dúfať, že raz niekoho takého stretneme."
Takto by sa možno dal v skratke zhrnúť tento obsiahly román, ku ktorému autor na konci knihy napísal zopár poznámok a medzi nimi bola táto. Paralely jeho života a hlavnej postavy sú zrejmé. Na napísanie takéhoto románu potreboval aj Boyne veľa odvahy a trochu viac rokov. Nebyť tohto dodatku, dala by som zrejme nižšie hodnotenie, ale veľmi úplne ma to zlomilo aj dojalo (áno, mňa), že som zabudla na tie výhrady, ktoré som mala počas čítania. Knihu som doslova zhltla, čo nemusí byť merítkom dobrej knihy, no pomohli k tomu časté dialógy, niekedy príliš dlhé. Ocenila by som niekedy opis, nemuselo byť všetko povedané ústami postáv. Tých bolo ku koncu neúrekom, až som sa občas strácala, napriek tomu, že som knihu čítala non-stop počas niekoľkých dní. Až na zopár udalostí v knihe à la deus ex machina (nebudem spoilerovať), niekedy až príliš pritiahnutými za vlasy, som si povedala, že som prečítala naozaj dobrú knihu, ktorá mi robila spoločnosť počas vianočných dní. Čítala som, že ju podaktorí označujú za humornú (ok, miestami možno, veď aj sám Boyne to povedal), no rieši také závažné témy, že sa okrem niekoľkých úškrnov som sa na viac nezmohla. Určite patrí k príbehom, na ktoré nezabudnem.
Pravek a iné časy
Olga Tokarczuk
Kniha, ktorá si ma bezvýhradne získala svojou atmosférou. Pravek a iné časy ma pohltil svojou jednoduchosťou, magickosťou a svojimi plnokrvnými postavami, ktoré mi budú chýbať. Mierne sa ponáša na Letné svetlo a potom príde noc od Stefanssona, ak sa vám páčila, neváhajte ani s čítaním tejto knihy. Teším sa na ďalšie knihy od výbornej poľskej autorky akou je Tokarczuk.
