freejazz
přečtené 1046
Bezbarvý Cukuru Tazaki a jeho léta putování
2015,
Haruki Murakami
čítať a spomínať na stredoškolské časy - ak to chcel Murakami dosiahnuť, u mňa mu to vyšlo. a mne všeličo došlo.
Afterdark
2014,
Haruki Murakami
síce nie také výrazné, ako iné autorove knihy, ale radosť čítať. mám rád jeho tajomnosť, prácu s paralelnými dejmi, fantastično a nakoniec aj ten jazz, ktorý sa všade pletie.... celý text
Birthday Girl
2017,
Haruki Murakami
pekná poviedka, pekné spracovanie. lenže takto zbierať Murakamiho je dosť finančne náročné:)
Slovenské hrady I.diel
1996,
Ľudovít Janota
nádherná kniha s krásnymi ilustráciami. pôvodné vydanie, ktoré mám, je ešte krajšie, než reprint.
Popík
2013,
Zdeněk Zapletal
večná škoda, že Zapletal presedlal z inteligentných knižiek na televízne scenáre - ale je jasné, že z niečoho človek musí žiť... drsná novelka, mala by sa dať ako povinné čítanie všetkým puberťákom, snívajúcim o sláve a presadení sa v našom šoubiznise. a tiež všetkým hltačom výkalov v bulvárnych plátkoch - možno by sa aspoň niekomu rozvidnelo, hoci s tým veľmi nepočítam:) a ako obyčajne, fajn zážitok. majster slova sa nezaprie. aj preto je to jeden z mojich najobľúbenejších spisovateľov.... celý text
Je mŕtvy
2018,
Vladimír Balla
druhý komentár, ktorý pridávam, nebude ani zďaleka taký pozitívny. nudil som sa. a čakal, kedy to konečne začne. spomínam si, že už som jednu autorovu knihu nedočítal. lebo som sa pri nej nudil. nijako ma nedojíma expresívne vyjadrovanie ani slovník suterénu. každý k. a každá p., každá j. znižuje slovnú zásobu o desať slov, takže priemerný človák po čase upadá do IQ pokladne od McDonalda. okrem toho, hustota knihy sa nemeria počtom spomenutých údov a udíc. áno, Balla je dobrý pozorovateľ, jeho dialógy sú uveriteľné, lebo sme denne ich svedkami. lenže kde je to niečo navyše, čo zo záznamu robí literatúru? žiadny moment prekvapenia, žiadny nečakaný okamih. prázdna realita všedného dňa. nečítam knihy aby som sa utvrdil v tom, že to, čo je okolo mňa, je reálne. na to knihy nepotrebujem. v knihách hľadám myšlienky, slobodu, víziu, filozofiu, fantáziu. na to, čo mi ponúka autor mi stačí zájsť do prvej zapľuvanej krčmy a bude ma to stáť max. dve pivá. som sklamaný.... celý text
Bol som dlho v SME
2019,
Alexej Fulmek
zaujímavý pohľad do kuchyne novín. keďže čítať som sa naučil na komiksoch v Smene, som jej verný doteraz, aj keď sa premenovala na SME. celkom by som si s autorom sadol a porozprával sa s ním.... celý text
Půlnoční pěšci
2000,
Zdeněk Zapletal
nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. a ani Zapletalovi to nevyšlo. kto nečítal Půlnoční běžce, veľa vecí nepochopí.
Půlnoční běžci
1987,
Zdeněk Zapletal
výborná kniha, panoptikum socialistického polosveta s umŕtvenými ľuďmi, presne, ako som tú dobu vnímal.
Poslední knížka o dětství
1982,
Zdeněk Zapletal
je to takový nádech na Půlnoční běžce, rozvinutí předchozích knížek (Až přijdou plískanice a předtím Proč se nás srny bojí). ale je to stále výborné, i po těch téměř čtyřiceti letech. neustále se učím, jak zachytit stereotyp všedního života a šedivou nudu světa bez jiskry a naděje v něco lepšího. na to je Zapletal mistr... takže si Poslední knížku určitě dám zase někdy znova. je to lepší, než se potýkat s aktuálními nakašírovanými barvotisky.... celý text
Až přijdou plískanice
1980,
Zdeněk Zapletal
aký obrovský rozdiel je medzi obsahom útlej knihy plnej života a bombastickej bezduchej nekonečnej farbotlače na obrazovkách... dal som si Zapletalovu prvotinu zasa ako jednohubku a knihe nič nechýba ani po 40 rokoch.... celý text
Dívka, která chtěla zachránit knížky
2018,
Klaus Hagerup
keď som bol malý, chcel som práve takéto knihy. nádherné ilustrácie, príbeh na premýšľanie, otvorený koniec. len siahnuť po ďalšej knihe.. alebo si ju napísať a nakresliť...... celý text
Murovaná drevenica
2010,
Ivan Lehotský
keby som už vo výzve nemal inú, tak túto určite hodím ako oxymoron v názve:) výborné čítanie s nadhľadom človeka, ktorý veľa zažil, veľa spoznal, veľa vie a napriek tomu netrpí velikášstvom, ako je to v našich končinách zvykom. citáty? „Blahoslavení, ktorí nemali čo povedať a napriek tomu zostali ticho.“ „Na Slovensku sa v poslednom čase rozmnožili aj knihy mladých ženských autoriek a našli si svoje publikum. Obsah je pomerne jednoduchý: on a ona, k tomu ďalší on alebo ona, k tomu ešte zopár iných postáv a ich problémy v súčasnej spoločnosti... Nedovolím si teraz nejako kriticky hodnotiť tento druh literatúry, ktorý je rozšírený aj v západnej Európe, lebo takéto knižky sa mi zväčša nepodarilo dočítať. Keď sa ako čitateľ dostanem s hrdinkami románu do reštaurácie a na viac ako na jednej strane sa tam opisuje, čo všetko si objednali a čo všetko s tým-ktorým partnerom jedli a ďalšie stránky sa čítajú skôr ako jedálny lístok tej-ktorej reštaurácie, radšej knihu odložím. Nie preto, že by sa mi zbiehali na niektoré jedlo slinky, ale preto, lebo mám pocit, že autorka nemá čitateľovi čo povedať a chce ho predovštekým nakŕmiť.”... celý text