adorjas
komentáře u knih
Ďábel a slečna Chantal
Paulo Coelho
Veľa ľudí Coelha odsudzuje, vraj sa jedná o pseudofilozofické bláboly, ale podľa mňa je to fajn spôsob, ako aj priemerného čitateľa motivovať k premýšľaniu nad ľudstvom, k premýšľaniu nad citmi a vzťahmi. Coelhove diela v sebe obsahujú, podľa môjho názoru, silné humanistické myšlienky s tým, že nakoniec dobro vždy zvíťazí...aspoň teda na krátku dobu ;)
Volanie bez ozveny
William Somerset Maugham
Kniha je v slovenčine preložená ako Volanie bez ozveny, napriek tomu české a anglické vydanie sa trošku odlišuje O údělu člověka / On Human Bondage- a práve preto si veľa ľudí myslí, že sa jedná o odlišné knihy.
Túto knihy bez ostychu radím medzi jedny zo svojich obľúbených, široký opis prostredia a spoločnosti z prelomu 19. a 20. storočia. Autor dielo pretkáva filozofickými a myšlienkovými úvahami hlavne o umení a o smerovaní človeka. Postavy si zamilujete, a aj teraz po rokoch mi po rokoch tá kniha dokáže dať mnoho, keď si ju nanovo prečítam.
Pravidla moštárny
John Irving
Dovolím si tvrdiť, že Iring patrí zo súčasných autorov , k tým spisovateľom, ktorým proste musíte dať šancu a jeho štýl si zamilujete. Autor ide do postáv a do charakterov a skrze nich môže človek sám určiť svoju morálnu prioritu. Ale viac už prezrádzať nebudem...
Zločin a trest
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
Možno trošku ťažšie čítanie, hlavne kvôli svojej hrúbke a opisom, ale človeka táto kniha donúti zamyslieť sa nad koncepciou viny. Som rada, že som sa cez ňu prelúskala a kniha mi dala čitateľský zážitok.
Café Hyena (plán vyprovázení)
Jana Beňová
Zriedka ma zaujme tuzemský autor, tak silne, až ho mám chuť odporúčať každému svojmu známemu. Autorka štylizuje zaujímavo, jednotlivé časti knihy a kapitoly, niekedy akoby ani nenadväzovali, pri čítaní máte pocit chaosu, až nakoniec sa to celé zíde dohromady, presne ako to má byť. Je ťažké knihu opísať, ale rozhodne som ešte nikdy nečítala poéziu v próze, pre mňa plnú symbolov, metafor a inotajov...
Muž z vysokého zámku
Philip K. Dick
Pokladám sa za zdatného čitateľa, ale pri tejto knihe som si musela googliť význam, čo tým autor chcel vlastne povedať. A keďže som začala googliť a jeho významy ma zaujali, o alternatívnych svetoch a podobne, tak ma knhia nakopla aj k sledovaniu seriálu. Je to kniha, kde sa zdanlivo nedeje mnoho, ale dočítala som ju, a ešte vždy nad ňou premýšľam...
Vodný hrob
Robert Galbraith (p)
Dala som to! 1000 strán v angličtine nového Cormorana Strikea od Galbraith/Rowlingovej, pretože sa mi nechcelo čakať na preklad. Pocity? Za mňa určite lepšie ako Atramantovočierne srdce. Tam ma nevtiahla téma ohľadom kreslených seriálov a sociálnych médií, hoci som očakávala opak. Naopak, o Running Grave som si hovorila, že téma náboženskej sekty a kultu okolo dievčatka, ktoré sa utopilo, pôjde pomimo mňa, a nakoniec nešla. Dej ma do seba vtiahol, aj keď Rowlingová rozohráva fakt pomalú hru na tej svojej stranáži (fyzická kniha váži viac ako 1 kg ). Trošku ma štvalo rozuzlenie, prišlo mi to také hop-šup spískané, a hlavne celý čas som si myslela, že sa bude jednať o poslednú časť série, ale nie- malo by byť 10 dielov (toto je 7.časť). Ale zase: relaxačné, človek pri tom vypne, číta sa to dobre, chémia medzi Robin a Cormoranom fičí, tak fajn, pôjdem aj do osmičky.
Černý písek
Cristina Cassar Scalia
Opäť dávam do pozornosti nové české vydavateľstvo Meridione, ktoré sa špecializuje na preklad hlavne juhoeurópskych, zatiaľ teda talianskych diel.
Černý písek je detektívna séria na čele so šéfkou kriminálky Vaninou Guarassi z Katánie (Sicília). A síce nie som bežnou čitateľkou detektívok, ale anotácia tejto knihy ma zaujala natoľko, že som si knihu kúpila.
Kniha sa ničím neodlišuje od tých bežných detektívok, avšak mala zopár motívov, ktoré mi ulahodili:
- odohráva sa v septembri ako práve teraz
- dej je na Sicílii, na ktorej som ešte nebola a aj touto knihou sa táto destinácia dostala na môj bucket list
- hlavná hrdinka je žena-detektívka a ešte k tomu setsakra chytrá , a to moje femi srdce má rado
- Vanina miluje dobré jedlo a na Sicílii ich nie je núdza (trošku ma však iritoval fakt, že Vanina sa napcháva, ale podľa slov postáv, ktoré Vaninu hodnotia je i tak sexy so super postavou)
Jaj, a ešte niečo k zápletke: v jednom honosnom dome objavia vyše 60-ročnú mŕtvolu, kde vôbec ťažko určiť, či sa jednalo o ženu či muža. Či v tom mala prsty mafia alebo ako to celé bolo, to už nechám na vás!
P. S. Narcistické okienko- vraha som odhalila hneď.
Večerný nepokoj
Marieke Lucas Rijneveld
Jas sa na rodinnom statku niekde na vidieku v Holandsku snaží vyrovnať so stratou v blízkej rodine. Avšak tvrdé kalvínske vierovyznanie spolu s bohatým prežívaním hlavnej hrdinky vyúsťujú v zvláštne zvrátenosti, ktoré mi pripomínali Betónovú záhradu od McEwana.
O knihe sa popísalo mnoho. Veľakrát sa aj preložila a vyhrala rôzne ocenenia. Jazyk a hlavne metafory veľmi originálne a nevšedné, verím, že preklad bola riadna fuška. A veľmi nevšedným je aj popis a vnútorné premýšľanie Jas- na jednu stranu vycibrený opis ľudí, sveta, atmosféry. Na druhú stranu neuveriteľná naivita, čomu sa ani nečudujem, keďže má Jas len 12 rokov.
Kniha o strate, o extrémnej viere, o neschopnosti otvoriť sa v najbližšej rodine, o zverstvách a krutostiach detí, o (ne)láske v rodinách. A len sa pýtam, čo to z tých detí vyrastie?!
Nejhezčí dny našich životů
Claire Lombardo
Na rodinných ságach so štyrmi dcérami teraz celkom frčím a nemohla som vynechať ani knihu Claire Lombardo 'The most fun we've ever had'.
Dej sa odohráva v rodine Sorensonových, ktorí majú vo svojej záhrade jeden starý ginkgovník (preto tá obálka). Kniha mapuje osud a životy nielen rodičov Davida a Marilyn, ale aj ich dcér Wendy, Violet, Lizy a Grace (plus ďalších rodinných príslušníkov, ktorí sa dostali do rodiny skrze dcér).
V deji je mnoho odbočiek do minulosti, ktoré rozprávajú udalosti, ako sa rodičia dali dokopy, ale i to, prečo z dcér vyrástli osoby, aké vyrástli.
Vydarená rodinná sága, s nie-čiernobielymi postavami, ktorá bude, podľa mňa, úplne ideál na prichádzajúcu jeseň.
Jeden o koze...
Alice Flemrová
Rôzne "vykecávačky" o prekladoch môžem, a keď som videla pozbierané a súborné vydanie stĺpčeka od Alice Flemrovej, ktorej talianske preklady žeriem, tak som si to nemohla nechať ujsť! Stĺpčeky písala cca v rokoch 2007-2011 pre isté noviny, takže mnoho jej narážok už nie sú úplne aktuálne, ale na kráse to ničomu neuberá.
Ja sa pri knihách nesmejem, som ten tip prehnane vážneho čitateľa, ale tu som sa zasmiala hneď pri prvom príbehu, ako autorka "ošalila" taliansku triedu, keď miesto kapra im rozprávala o koze ako o typickom vianočnom hode, ktorý sa dáva do vane, potom ho tatínek zabije úderom do hlavy, a potom si na ňom všetci pochutnajú pri štedrovečernom stole.
Ale okrem humorných príhod tam nájdete kopu úvah o preklade, slovách, slovníkoch, taliančine, češtine, slovných hračkách, s ktorými sa musí prekladateľ popasovať a tak vôbec...
Odporúčam ku kávičke na víkend a ja sa teším ako budem objavovať tituly nového českého vydavateľstva Meridione, ktoré okrem tejto knihy vydáva knihy zamerané na juhoeurópsku literatúru (v súčasnosti zatiaľ diela z Talianska).
Happyendy
Jaroslava Blažková
Jaroslava Blažková ma odrovnala aktuálnosťou a nadčasovosťou svojej knihy Nylonový mesiac a tak som hneď mädlila ruky na jej nejaké ďalšie dielo.
Kniha Happyendy nás posúva o 44 rokov neskôr od vydania Mesiaca, a máme tu oveľa vyzretejšiu autorku, ktorá už píše z exilu, z Kanady, ktorú už poznačili roky, materstvo, deti, cudzina, ale i chorý manžel, o ktorého sa sama stará. A práve o tom je kniha Happyendy, o starnutí, vnímaní krás sveta, aj napriek životným skúsenostiam a skúškam. Ale i o potrebe písať, a takto zvládnuť ťažšie a krušnejšie časy.
Dielo je to útlučké, písané epištolárnou formou pravdepodobne fiktívnej kamarátke, ktorej sa autorka žaluje na susedov, ale vracia sa i do svojich spomienok na Bratislavu. Osobne ma zahrialo pri srdci, keď písala o istej ulici, a ja som si hovorila, veď tam býval Julo Satinský, a následne ho pár viet spomenula aj jeho osobnosť a ku ktorému jej hrdinovi ju inšpiroval. Teraz sa už len dostať k jej ďalšej kniha Jahniatko a grandi. Žiaľ, v ČR je v antikvariátoch len český preklad, a ja by som tak rada čítala ten slovenský... Odporúčam!
Emily zdolává překážky
Lucy Maud Montgomery
Minulý rok som sa strašne, ale naozaj strašne zamilovala do Emily z Nového mesiaca/Emily z Novoluní! Lucy Maud Montgomery je moja 'comfort author' a zakaždým ma dokáže preniesť do ríše krásnych krajov, milých ľudí a neskutočnej fantázie jej hrdiniek (aj napriek tomu, že sama mala život dosť zložitý - o autorke som nahrávala aj podcast, nájdete na Knihokec ako 75.časť).
Emily zdolává překážky je druhá časť trilógie o Emily. Hlavnú postavu tu spoznávame v období puberty a adolescencie, ale nič to neuberá na jej pôvabe, šarme, ale i milých trapasov, ktoré ju všade nasledujú. Emily je v porovnaní s ďalšou knižnou hrdinkou autorky, Annou, oveľa temnejšia, rozhodne viac gothic, a taká viac sebaistejšia a silnejšia (a to vravím ja, ktorá Annu neskonale milujem!).
Každý autor vkladá do svojich hrdinov aj niečo zo seba, zo svojho vlastného života a nemôžem sa ubrániť dojmu, že Emily a Lucy Maud toho majú veľmi veľa spoločného. Mimochodom, vedeli ste, že autorka preferovala, aby ju volali len Maud, bez Lucy? Alebo, že ako aj jej knižné hrdinky, tak aj ona neskutočne milovala mačky? Alebo, že aj autorka v isté temné obdobie svojho života venovala okultným silám a verila vo vyvolávanie duchov, tak ako aj Emily má isté podobné tendencie?
Kniha ABSOLÚTNE vhodná na jesenné cozy počasie, s hrnčekom chai latte v ruke a huňatou dekou na nohách. O padajúcom daždi za oknom ani nehovoriac... Škoda, že o nej až tak veľa v porovnaní s Annou nepočuť. Dajte jej šancu, spoznajte Emily!
Sto pod nulou: Zimný prvovýstup na Mount McKinley
Art Davidson
Horolezecké knihy sú absolútne mimo moju komfortnú zónu, a predsa som tak rada, že som túto dostala na narodeniny! A som ešte radšej, že som si ju mohla čítať v najvyšších teplotách! Ochladenie je zaručené, nie nadarmo sa kniha volá Sto pod nulou.
Art Davidson a malá skupina horolezcov sa podujali na náročnú úlohu, a to vystúpiť ako prví na vrch Mt. McKinley (najvyššia hora USA) počas zimných mesiacov. Píše sa rok 1967 a ôsmi horolezci šplhajú, táboria a pripravujú sa na výstup na Denali. Ale nie je to len o strohých popisoch výstupu. Art nám rozpráva o svojich strachoch, peripetiách, úspechoch skupiny, ale i o strastiach a problémoch, ktoré ich na ceste stretli. A len jedno je isté - po výstupe, už nič nebude také, aké bolo predtým, a predsa sa svet naďalej točí a ľudia v ňom žijú.
Bola som nadšená i schladená zároveň. Veľký rešpekt pred prírodou a aj voči úvahám pána Davidsona!
Profesorova rovnica
Jóko Ogawa
Milé, ale preklad je z angličtiny (jedná sa o slovenské vydanie) , takže ktovie, koľko sa toho zmenilo/upravilo počas prekladu. Autorkina predchádzajúca Ostrov bez pamäti ma zasiahla viac.
Astrid Lindgrenová
Susanne Lieder
Neznášam beletrizované životopisy, kde autor na veľa miestach dopĺňa za seba, ako to asi mohlo prebiehať. Ale toto ma neiritovalo nejako veľmi. Bolo to milé, oddychové, ešte aj úskalia, ktoré sa Astrid diali, mi pripadali také "cute". Oddychovka na leto.
Ľad: Z grónskeho ostrova
Ilona Wiśniewska
Ilona Wiśniewska ma zaujala už pred 3 rokmi, keď som čítala jej knihu o Špicbergoch/Svalbarde. Bola som fascinovaná, a tentokrát som fascinovaná jej popisom a vnímaním malej dedinky niekde v Grónsku.
Ona píše inak. Vkladá tam svoju osobnosť, ktorú zároveň pred čitateľom dômyselne ukrýva. Ale uznajte, ísť na odľahlé miesto v Grónsku, zamestnať sa v detskom domove na mieste, kde je najvyšší počet samovrážd adolescentov. Zároveň ledva komunikovať s blížnymi. Mne to zaváňa proste zaujímavou, ale i komplikovanou osobnosťou, ktorú by som rada skúmala viac...
A jej Grónsko vám takisto u-čaru-je! Odporúčam do bezútešných horúcich a sparných dní!
Nič pravdivé
Veronica Raimo
Veronica Raimo vo svojej knihe Nič pravdivé napísala svoj životopis so značnou iróniou a nadhľadom. Na knihu som videla chvály, avšak ja budem kritická- mňa nezaujala, nepripadala mi ani vtipná a nejako som celé nepochopila, prečo som ju nakoniec dočítala! Neviem, či to bolo mojím rozpoložením či momentálnou náladou, ale nejako som sa na ňu nenaladila, a hlavne som vôbec nepochopila, čo také významné Veronica spravila, aby som čítala tejto jej memoáre z detstva, dospievania, mladosti. Mala trošku divnú rodinu? To sme tu už mali veľakrát. Mala nematerské sklony? Aj to to už bolo. Bola na potrate? OK, do whatever you want. Mala sex? A čo! Utiekla do Berlína? Ach jaj, tiež to už bolo. Proste nič, z čoho by som sadla na R*.
Nylonový mesiac
Jaroslava Blažková
Toto bola iná nadčasovka. Akože jednak to bolo retro na starú socialistickú Bratislavu, kde som osobne vnímala podprahovo, autorkino odmietanie režimu (čo sa mi v skutku potvrdilo, keď som si spätne čítala o jej živote), ale zároveň to bolo tak napísané, že by som kľudne knihu mohla zaradiť medzi novovydané z roku 2024. To znamená len jediné- ľudia sa až tak nemenia a vzťahy, ktoré ľudia prežívali v roku 1961 sú univerzálne dodnes. Keď chce jeden, druhý nechce, ale keď ten druhý chce niekoho, tak ho nechce naopak ten tretí. Také banálne, také každodenné, také univerzálne a nadčasové! Feminizmus, sloboda, otvorená a úprimná sexualita, bye-bye starí paprdovia a skostnatené názory. Tlieskam! A idem zháňať Blažkovej ďalšie knihy.
Pásla kone na betóne a iné
Milka Zimková
Kto nemiluje film Milky Zimkovej? Tak len na okraj- knižná predloha vôbec s filmom nekorešponduje. Myslím, že zhruba prvý príbeh je námetom k filmu, potom sa ešte Jolan objaví v jednej, dvoch ďalších poviedkach, ale fakt len ako zmienka v jednej vete. A inak tu máme niečo úplne iné. Krátke poviedky občas len črty, a občas celkom vypracované dlhšie poviedky.
Nosným motívom je ľudový, dedinský človek, so všetkými svojimi chybami i charakterom. Nájdeme tam aj však Milkine postrehy z jej služobných výjazdov, napríklad do Moskvy, či Poľska, ale i zopár autobiografických čŕt. K tomu írečitá východniarčina...
Kniha útlučká, ale nie na jedno posedenie, ak by som ju mala k niečomu prirovnať tak k dobrej domácej pálenej- stačí len do jednej nohy, nech človeku ťažko nepríde. Pretože tie postavičky sú tak zo života, tak bolo cítiť tú typickú mentalitu, ktorú som ako decko na východe vnímala aj ja... až to bol znovu návrat do tých pletiek, dvojtvárnosti, ale i pohostinnosti a smiechu.
Osobne mi najviac učarovali poviedky o starom mužovi, čo žije so synom a jej manželkou a cíti sa už nepotrebný a zbytočný, alebo poviedka, ktorá je kritickým monológom o spoločnosti tetky bufetárky v pokazenom autobuse voľakde u Prešova.