adorjas
komentáře u knih
Sen o Zeleném domě
Liz Rosenberg
Kto by nemiloval Annu zo Zeleného domu alebo Čarovnú rozprávkarku? Ja som na týchto príbehoch vyrástla a som veľmi rada, že som mala možnosť prečítať si, dovolím si tvrdiť, dôkladný životopis. Pre mňa dosť zaujímavé čítanie, aj keď by niekomu mohla vadiť absencia beletrie, dialógov, skôr je to doslova dôkladný popis jej života vo všetkými pádmi i radosťami.
Čo to má spoločné so mnou?
Sacha Batthyany
Asi by som knihu nenazvala úplne reportážnou skôr takou reflexiou/esejou o mieste v živote, keď vás ťaží minulosť, o ktorej ani poriadne neviete. To je aj problémom autora, ktorý až postupne objavuje svoju rodinnú minulosť, o ktorej sa nehovorí, o ktorej sa mlčí. Takže, nakoniec preto knihu hodnotím 3*- pre mňa to bolo skôr reflexívne dielo, ktoré bolo sem tam prešpikované reportážnymi prvkami a mám pocit, že hlavne autor sa s tým potreboval vysporiadať. Ale samozrejme, veľký potlesk, že sa do toho pustil a dokázal rodinnú históriu zverejniť.
Matky a kamioňáci
Ivana Dobrakovová
Preklady Ivany Dobrakovovej z taliančiny výslovne vyhľadávam. Myslím, že sa jej perfektne darí interpretovať autora, minimálne ja to vždy precítim tak, akoby som knihu čítala v origináli. Čo sa týka tejto jej poviedkovej knihy jedná sa o príbehy svojských žien, ktoré oscilujú na hranici normálnosti (aspoň podľa toho, čo spoločnosť označuje ako normalita) a väčšina z nich má komplikovanejší vzťah so svojou matkou a väčšine z nich chýba otcovská postava. Najviac ma zaujali ženské postavy z Turína- Lara a Olivia- dýchalo to na mňa úplnou talianskou atmosférou...
Cesta do neslobody: Rusko, Európa, Amerika
Timothy Snyder
Snyder ma v jeho O Tyranii úplne nezaujal, prišiel mi extrémne čiernobiely- viacmenej, v tejto knihe pokračuje týmto spôsobom ďalej- Rusko (agresor) a USA (bábka v rukách agresora). Snyder predstavuje ťažké kauzy, pred ktorými ostatné mocnosti privierajú oči a prečo asi, keďže veľa z nich sa stáva už takisto satelitom Ruska. Kniha je hrôzostrašnou možnosťou, kam dospeje naša budúcnosť...
Scény zo srdca
Greta Thunberg
Len sa obávam, že "haters gonna hate" a tí ostatní, ktorí sú voči ich myšlienkam naklonení a uznávajú klimatické zmeny si beztak knihu prečítajú a budú s ňou súzniť.
Kočka na cestách
Hiro Arikawa
Taký ten feel-good román, ktorý vám aj stiskne srdiečko. Mesiac po prečítaní sa mi samotný dej začína vytrácať, ale určite by som chcela mať takéhoto mačacieho kamoša.
Inak, pri knihe som bola veľmi zvedavá na český preklad, keďže knihu prekladala Anna Cima, ktorá ma svojou vlastnou tvorbou zaujala už pri svojej prvotine Probudím sa na Šibuji. Preklad sa mi páčil a na ďalšie Annine preklady a tvorbu veľmi teším!
Deníky Sylvie Plathové
Sylvia Plath
Hneď na strane 14 odsek, ktorý ma zasiahol:
" Prítomnosť vo mne existuje navždy a navždy sa neustále posúva, plynie, roztápa. Táto sekunda je život. A keď vyprchá, je mŕtvá. Ale nedá sa začínať nanovo s každou ďalšou sekundou, musíš to posúdiť podľa toho, čo je mŕtve. Je to ako tekutý piesok... beznádejné od začiatku. Príbeh alebo obraz dokážu síce prežitý vnem trošku oživiť, ale to nestačí, to nestačí. Nič okrem prítomnosti nie je skutočné a ja už teraz cítim tiaž storočia, ktorá ma dusí. Nejaké dievča žilo pred 100 rokmi ako ja teraz. A teraz je mŕtvá. Ja som ešte v prítomnosti, ale viem, že tiež pominiem. Ten vrcholový okamih, žhavé vzplanutie prichádza a zrazu je preč, neprestávajúci tekutý piesok. A ja nechcem umrieť."
Šeptem: Soukromý život ve Stalinově Rusku
Orlando Figes
Počas čítania tejto knihy som mala prvidelné nočné mory, že som jednou z postáv v tejto knihe a že sa mi deje to, čo im. Figes vydal hodnotné dielo, kde zmapoval práve ten súkromný aspekt vplyvu totalitného režimu a priniesol nám pamäti ľudí a ich príbehov, ktoré drásajú srdce. Ukradnuté životy, rozbité rodiny, práca v táboroch, živorenie veľkého počtu ľudí v malých bytoch, kde v trojizbových bytoch kľudne žijú aj 15 - 20 ľudia. Och áno, aj toto sa dialo v komunizme!
Hodnotu knihy rušila ale jedna vec, za čo nemôže autor- chyby. Obrovské preklepy v slovách, v skloňovaní (a to nie som zdatná v českej gramatike), ale i chyby dátumové, kde je preklep namiesto roka 1951 je tam 1851. To sa proste pri historických knihách náučného charakteru nemôže stať!
Cestovat nalehko
Tove Jansson
Ústredným motívom poviedok Tove Jansson je cestovanie. Občas je to objavovanie lesa malými chlapcami, občas je to výslovne útek loďou napríklad do Veľkej Británie, občas je to návšteva krstnej dcéry v Španielsku, kde sa hlavná hrdinka snaží zmieriť dve voči sebe nepriateľsky naladené ženy, a občas ide doslova o prežite na opustenom ostrove ako v prípade otravného a morbídneho chlapca Ellisa. A na moju veľkú radosť, tam bola dokonca postapo poviedka. Poviedky bavili veľmi, kniha si určite zaslúži vyššie hodnotenie :)
Poviedky o ceste, že každý niekam smeruje a ide. A občas sa nám tie cesty zdajú ako maličkosti, ale dokážu meniť životy ľudí neodvratným spôsobom.
Šesté vymírání: Nepřirozený příběh
Elizabeth Kolbert
Mala som najprv obavu, či ma to bude baviť, či to nebude príliš odborné. Našťastie nie- Kolbertová nás krásne prevedie jednotlivými epochami, keď sa predpokladá masový úhyn živočíchov, zároveň to prešpikuje popismi a rozhovormi so svojich vlastných ciest po svete (Brazília, Nemecke, a pod.) a k tomu ešte dodá historické fakty, akým spôsobom vedci v minulosti začínali skúmať prastaré živočíchy (napr. Darwin, Lyell).
Cesta za mesačného svitu
Antal Szerb
Román o hľadaní seba samého. Niekto sa hľadá v mladosti a na niekoho príde nové hľadanie po 35 rokoch- tak, ako aj v prípade hlavnej postavy Michala. Michal cestuje so svojou novomanželkou do Talianska, tam sa u neho objavujú jeho staré strachy a démoni a on uteká. Uteká pred realitou, všednosťou, konvenciami. Myslí si, že túži po niečom a keď si myslí, že to už našiel (milenka, manželka, bývalá kamarátka, smrť, veda), tak príde opäť na to, že to nie je to pravé. Román vydaný v roku 1937 a ešte vždy taký aktuálny aj v dnešných časoch.
Spoiler: V inej recenzii som čítala, že Michalova manželka Alžbeta tiež hľadá seba samu a preto uteká takisto. A že sú v podstate tak strašne rovnakí, chcú sa vzbúriť konvenciám a možno to je ten dôvod, prečo spolu byť nemôžu. Zaujímavá paralela.
Divá Bára a jiné dívky na útěku
Božena Němcová
Príjemný romantizmus z 19.storočia- rozprávkový svet s čiernobielymi postavami, ktoré mi u súčasných diel vadia, ale v 19.storočí to bol skôr štandard. Bavila ma nárečová forma a úplne v poviedkach asi nečakajte nejaké famózne úteky- dokonca mi vôbec nejde myseľ, kde bola Katuška na úteku v poviedke Chyže pod horami, ale budiš.
Lepší život
Anna Gavalda
Sú knihy, na ktoré si pamätáte ešte dlho, či uz boli vynikajúce, alebo naopak absolútnym brakom. A potom je tu kniha Anny Gavaldy, ktorá vám nedá absolútne nič. Kniha Lepší život obsahuje 2 poviedky- jedna je so ženskou hlavnou postavou a druhá s mužskou. A o čom sú? Obe postavy hľadajú lepší život. A to je tak asi všetko, čo k tomu viem povedať. Nevýrazné, plytké, prostoduché, čiernobiele. Pre intelektuálneho čitateľa bez umeleckej hodnoty. Pre čitateľa naivných, lacných románov zase príliš intelektuálne. Táto kniha mohla rovno zostať v šuplíku spisovateľky a hviezdičku pridávam iba preto, pretože Gavalda má aj na vycibrenejšie kúsky (napr. Kdyby tak na mě někdo někde čekal).
Od přírody podřadné – Jak se věda mýlila v ženách
Angela Saini
Slušná kniha- možno som čakala viac sociologických výskumov, naopak mala som tam veľa biologických častí, ale nevadilo mi to. Odporúčam každému a nielen feministom! Kniha veľmi logicky postavená, autorka sa snažila hľadať aj protinázory a protivýskumy, občas som mala ale pocit, že trošku nadržiava ženám, preto tá hviezdička dole. Ale chápem to, aj keď by tam mohla byť ešte väčšia objektivita.
Amy a Isabelle
Elizabeth Strout
Ukážka toho, kam môže nedostatočná komunikácia zájsť, resp. keď je Katka až príliš taká ako matka, tak rozhodne je konflikt na svete. Tu to vidieť na príklade Amy (dcéry) a Isabelle (matky), ktoré žijú v izolácii bez priateľov a rodinných známych. Kopa vecí je tabu, napríklad pôvod Amy, ale tabu je informácia o menštruácii, pretože to matka rieši predaním nejakého letáku či tenkej knihy, po tom, čo dcéra prvýkrát menštruáciu dostala. A potom sa všetci čudujeme, že Amy nemá kamarátov, a že Amy je sexuálne neskúsená a experimentuje tam, u koho by ste to nečakali.
Zmena nastáva po sérii nečakaných udalostí, keď Isabelle začne uvedomovať svoje obmedzené konanie a rozhodne sa troku voči svetu otvoriť. Kiežby vždy niekto z týchto dvojíc (rodič-dieťa) sa trošku otvoril a mohli by sme mať o toľko menej generačných konfliktov a kvalitnejších vzťahov...
Zúfalé postavy
Paula Fox
Kniha začína kusnutím túlavej mačky a akoby sa následne odvíja lavína nepríjemností a mrzutostí bezdetného manželského páru. Na krátkej metráži sa dozvedáme o ich životoch a o spoločnosti, v ktorej sa pohybujú, ktorá mi teda pripadala úplne plytká, bez hlbších ľudských citov. Bez citu mi teda pripadali aj dialógy manželského páru, ako jeden aj druhý rozprávali o svojej téme bez toho, aby sa aktívne počúvali navzájom. Následne som premýšľala, že možno keby som sa ja nahrala so svojím mužom, či by sme tiež nemali len také bezduché konverzácie. Nuž, budem to musieť niekedy vyskúšať. Myslím, že autorku právom prirovnávajú k Fitzgeraldovému písaniu. Kniha mi v mnohom pripomínala prázdnotu lepšie situovanej spoločnosti, aj keď v Zúfalých postavách nenájdeme až takú silnú postavu, ako v prípade Gatsbyho a nenájdeme tam tragický motív ako v spomínanej knihe.
Manuál pre úspešné dievčatá
Paolo Cognetti
Ach, Cognetti, Cognetti! Prečo píšeš o ženách? Prečo nezostaneš u svojich príbehov z hôr, osamelosti a spätosti s prírodou? Už tvoja Sofia chodí v čiernom, bola taká nijaká, strácala som sa. Čo si tým vôbec chcel povedať? Že úspešné dievča neexistuje? Že všetci, aj ženy, sa pretĺkajú ako môžu? Že aj keď je niekto na okraji a dištancuje sa od ostatných, tak má vždy v sebe zápal začať niečo nové? Takto si aspoň ja vysvetlenie poviedok interpretujem. Snáď mám pravdu...
Dědina
Petra Dvořáková
Typizovanie postáv na dedina- dedinská drbna, sedliacky Jozef, lenivý Jano (alebo teda Zdeněk v tomto prípade), sexuchtivá Lolitka pod zákonom, nájdete tu všetko. Bavili ma nárečové slová, knihu hodnotím oveľa pozitívnejšie ako Třeštíkovej Veselí, u ktorého som mala pocit, že je to len reality show utrhnutá z reťaze, aby si čitateľ pochrumkal na nevere a sexe. U Dvořákovej mi to prišlo ako ukážka rôznych typov ľudí na dedine.
Kim Čijong (ročník 82)
Čo Namdžu
Skvelá, skvelá, skvelá! Autorka priam faktograficky popisuje život Kim Čijong, veci, ktoré ju frustrovali, spoločnosť otočená smerom k mužom neberúc do úvahy ženy. Kim Čijong postava v Kórei, ale o to viac aktuálna aj u nás v SR/ČR, pretože kopa tých vecí sa doteraz deje aj tu! A treba o tom hovoriť!
O čom? O školskom systéme, kde automaticky vedú dievčatá k umeleckým činnostiam a chlapcom vštepujú pravidlo, že chlapci neplačú a športujú, o nerovných platoch mužov a žien na rovnakých pozíciách, dokonca v rámci jednej firmy. O výberových riadeniach, kde manažéri vyberajú svojich ľudí podľa toho, či u nich hrozí materská dovolenka alebo nie a o prípadných povýšeniach ani nepíšem. O ťažkostiach rodín, kde musia viac-menej vyžiť z jedného, mužského platu, o problémoch s vrátením sa do pracovného života a nie že by žena nechcela, len nemá kam dať svoje dieťa a škôlky veľmi časovo flexibilné nie sú- doteraz poznám škôlky, kde si musíte deti vyzdvihnúť do 15:30, beda tomu, kto pracuje v kancelárii do 17:30.
Kim Čijong, človek milión, ako náš Jozef Mak ale v ženskom prevedení.
Pianistka
Elfriede Jelinek
Veľmi svojský príbeh, o sadomasochistických tendenciách, o nezdravom spojení matky a dcéry, o veľmi submisívnej dcére v stredných rokoch, ktorá má tendencie k sexuálnemu očumovaniu bez pridania sa. Kniha musela v 80.rokoch vzbudiť pohoršenie a šok. Na druhú stranu, autorka tak neskrývane vyjadruje svoj hnus k rakúskej meštiackej spoločnosti a všetkého skazeného, až máte pocit, že celý svet je jeden veľký sliz.
Textu nepomáhala ani absencia dialógu. Kniha nebavila, napriek tomu neupieram jej kvality šokovania a popísania sexuálnych derivácií v tých rokoch (ktoré možno pre niekoho deriváciami ani nie sú).