adorjas
komentáře u knih
Jmenuji se Lucy Bartonová
Elizabeth Strout
Česká obálka mi viac korešponduje s dejom, ale tá slovenská s rastlinkou je graficky krajšia. Inak, Strout písať vie, do deja vás to vtiahne. Opäť píše skratkovito a útržkovito, čo niekomu môže vadiť. Mne sa to páčilo (aj keď na Olive či Amy a Isabelle to u mňa nemalo).
Boje a proměny jedné ženy
Édouard Louis (p)
Prečo zase také krátke? Veď všetky tieto knihy by sa mohli zhustiť do jedného diela, ktoré by bolo trošku hrubé. Ale opäť skvelá výpoved o ženskosti, jej hľadaní, emancipácii a slobode.
Jsi tam?
Dolly Alderton
Pre mňa veľmi príjemná oddychovka, ktorá na druhú dobu v sebe ukrývala oveľa viac hĺbky, ako sa na prvý pohľad zdalo- tipu materstvo, kamarátstva matiek a nematiek a celkovo život ľudí po 30tke. Mne sa to páčilo a knihy Alderton sa mi čítajú veľmi dobre, pravdepodobne, lebo sme vekovo veľmi blízke a očividne riešime v sebe podobné témy.
Kdo zabil mého otce
Édouard Louis (p)
Opäť krátke dielko, ktoré ťalo do živého, tentokrát o tom, prečo bol otec takým, akým bol...
Na okraji: O potěšení z četby a psaní
Elena Ferrante
Celkom to dalo zobrať- tieto 4 prednášky boli nabité hustými slovami, ktoré potrebovali stráviť a chvíľu nad nimi premýšľať ako to vôbec Ferrante koncipovala a myslela. Ako dobré červené víno. Čo ma prekvapilo, že v týchto prednáškach vôbec nespomína inšpiráciu Morante, ako tomu bolo vo Frantumaglii...
Dějiny násilí
Édouard Louis (p)
Zaujímavá deojvá linka, kde to skákala z rozprávača na rozprávača. Preklad musel byť zaujímavý a to viac ho kvitujem. Ďakujem autorovi, že sa s nami podelil o túto svoju životnú skúsenosť, pretože ľudia majú tendenciu znásilnenia homosexuálov bagatelizovať, akoby to robili menšiu traumu, tým, že ich znásilnila osoba rovnakého pohlavia.
Srdce Evropy
Pavla Horáková
Dávam 4*, ale svojim hodnotením, celkové hodnotenie knihy nenavýšim, čo je škoda. Mňa to teda bavilo veľmi, takisto ako u predchádzajúceho diela Teorie podivnosti. Viedeň, Brno, Morava, trošku Praha. Váznamní rodáci z Moravy a Čiech a názory autorky, prečo ich v súčasnosti nikto neoceňuje. (Trošku budem polemizovať, ale boli to rodáci z Rakúsko-Uhorskat, aspoň pre mňa. Ani Máraiho neberiem ako slovenského košického rodáka.) Autorka nám priblížila svet nielen chudobných ľudí, ktorí sa do Viedne sťahovali, ale i stredných a mešťanských vrstiev, ktorí sa vo Viedni vyšvihli. O to viac ma potom na konci zaujal fakt, že ten denník je naozaj skutočný a som veľmi, veľmi rada, že sa s ním autorka aspoň takto sčasti podelila. Za mňa bravó!, wikipedistický text s obsiahlymi informáciami mi nevadil, ba skôr naopak. Trošku "pokulhávala" dejová linka a postavy zo súčasnosti. Ale ako som hovorila pri Teorii, budem autorku naďalej sledovať a jej diela čítať, za mňa svieži vánok v súčasnej českej literatúre.
Arturův ostrov
Elsa Morante
Na Morante som sa veľmi tešila, lebo inšpirácia pre Ferrante a význačná autorka, a ešte oveľa viac. Nakoniec to bolo také bolestivé čítanie. Našťastie, Flemrová v doslove trošku viac analyzuje jej tvorbu (detstvo, homosexuáli, otcovia), vplyvy (psychoanalýza) a inšpirácie (Stendhal, Mozart), a tak mi to dalo lepší rámec, že pravdepodobne pôjde o vľný námet jej detstva a túžob. Dám jej ešte šancu v Príbeh v histórii a uvidíme!
Lev a jednorožec: Eseje I. (1928–1941)
George Orwell (p)
Túto knihu som si zaobstarala, pretože v slovenskom preklade vyšlo Tak to vidím ja a nebola som si istá, či chcem knihu kupovať, tak reku skúsim z knižnice prvú časť jeho esejí v tomto českom preklade. A bola som nadšená! Milujem čítať eseje spisovateľov a spisovateliek. Na môj vkus tam príliš riešil socializmus a politiku. Na druhú stranu ma bavil jeho rozbor Dickensa či vývoja literatúry od 19. storočia. Veľmi ma nebavili jeho recenzie na knihy, ktoré sú už v dnešných časoch neznáme, aj keď musím uznať, že aj tie Orwell prešpikoval svojimi názormi. Okrem literatúry, socializmu, politiky, v prvej časti nájdete aj jeho skúsenosti zo španielskej občianskej vojny.
Tvoja izba
Michaela Rosová
No, ja neviem. Mňa to nevtiahlo, nezaujalo. Chápala som motívy domova, izby, ukotvenosti/neukotvenosti, ale po jej kritikách na iné diela (ktoré mám fakt rada), ma toto nezaujalo.
"Ty máš rada tento svet, teraz, keď si ho chytila, držíš sa ho úporne a skúmaš ho s veľkým zaujatím, ale tiež ho nepovažuješ za jediný, a tak sa ťa ani drámy, ktoré sa v ňom odohrávajú, príliš netýkajú."
Neznáme neznáme
Mark Forsyth
Táto kniha mala jednu nevýhodu, a to, že by mala byť dlhšia a vydaná ako zbierka ďalších esejí od Marka Forsytha. Pretože, keby mi písal oveľa viac o knihách a čítaní celkovo, nuž, nehnevať by som sa nenahnevala. Takto, mi to bolo málo a zošitok mi bol útly. A inak, áno, neznáme neznáme knihy sú tie najlepšie (takto som objavila teraz napríklad O času a vode od Magnasona).
Děvčata první republiky
Dita Pepe
Milujem rozhovory starých ľudí a ich spomínanie. Z tých českých podobných ma už pred rokmi zaujali Palánovi samotári. Tentokrát tu máme trošku inú sortu- staršie panie, ktoré si spomínajú na svoje detstvo a život celkovo. Príbehy jednotlivých žien nie sú dlhé, knihu naozaj zhltnete raz-dva-tri. Mali ťažký život, narodili sa počas prvej republiky a rozhodne by ich príbehy vydali na romány. Skvelý počin, veľmi zaujímavé vydavateľstvo!
O času a vodě
Andri Snær Magnason
Posledné dva mesiace ma bavia rôzne eseje a spísanie myšlienok od iných ľudí. Teraz som dočítala Slimani, momentálne čítam Orwellove eseje. Medzi týmito autormi je ale veľký rozdiel- Magnason píše o klíme, klimatických zmenách a prichádzajúcich katastrofách, ale veľmi svojským spôsobom, kde naoko dokáže skombinovať neskombinovateľné. A to napríklad históriu svojich starých rodičov, stenšovanie ľadovcov na Islande, ale i v Himalájach, namixovať k tomu podsvätnú kravu a ešte sa stretnúť dvakrát s Dalajlámom a porozprávať sa s ním. Mimochodom, ak nefandíte Grete Thunberg, nebudete fandiť ani Magnasonovi a je len škoda, že ľudia, ktorí by si túto knihu prečítať mali, ju obídu veruže riadnym oblúkom...
Okem vrány
DeSales Harrison
Vôbec to nebolo také zlé ako komentáre podo mnou knihu popisujú. Knihu som si snáď vyhliadla už pred rokmi, niekto ju čítal, niekto ju odporúčal a až teraz som sa k nej dostala. Takže, plusy: nádherná obálky, téma o psychoanalýze prešpikovaná rôznymi myšlienkami o viere, nádeji, odpúšťaní, minulosti, ale i láske a zodpovednosti k nej. Ďalším plusom je nepredvídateľnosť deja- ako, vôbec som nečakala takéto vyuzlenie a to ma veľmi potešilo, lebo väčšinou sú podobné deje prvoplánové a tu bum, fakt nečakané! (Viac neprezradím, spoiler nebude!).
A mínusy: plnší jazyk plný odbočiek a nahustených myšlienok, ktoré občas dávajú človeku zabrať, hlavne ak číta knihu pred spaním.
Celkové hodnotenie: 3,5*
Odd. špekulácií
Jenny Offill
Ďalšia zaujímavá jednohubka od Inaque, ale čítala (čítaj: vychutnávala!) som ju pomaly počas niekoľkých večerov. Dej akoby ani nebol dejom, sú to jednotlivé fragmenty, čriepky myšlienok, ktoré bežia hlavnej postave v hlave a podľa toho si skladáme celý jej životný príbeh. Život, lásku, partnerstvo/manželstvo, materstvo a rôzne ťažkosti počas týchto období. Pozor, tie fragmenty a odseky myšlienok, zdanlivo nesúvisia dejom, ale celé je to krásne popreplietané. Kniha je autofikciou, ktorá je v posledných rokoch celkom IN (viď Knausgard či Sheila Heti), ale tu je hlavná postava viac ironická a má väčší náhľad v popisovaní seba samej (snáď sa neberie tak vážne, ako vyššie spomenutí autori).
Vôňa kvetov noci
Leïla Slimani
Veľmi príjmená jednohubka, za ktorú mi bolo ľúto vyhodiť toľko peňazí, keď má sotva 120 strán, ale v konečnom dôsledku neľutujem. Sú to vnútorné monológy Slimani, jej myšlienky o svete, písaní, umení. Ak vás baví vhľad do hlavy spisovateľa (a mňa to baví veľmi, viď Zadie Smith a jej Voľnosť, či Murakamiho Spisovatel jako povolaní), tak vás to bude baviť takisto!
Nová divočina
Diane Cook
Postapo román o pustovníkoch, nomádoch, ktorí sa túlajú krajinou a musia prežiť? Áno a tetelím sa blahom. Zaujímavé dejové linky Bea aj Agnes, aj preťatie ropzrávača zhruba v polovici knihy, kde sa teda pohľad Bey zmení na Agnes a ukáže nám obe hlavné postavy z iného uhla.
Rozhodne nesúhlasím s názorom, že je to kniha ako Hunger Games pre dospelých. Táto kniha ukrýva omnoho viac vrstiev a je bohatá oveľa bohatšie. Prežitie, vôľa, nádej, materstvo, priateľstvo, láska, spojenectvo, zvieracie inštinkty, nenávisť, strach, agresia, právo silnejšieho, príroda, ekológia, ľudská budúcnosť a jej možný vývoj, ľudská psychológia- je tam naozaj všetko. Odporúčam, ak vás "survival" knihy bavia!
Budoucnost jiné časové linie
Annalee Newitz
Ty jo! Cestovanie v čase? To je niečo, čo milujem. Nová interpretácia v cestovaní v čase? To milujem ešte viac! Splnila to pani/pán nebinárny, takže ani pani, ani pán, Newitz?! Ani nie! :D Tak, zaujímavý nápad, ale tak sa to sprznilo obmedzenými témami. Ja tak cestovať v čase, riešila by som zdravotníctvo, objavy, spoznanie historických postáv, alebo snaha o dochovanie historických diel, ktoré zanikli (napríklad staré knihy, či obrazy, ktoré napríklad zničil požiar), atdˇ. Ako, bola to zaujímavá téma, lebo na druhú stranu, koľko spisovateľov je schopných písať scifi o feminizme, reprodukčných právach ? Nepoznám teda nikoho. Ale to celkové prevedenie bolo také mätúce. Hlavne, rok 1992 a štvorica pubertiačok, ktoré sa rozhodnú vziať spravodlivosť do svojich rúk. Súhlasím s komentárom podo mnou (@puczmeloun).
Vztahy a mýty
Jan Vojtko
P. Vojtka veľmi príjemne rekapituluje jednotlivé mýty a predsudky, ktoré vo vzťahoch (hlavne párových) fungujú. Ľudský, humánny a individuálny prístup. A hlavne, empatia aj po rokoch práce! Keby každý terapeut fungoval a pristupoval k svojej práci takto, tak na terapiu chodím už dávno. A keby každý terapeut napísal takúto knižočku, tak možno aj laik by sa ľahšie rozhodoval, ku komu by sa zveril. Veľmi dobre spísané kapitoly, napríklad kapitola o tolerancii/kompromise/dohode mi doteraz rezonuje v hlave a premýšľam nad ňou! Pomyselnú hviezdičku strhávam za slová mladá slečna, kde takto popísal svoje klientky takmer v každej kapitole- stačilo by napísať žena. Takto, mala "slečna" (aspoň pre mňa) negatívnu konotáciu.
Roky bezprávia: Neuveriteľný príbeh razie v Moldave
Samo Marec
Popis súdných líčení a hlavne toho zmätku a neprávostí okolo toho je naozaj skvelou ukážkou slovenského súdníctva, hlavne vtedy keď sú obžalovaní menej zdatní v právnických rečiach a celkovo v právnických kľučkách...A aj vtedy, keď im nemáte, kde poslať napríklad termín o súdnom pojednávaní, a takisto aj vtedy, keď na jednom dokumente osoba, ktorá je analfabetkou vraj podpísala, že všetko prečítala a všetkému rozumela- po SLOVENSKY! - osoba ledva vie pár slov po slovensky. Na Slovensku sa rómsky problém neustále odsúva, posúva, akoby sme čakali, že sa to vyrieši samo. Samo Marec si to ani nemyslí, avšak v knihe riešenie samozrejme neponúka. Ponúka len náhľad na jeden z prípadov, ktorý sa udial. Otázne je, koľko takých prípadov sa zmetie spod stola, nikto to neohlási a polícia či politici len myknú plecami. Rómsky problém (hlavne na východe SR) je problémom, ale to neoprávňuje nikoho, aby sa k nim ľudia správali takto!