adorjas
komentáře u knih
V lidožroutově zahradě
Leïla Slimani
a pani Slimani teraz fičím a doháňam jej staršie knihy, napríklad V lidožroutově záhrade, v slovenčine vydané pod názvom Adele (Inaque, 2018) Ja som mala z knižnice tú českú verziu od @argo.cz Je to výborné! Ja som v knihe videla ženu, ktorá má psychický problém a je potreba jej pomôcť, liečiť a nie odsudzovať, ako to robili mnohí čitatelia, ktorí sa vraj nevedeli "stotožniť" s postavou a nebola im sympatická Adele je nymfomanka, ktorej príčiny vzniku môžeme prisúdiť možno jej detstvu, a možno sa taká narodila (ehm, narážka na Maybelline). A to viac je šokujúce zistenie, že navonok sa snaží tváriť "normálne", aby do spoločnosti zapadla, a za obstará si aj muža, aj dieťa. Stačí to na vyliečenie? A možno jej odchýlka odhalí aj zvláštne sklony manžela? Čítali ste? Bavila vás? Či ste boli šokovaní a Adele by ste ukameňovali? Mimochodom, zadná strana knihy sľubuje Pani Bovaryovú 21.storočia, avšak toto dielo je oveľa drastickejšie...
Skoncovat s Eddym B.
Édouard Louis (p)
Už som dávno nečítala niečo také sugestívne. Bola som s Eddym pri každom príkorí, pri každom kopanci a fľusanci do tváre a celý čas som dúfala, že to nejako dobre skončí. Aj keď ku koncu naznačí, že prechodom na inú školu, automaticky problémy nezmiznú. O to viac je to silné, keď si uvedomíte, že je to písané z reálneho života. A to, čo občas papier znesie, je priam nepredstaviteľné, aby sa dialo aj v skutočnom živote. A ešte jedna poznámka- rodičia Eddyho milovali, svojím spôsobom, ale predsa!
Lízni si a hrej
Joan Didion
Letné čítaníčko ako vyšité! California, 40 stupňov️, nekonečné diaľnice a bezcieľne putovanie po nich, 60.roky, veľa cigariet a ešte viac alkoholu, spoločnosť v podobe hercov a herečiek, party na party, hľadanie zmyslu, ale nachádzanie len prázdnoty... K tomu kultová autorka a esejistka Didion! ️ Bola som rada, že konečne sa začínajú prekladať jej diela (jej angličtina a skladba slov mi robia problém ju čítať v origináli) a zároveň dúfam, že nejaký dobrý prekladateľ si časom trúfne trebárs aj na jej najznámejšie eseje. Dovtedy budem netrpezlivo číhať na ďalšie jej knižky, napríklad na Demokraciu vydanú práve v českom preklade️ Koho bude však baviť Lízni si a hrej/Play it as it lays? Pre všetkých milovníkov rozpustilých 60.rokov a čitateľov, ktorí vnímajú aj odvrátenú stranu Hollywoodu Hlavnou postavou je Maria, ktorá stránku za stránkou sa čoraz viac prepadá do čiernej diery a skrze ňu spoznávame aj jej manžela, radoby priateľov, faloš, pozlátko. Čo bolo pre mňa paradoxom, že spoločnosť sa za tých 50 rokov veľmi nezmenila ani v USA a na ženy sa naďalej nahliada ako na mäso či prívesok bez vlastného úsudku. Čerešničkou na torte bola téma o potratoch, kde už vonkoncom zmena nenastala ba dokonca....
Co je odtud vidět
Mariana Leky
Toto bolo veľmi milé! Dušu hladkajúce, ľudské, úsmevné. Odporúčam pre pohodový pocit!
Priateľ
Sigrid Nunez
Toto bola tak iná kniha a je mi veľmi ľúto, že mala len 168 strán (na mojej čítačke to bolo teda len 157). Rôzne názory o spisovateľoch, písaní, o podrobení sa písaniu, alebo o zbohatnutí z toho. Rôzne citácie autorov, vložené myšlienky. K tomu celá tá "pseudo" autofikcia. Proste skvelá hra! Bavila veľmi!
Země těch druhých: Válka, válka, válka
Leïla Slimani
Leila Slimani nám v prvej časti Krajiny iných/Země těch druhých ukázala svoju veľkoformátovú zručnosť písať aj generačné romány. A teda dosť bavila. Maroko, 50.roky, prichádzajúce nepokoje, snaha o nezávislosť krajiny spod francúzskej nadvlády, k tomu osobné peripetie Francúzky Mathildy a jej marockého manžela Amina, stret arabského a európskeho sveta, postavenie žien v spoločnosti, rôzne zaujímavé vedľajšie figúrky ako je židovský lekár, či Aminova sestra Selma alebo jeho brat Omar, proste veľmi dobre rozohratá partia. Teším sa na druhú časť!
Zlo: Věda o temných stránkách lidství
Julia Shaw
Psychologická kniha napísaná veľmi príjemným jazykom, ktorý v pohode pochopia aj laici. Páčilo sa mi ako Shaw premýšľa nad kontextom a že sa snaží témy vo svojej knihe detabuizovať. A takisto, sa mi páčil jej iný náhľad na vrahov- nie sú to "len" psychopati, ale ľudia ako každý, t.j. vrahom sa môže stať ktokoľvek z nás.
Miláčik
Colette (p)
Knihu som čítala v starodávnom preklade a dala teda zabrať, ale, ako sme sa v online diskusii bavili, možno to autorka naozaj takto napísala, t.j. konverzáciu v náznakoch, samé ach a och vo vetách, ktoré boli častejšie nedokončené ako ukončené. Na druhú stranu, koľko je takých kníh, kde sa rozoberá práve vzťah staršej ženy s o polovicu mladším mužom (priam chlapcom). Neviem ako vy, ale ja mnoho takých diel nepoznám, takže bolo to iné knižné osvieženie. Mala som malý náhľad, či je takýto typ vzťahu iný v porovnaní so vzťahmi, kde je starším muž.
Žena ve fialové sukni
Nacuko Imamura
Zaujímavé dielo- či je to kritika spoločnosti, ukážka japonského, ešte vždy priam kastovného systému, či zvrátený thriller, alebo obyčajný príbeh o stalkingu podobným Delphine de Vigan a jej Podle skutečného příběhu. Neviem odpovedať presne tak, ako kopa komentujúcich podo mnou. Ale je to japonská literatúra, ktorú "žeriem" (to, že vyhrala cenu je pre mňa druhoradé), a ešte ženská súčasná autorka, ktorá v japonskej literatúre dostáva čoraz väčší hlas (myslím tým, ženské autorky). Viac prekladov takýchto kníh.
Moderní komedie
John Galsworthy
Ach, Johne! Ďalší váš 700 stranový kolos a ja som unesená! Mňa proste tie hrubé, rozvinuté príbehy bavia, pretože sa neskutočne dokážem zžiť s postavami a potom s nimi priam dýcham. A som veľmi rada, že som Galsworthyho veľdielo už dala ako 30+, pretože ako mladšia by som úplne inak vnímala kopu vecí. Na môj vkus, tam v tejto časti, bolo veľa spoločenských omáčok ohľadom smerovania britského národa, hlavne state, kde premýšľal Michael ohľadom obyvateľstva, nezamestnanosti, charity a či vôbec charita a pomoc majú zmysel. Galsworthy opäť pripomína aké neduhy priniesla do spoločnosti industrializácia a videla som tam podobné premýšľanie u neho ako u Lawrencea v jeho Milencovi. Osobne som sa stotožnila s Fleur a jej sebeckosťou a cieľavedomosťou (aj keď nahlas by som si to nikdy nechcela priznať). Už teraz sa teším na poslednú časť Koniec kapitoly.
P.s. Síce, Soames bol aký bol v prvej časti, ale tu mi bol v starobe vcelku príjemný.
O myšiach a ľuďoch
John Steinbeck
Môj prvý Steinbeck- dej trošku prostý priam prvoplánový až predvídateľný. Myslím, že knihe by prospelo ešte hlbšie ponorenie sa do postáv, takto som dostala len náznaky. Popisy prírody a zvukov veľmi malebné, okamžite som sa tam vedela predstaviť. Na základe tejto knihy by som ho ku klasikom nezaradila a budem si od neho chcieť ešte niečo prečítať nech si to s týmto autorom vyjasním.
Posledná láska baby Dune
Alina Bronsky
Príjemná oddychovka na večer či popoludnie. Zaujme hlavne taká svojská atmosféra typická v postsocialistických krajinách, kde zdanlivo sa náš svet nemení.
Neklidná krev
Robert Galbraith (p)
Kniha takmer 1000 strán a ja som ju dala za 3 dni?! Akože, až tak ma baví čítanie o Robin a Cormoranovi. Zaujímavá detektívna linka, mala som tušenie, kto a čo (viac neprezradím kvôli prípadnému spoileru) a nakoniec sa mi to splnilo na 50%. Viac ma baví to nekonečné "naťahovanie" medzi Robinom a Cormoranom, či sa niekedy dajú vôbec dokopy. Teším sa na ďalšiu časť!
Neviditeľné ženy
Caroline Criado Perez
Nečítajte túto knihu, ak: 1. Ste na materskej/rodičovskej; 2. Máte PMS; 3. Reve vám doma dieťa. Prečo? Lebo budete úplne nenávidieť mužov a mužský svet. Kniha je dosť sugestívna a po jej prečítaní budete na každú zložku života (od zdravotníctva, po verejnú dopravu či zamestnávateľov) nazerať okom autorky. A veru, je čo nazerať. Kopa dát, výskumov, k tomu nahnevaný hlas autorky. Mňa si teda podmanila, len škoda, že ani na základe takýchto publikácií sa nič nemení.
Via Gemito
Domenico Starnone
Šlo to ťažko, veľmi ťažko. Absencia priamej reči, neustále vracanie do spomienok prelínajúcim spôsobom, tak že sa spomienky vrstvili- Starnone začal u jednej, aby preskákal cez päť ďalších a znovu sa vrátil k tej prvej. K tomu neuveriteľne hlboký popis otcovej osobnosti, kde si autor neustále kladie otázky, či ho pamäť neklame, či naozaj bolo všetko tak, ako si to pamätá a čo boli len myšlienky otca, ktoré do autora v útlom veku vštepil. O to viac prekvapí zistenie, že autor čerpal z vlastného života, kde teda svojho otca popísal skrz-naskrz, bez škrupulí. Možno ešte dobre, že jeho otec už medzi živými v čase vydania knihy nebol, aj keď na druhú stranu, možno by bol nakoniec rád, že jeho prvorodený syn ho zvečnil hoci aj v takejto podobe... Kniha mi štýlom pripomínala Knausgardov Môj boj (prvú časť, pretože zvyšné som ešte nečítala). Zviazaní/Dôvernosti boli rozhodne viac akčné, keďže dej tam bežal viac a nebol v spomienkach, plus kratšia stranáž, takže tie u mňa zostávajú na prvom mieste. Avšak, ak máte chuť na niečo psychologické, rozpitvávajúce a radi premýšľate o postavách, bude to pre vás. Ak vám nevadí pomalšie čítanie, pretože tu sú slová nahustené tak, že rýchločítanie nedáte, tak to bude pre vás. A ak plánujete návštevu Neapola, tak to bude takisto must read!
Celkom ľudské
Karine Tuil
Tuil ma baví! Bolo to tak už aj pri jej Bezstarostnosti. Píše aktuálne témy, ktoré spoločnosťou rezonujú, dej odsýpa a priznám sa, že časti knihy, kde sa rozoberá súdny proces a autorka len akoby "mechanicky" popisovala výpovede svedkov bez subjektívneho a moralizujúceho hľadiska boli fantastické. Knihu som tým pádom zhltla za 2-3 večery.
Autorka vás prevedie postojmi a názormi, ktoré vo vás budú hore- dole kolísať a pristihnete sa pri tom, že občas plne sympatizujete s obeťou, ale na druhú stranu, budú state, kde si poviete, že ani tresne stíhaná osoba by nemusela dostať taký trest. Tomu sa hovorí skvelá práca s čitateľom!
Len jednu výtku voči Tuil mám, a to je jej aktuálnosť témy. Knihu v origináli vydala v roku 2019, keď vrcholilo ťaženie #metoo, takže aj teraz v roku 2022, ked sa kniha preložila do slovenčiny,to bolo aktuálne. Ale budú jej knihy čítať o 10 rokov, keď nastanú nové hnutia, nové spoločenské udalosti? Proste, čítajte Tuil, kým je horúca!
Vo vlnách
AJ Dungo
Nezvyknem čítať komiksy a nezvyknem u kníh plakať a kombinácia plaču a komiksu mi bola na svetelné míle vzdialená. Nuž, nakoniec som si po to ďaleko zájsť nemusela, pretože u Vĺn sa mi oči zaliali slzami a to bez zbytočného pátosu a romantiky!
The Paris Review - 60. roky
kolektiv autorů
Smútok mám, pretože ma 50.roky bavili oveľa viac, aj keď som tam poznala menej autorov! Tu som autorov, teda podľa mena poznala, aj keď som od nich nič nečítala, ale rozhovory som prelietavala pohľadom, pretože ma ničím nezaujali, neinšpirovali a nemotivovali k prečítaniu diel daných autorov (a to som to u 50.rokov mala naopak, že som si mnohých autorov vyznačila, že si od nich chcem prečítať nejaké dielo).
Tu sa mi zdalo, že všetky otázky, aj napriek inému pohovorujúcemu, sú na jedno kopyto- napríklad, každého z nich sa pýtali, čo hovoria na Joyca, nuda!
Pre mňa bola jedinou svetlou výnimkou Beauvoir!
Hamnet
Maggie O'Farrell
Na knihu som sa dlho tešila- priznám sa, nalákali ma ocenenia a oslavné recenzie. Oceňujem štýl a vytriebený popisný jazyk autorky, ale ku mne kniha neprenikla.
Staré odrůdy
Ewald Arenz
je Veľmi príjemné dielko, čítalo sa ľahko, pri niektorých popisoch sadov, ovocia a vidieckej krajiny som priam cítila vôňu septembra a jesene a začala sa na toto ročné obdobie tešiť. Na druhú stranu, postavy boli pre mňa málo vykreslené do takej hĺbky, aby som im všetko aj uverila - možno je to tým, že dve hlavné ženské postavy písal mužský autor. Sú totiž tak zjednodušené, že by sa dali kľudne zameniť za mužské postavy a ani by sme si výmenu nevšimli. A mojou ďalšou výtkou je občasné zjednodušenie deja a popisov- kniha by kľudne zvládla aj viac strán. Rozhodne by jej to na kvalite prospelo!
P.s. Obálka úplná nádhernosť!