adorjas
komentáře u knih
Izanagiovský motiv v románech Haruki Murakamiho
Tomáš Jurkovič
Na toto dielko som natrafila úplne náhodou a hoci vyhľadávam japonskú literatúru a rozbory o nej, tak som setsakra naštvaná, že v jej okruhoch sa o tejto štúdii nepísalo viac, pretože mám taký pocit, že Murakami je u českých čitateľov veľmi obľúbený.
A teda, ak vás Murakami baví a baví veľmi, tak toto je must read. Interpretácie jeho prvých šiestich románov, nad ktorými som v takýchto súvislostiach ani nepremýšľala. Izanagiovský motív tu pre mňa až takým výstredným nebol, pretože práve spomínané vysvetlené metafory mi odpálili dekel, že ako to ten spisovateľ mal celé (pravdepodobne) premyslené, úplne od svojho prvého románu! Až mám chuť teraz, všetky jeho romány konečne prečítať v chronologickom slede, ako boli písané. Joj, veľmi som rada za túto štúdiu!
Bílá Voda
Kateřina Tučková
Nuž, mám svoj vlastný názor na náboženstvo a spol., ale jedno nemôžem uprieť, ak sa deje bezprávosť, tak ma to štve. ;) Super, že nám autorka priniesla v podobe románu aj takúto tému, ktorá sa často v beletrii neobjavuje, keďže sa mi zdá, že je okolo toho, čo sa s klérom počas komunizmu dialo, ešte vždy dosť veľké tabu.
Jednu pomyselnú * strhávam za hlavnú hrdinku Lenu- mám pocit, že všetky súčasné české autorky používajú rovnaký modus operandi- životom ťažko zmáčaná postava, ktorej sa na začiatku dejú neprávosti a krivdy, ktorá sa zdá omylná a slabá, aby ku koncu knihy prekonala akú-takú obmenu a vzchopila sa. Nie, české autorky, nemusí mať každá vaša hlavná postava stovky tráum, kľudne napíšte aj o takej bežnej postave, ale možno potom by nebolo o čom písať. ;)
A druhu pomyselnú * strhávam, že ma to nechytilo - odporúčam komentár od puml. Nepreniklo to ku mne, postavy šablónovité. Fungovalo mi to s autorkou v jej Bohyniach, ale už sa mi toho prejedlo.
Jednorožce
Barbora Hrínová
Veľmi vydarené poviedočky, nepovedala by som, že sa jedná o poviedky len s LGBT tematikou, ako som to na mnohých miestach počula od iných čitateľov. Pre mňa sú to normálni ľudia ako každý iný. Inak, poviedky mi pripadali aj trošku scenáristické a úplne si podľa nich dokážem predstaviť aj nejaké filmové/seriálové spracovanie.
Tranzit
Rachel Cusk
Tranzitu som sa na začiatku trošku zľakla, pretože po 2 rokoch som si na prvú časť trilógie Obrys, pamätala iba veľmi matne až som si myslela, že ju budem musieť zopakovať. Napokon, sa však postupom strán všetko utriaslo a ja som si opäť vychutnávala vycibrené konverzácie o živote, skúsenostiach, svetonázore hlavnej postavy Faye so svojimi známymi. Keby prebiehali takéto rozhovory aj v reálnom živote, tak by sme snáď mohli mať oveľa menej konfliktov a viac porozumenia navzájom. O Faye sa toho opäť dozvieme máličko, z čoho ale i tak vieme postupne skladať jej tajomnú mozaiku osobnosti.
Táto izba sa nedá zjesť
Nicol Hochholczerová
Nevšedná téma, vyzerá to tak, že na základe jej životných skúseností, zaujímavé metafory, proste na prvotinu veľmi slušné... Až mam chuť napísať, že aj ja by som takto chcela písať, avšak nenapíšem, lebo kto sme my, aby sme chceli byť v koži toho druhého, keď život toho druhého nepoznáme a nevieme čím všetkým musela daná osoba prejsť. Držím palce v Anasoft litera!
Ja, čo som nepoznala mužov
Jacqueline Harpman
Vážení, toto dielo si nenechajte ujsť! U nás vyšlo už dávnejšie pod názvom Ja, čo som nepoznala mužov, Jacqueline Harpman (Slovenský spisovateľ, 1995) a keby nebolo knižného klubu @fabulaklub tiež by som o nej nechyrovala. A to by bola škoda! Belgická autorka nám predostiera svoje zvláštne dystopické, scifi dielo, ktoré je napísané z pohľadu bezmennej osoby a jej náhľadu na zvláštny svet, v ktorom sa ocitla- jedna cela, 40 žien a 3 mužskí dozorcovia s bičom. Ale čo sa stane, keď sa raz tým ženám podarí z cely ujsť a vyjdú na povrch? Čo alebo koho tam nájdu? Sú vôbec na Zemi? Nájdu svojich dozorcov? Kniha, ktorá bude pre scifi priaznivcov, ale aj pre filozofov. Dielo o inakosti, samote, osamelosti, ale i o zapadnutí, či skôr opaku... Nebudem prezrádzať viac, ale rozhodne dielo, o ktoré by bola škoda prísť (mimochodom, ak dávate angličtinu aspoň stredne plynulo, tak ju v pohode zvládnete prečítať aj v tomto jazyku).
Pod slnkom Turína
Ivana Dobrakovová
O obálke Pod slnkom Turína už nebudem písať, o nej sa už toho popísalo dosť na "totých instagramoch". Ale už dopredu sa usmievam nad čitateľom, ktorý bude očakávať romancu či príbeh o anjelikoch.
Čo sa týka samotnej knihy, obdivujem autorku, že sa témy nevery, ženstva, viac drsného sexu nebojí. A hlavne nerieši, čo si o jej písaní pomyslí občas viac konzervatívne Slovensko. Keď si čítam rozhovory s Dobrakovovou, mám taký pocit, že ak, by sme sa vyskytovali v rovnakej spoločenskej bubline tak by sme kašľali na ostatných a kecali len my dve. Avšak, čo sa týka knihy - už sa o nej popísalo (aj okrem jej obálky) dosť- je vo finálovej desiatke Anasoft litera 2022. Hlavnou postavou je Slovenka Kristína, ktorá sa kvôli manželovej práci presťahuje do Turína aj so svojimi deťmi. Postupne si navyká na odlišnú európsku mentalitu, a toto jej vytrhnutie zo zvyku ju vháňa do náruče človeka, ktorý ju a jej rodinu možno viac ničí ako by prinášal šťastie. Ale je to naozaj tak? Nebude to skôr možnosť sebaspoznania, kde sú Kristínine hranice, a kde sú jej tajné túžby či stigmy z detstva?
Priateľstvo
Silvia Avallone
Bolo to dobré - v rámci žánru. A ten žáner? V tomto prípade, a to nerada škatuľkujem, by som povedala, že túto knihu budú skôr čítať baby. A prečo? Bolo to čitateľné, očividné "neurózy" pozná každý čitateľ, ak vás baví Ferrante, tak Avallone jej takýmto spôsobom vzdáva česť a ukazuje odkiaľ sa inšpirovala. Ale inak, problém tejto knihy je opäť v jej plytkosti- fungovala by viac ako scenár telenovely, lebo sa tam deje tak veľa a tak nepravdepodobných vecí, ktoré len spúšťajú dejovú kataklyzmu, ktorá by sa s prepáčením v živote nikdy nestala. A to sa číta dobre, človek pri nej vypne. Ale na konci zostane pachuť, že toto niečo na 400 stranách by sa dalo napísať aj na 120.
Děti nade vše
Delphine de Vigan
Vigan píše jedna radosť a mne sa už dlho nestalo, aby som knihu prečítala na jeden záťah! Pri tých súčasných knihách ma vždy poteší spôsob, akým autori do deja knihy zakomponujú práve aktuálne udalosti akými sú lockdown či používanie sociálnych médií ako je YT, IG. Vigan sa zamýšľa nad "postihnutím" detí takýchto rodičov a predostiera nám aj možné dôsledky a nedostatky právneho systému, aby takéto deti ochránil.
Montessori batole
Simone Davies
Čítala som ako e-výpožičku z knižnice a nakoniec ju budem kupovať aj ako fyzickú knihy, kde si chcem vyznačiť nejaké state a niečo dokonca využiť aj v praxi- a to sa mi pri tých detských rádoby "výchovných" knihách nikdy nestáva. Odporúčam!
Kodaňská Píseň písní
Annette Bjergfeldt
Osobne nemám rada ten rádoby mudrlantský to rozprávača, ktorý je vševediaci a všetko komentuje takými otrepanými frázami, keď popisuje nejakú životnú situáciu. K počudovaniu mi to funguje u Stefanssona (Letné svetlo a potom príde noc), ale veľmi mi to nefungovalo u Wintersonovej Vášni. Píseň písní spadala u mňa ako pri druhej zmieňovanej knihe a ja sa čudujem, že som ju nakoniec dočítala bez odloženia. Možno som čakala, že sa to zlepší. Nezlepšilo sa!
Gwilanina harfa a jiné povídky
Ursula K. Le Guin
Okrem toho, že som konečne trošku spoznala tvorbu Le Guin, tak som konečne objavila aj nakladatelstvi Gnom a oboje boli jazdou! U toho posledného zmieňovaného som sa zaľúbila do číslovania strán, do poznámok prekladateľa a konečne som mohla spoznať malé časti aj od svetoznámej autorky fantasy/scifi (u nej sa tie žánre dosť prelínajú) , ktorá (aspoň ja mám taký pocit) nie je u nás až taká známa. Môj verdikt? Pani spisovateľke ešte chcem dať šancu nejakým jej obsiahlejším scifi, pretože na môj vkus boli vybrané poviedky z Gwilaninej harfy skôr žánrovo do fantasy, aj keď sa tu a tam objavilo aj scifi. Na počudovanie, ma napríklad viac bavili jej "rozprávkové" poviedky, napríklad o Ruženke, či cestovaní púšťou alebo práve o harfe Gwilan.
Na burse Forsytů
John Galsworthy
Zamilovala som sa do prvej časti a tak, táto malá poviedková zbierka bola nutnosťou. A neľutujem. Aj keď nejaký vývoj postáv neočakávajte. Taký Timothy bude rovnaký podivín v mladosti, ako aj v staršom veku, keď sme ho v prvej časti spoznali. Ale čo ma osobne prekvapilo v niektorých poviedkach, bolo autorovo priam otvorené pomenovanie erekcie ;)
Donbas: Svadobný apartmán v hoteli Vojna
Tomáš Forró
Myslím, že kopa čitateľov siahla po tomto titule po vypuknutí ukrajinskej vojny a totálne právom. Nehovorím, že po prečítaní budete môcť ísť do mierových zložiek alebo o tejto problematike prednášať, ale trošku vám to ukáže tú atmosféru a nálady, ako to celé začalo.
Literární spolek Laury Sněžné
Pasi Ilmari Jääskeläinen
Také milí fínske podivno. Človeka to pri čítaní vyplo, dej odsýpal, na odreagovanie fajn knižka. (Aj keď mi mnoho vecí zostalo nevysvetlených).
Půl žlutého slunce
Chimamanda Ngozi Adichie
Chimamande by som po Amerikáne už šancu nedala. A preto som vďačná knižnému klubu, ktorý si tento titul vybral v rámci marcového čítania. Autorka si u mňa napravuje reputáciu a dozvedela som sa o občianskej vojne, ktorá sa v Nigérii koncom 60.rokov odohrala. Odporúčam, aj keď mi opäť vadilo prílišné zaoberanie sa mužsko-ženskými vzťahmi (podobne ako v Amerikáne) akoby autorka nevedela na ničom lepšom demonštrovať samotný príbeh.
Duna
Frank Herbert
Teraz to vyzerá, že som Dunu čítala, len z dôvodu, že sa film odohral v kinách a dokonca som film videla skôr ako čítala knihu. Koncom roka 2021 som si dala záväzok, že okrem knižnej klasiky si dám na rok 2022 aj čítanie scifi klasiky, a tak som dala postupne Solaris, Nadáciu (aspoň doposiaľ v slovenčine vydané časti) a Dunu. Opäť právom uznaná scifi klasika! Zaujímavý svet, zaujímavé charaktery so zaujímavými schopnosťami a číta sa to jedna radosť - aj keď musím uznať, že ku koncu, mne osobne, už trošku vadila omáčka naokolo, a síce som pacifista, ale čakala som väčší popis bojov.
Vražda v Orient-expresu
Agatha Christie
Je to detektívna klasika, číta sa ľahko (aj keď počet postáv a ich mená robili problém) a mňe táto kniha pomohla v rámci odreagovania sa od smutných správ na východe ... Jediná nevýhoda, že sa číta až príliš prudko čitateľne a zmáknete ju za jedno popoludnie.
Hledání Betty MacDonald
Paula Becker
Betty som objavila ako decko v miestnej knižnici. Ležali tam desiatky jej diel a ja som premýšľala, čím to je, že ju u nás v 60./70. v takých hojných počtoch vydávali... Táto kniha to stručne vysvetlí, ja len poviem, že autorkine dielo Mary a ja, veľmi sedelo s filozofiou tej doby ohľadom práce. Inak, kniha priblíži jej detstvo, korene, rodinných príslušníkov a rozhodne inú Bettu, aká sa možno mohla javiť vo svojich knihách, kde si tú skutočnosť poriadne prikrášlila... Inak, u nás až tak nie sú známe práve jej neskoršie diela Onions in the stew/Dusím se ve vlastní šťáve/My správne ženy a The Plague and I/Moréová rána/Ja to zvládnem, o to viac ma prekvapilo, keď som sa dozvedela, že ich viacmenej napísala len kvôli zisku - Betty a jej druhý manžel veľmi šikovní s financiami rozhodne neboli. Jej dielo je dosť ovplyvnené aj dobou, hlavne postava ženy v 50.rokoch, ktorej miesto malo byt hlavne za sporákom a konečne som sa dozvedela, ako to bolo s jej prvým manželom Bobom, ktorý mi nikdy nesedel a šípila som za ním nejaký príbeh. A už nekecám, ak máte radi Bettine úsmevné príhody, tak odporúčam jej knihy (ale pre feministky radšej s privretými očami) a ak ste už Betty čítali, tak toto môže byť náučné čítanie ako to s jej životom vôbec bolo.
Bílé zuby
Zadie Smith
Uff, konečne dočítaná! Niežeby nebola dobrá, naopak bola fantastická! Zadie je iná pani, a hlavne tento generačný román napísala, keď mala 25! Akože 25 a niečo také napísať, so všetkými myšlienkami, názormi, svetonáhľadom! A o čom teda bola? O priateľstve dvoch veteránov z 2.sv.v. Archieho a Iqbála, ktorého spája len ich skúsenosť vo vojne, ale inak pochádzajú úplne z iného kultúrneho aj náboženského prostredia, o ich rodinách, miešaní rás, nástupu modernizmu 90. rokov. Ja som Zadie Smith po Swing time a po O kráse, veľmi nemusela, ale týmto románom si u mňa napravuje reputáciu. Inak, postavy nesympatické, dlhé priam košaté súvetia dávajú zabrať nielen pozornosti, ale aj celkovo mozgovým kapacitám a napriek tomu prečítanie ľutovať nebudete!