adorjas komentáře u knih
Oscilovala som klasicky medzi 3 a 4 * - nakoniec dávam pomyselných 3,5 *. Začnem pozitívami: exotický námet, ktorý ma vždy fascinoval. Hľadanie seba samého, téma, ktorú mám v knihách veľmi rada. Obmedzená rodina, ktorej sa hrdinka snaží vzoprieť. Avšak, kniha mala i negatíva a to hlavne ku koncu, keď z ničoho nič bez ďalších praktických vysvetlení sa Deborah podarilo uniknúť aj so synom. Prečo nenapísala, že ako. Či sa jej rodina vyhrážala. Ako to zobral jej manžel, keď mu zobrala jediného syna. Prečo nedoplnila viac tie praktické detaily? Prečo potom ten rýchly koniec? Videla som aj seriál, ktorý mi otázky takisto skôr nastolil, ako odpovedal a táto kniha spravila to isté- otázky vo mne zostali, žiaľ, bez odpovede. Chystám sa ešte na knihu Mazl Tov, tak uvidíme, aké to bude porovnať oba publikácie...
Mňa nová Mornštajnová bavila. Bolo to čitateľn, návykové, knihu som hĺtala a nedokázala sa od nej odtrhnúť. Zároveň to nebolo prostoduché, ako knižky Třeštíkovej alebo Hartla, a ak má byť niekto "inteligentný" spisovateľ bestsellerov, tak vždy budem držať palce Mornštajnovej, pretože sa snaží ísť práve do hĺbky a nezostať len na povrchu ako to robia vyššie spomenutý dvaja autori.
Inak, veľa recenzentov, autorke vytýkalo, že nešla až tak do hĺbky, ako napríklad pri Hane, kde viac prenikala do vzťahov. Nemala som taký pocit, autorka potrebovala vykresliť antiutópiu na relatívne malej ploche, a ak by som mala vybrať, takisto by som knihu rozšírila ešte aspoň o 50 strán, nech sa ešte viac rozohrá a rozpíše a nech ide ešte viac do detailov ohľadom tejto spoločnosti. Aj keď chápem, že ten dôraz bol opäť na tie medziľudské vzťahy, resp. neschopnosť ich opätovne nadviazať (aj) kvôli pretrvávajúcemu režimu.
Takže, môj ortieľ je pozitívny, a ak už chcete siahnuť po nejakej bestsellerovke, tak si Listopád určite zadovážte. Pretože takýchto dystopií nikdy nie je dosť, hlavne keď je pojem diktatúry v niektorých krajinách opäť tak IN...
Čítanie pôjde pomalšie, pretože text je nahustený filozofiou života samotného spisovateľa a vy si knihu musíte dávkovať ako vysokopercentnú čokoládu ;)
Také to slovenské, moderné, kde sa hraje s textom a jeho grafickým vizuálom. Je to jeden z poznávacích znakov Ivany Gibovej, ale niečo podobné som už videla pri knižke Hello, my name is Anča Pagáčová od Lucii Siposovej pred rokmi.
Akurát tu máme vykreslenú hlavnú postavu Barboru/Silviu s hraničnou poruchou osobnosti, ktorá v takých jemne vykreslených náznakoch hovorí aj o problémoch mladej generácie, ktorú čoraz viac a viac zužujú aj psychické problémy. K tomu niekedy až príliš svieži text v podobe nadávok a otvorených popisoch sexuálnych scén (čo mi osobne nevadilo, nejako mi to sedelo k textu celkovo).
Asi to nebude kniha pre každého a hlavne nie, pre "mierumilovných" čitateľov, ktorí si radšej čítajú viac oddychovú literatúru.
Celý čas som pri počúvaní knihy nahranú cez český rozhlas premýšľala nad tým, či mám v príbehu hľadať metaforu, alebo sa skôr sústrediť na realitu. Kniha bude asi veľkou metaforou, na typy ľudí (hlavne takých vyhranených, ktorým viac než iným sedí pojem nálepky), zároveň metaforou na vodu, lásku, inakosť. Môžete si len domýšľať, čo znamenalo všetko to bahno, hutná atmosféra, podvodný svet a podobne. Osobne sa prikláňam k tomu, že z trilógie som zostala zamilovaná do prvej časti Do tmy. Ke dnu ma už bavilo menej, pretože bola na mňa málo metaforická, za to táto tretia časť, bola metaforičká až príliš.
Napriek tomu, jazyk a hranie sa s ním krásny, opäť hutné myšlienky, skvelé vykreslenie popisov, kde priam cítite vôňu bahna. Občas som sa stratila, niekde som sa znovu objavila.
Na Slovensku dlhodobo chýba tematika Rómov a iných súčasných bolestných tém, čo sa týka tých najnižších sociálnych vrstiev. A preto som rada za túto knihy. Síce sa musela preložiť z angličtiny, aby si ju Slováci mohli prečítať, ale autorka je pôvodom Slovenka. Ťažký príbeh, niekomu sa bude zdať priam neuveriteľný, mňa najviac šokovala kombinácia rodičov autorky- ona Rómka, on neonacista a napriek tomu spolu počali dieťa, pri ktorom spravili mnoho chýb a autorka si svoje rany z detstva a dospievania bude pravdepodobne lízať ešte veľmi dlho, ale napriek tomu, jeden aj druhý rodič občas mali tendencie jej pomôcť, aj keď sa to dalo ťažšie vysledovať. Som zvedavá, či táto prvá lastovička s touto tematikou, započne nejakú zmenu, alebo či sa autorka prejaví viac v nejakých aktivistických programoch. Držím jej ale rozhodne palce a knihu by si mal prečítať každý, kto si myslí, že na Slovensku už okrem žalostnej politiky a zlej ekológie nie je čo riešiť, pretože máme pred sebou dlhú cestu aj v oblasti sociálnych opatrení.
- Dobrý deň p.Sartre a p.Beauvior?
- My sa poznáme?
- Ani nie, ale po prečítaní tejto knižky, už o niečo viac.
Asi aj takto by som začala konverzáciu s týmito dvomi predstaviteľmi existencializmu. Ale Bakewell nám toho prináša podstatne viac- píše o okolnostiach vzniku tejto filozofie, rozoberá predchodcov (ako napríklad fenomenológiu, Kierkegarda, Hegela a spol.), hovorí o rôznych predstaviteľov smeru existencializmu (z Fr., Nem, dokonca aj z ČR), vysvetľuje jednotlivé myšlienky ich predstaviteľov, v čom sa líšili, kde sa nezhodli a čo bolo ich spoločným menovateľom. A to všetko dokázala spísať a vysvetliť pri predstavení životov týchto filozofov a to dokonca veľmi pútavou a čitateľsky atraktívnou formou. Skvelý počin!
Zaujímavé etnikum, o ktorom v strednej Európe toho vieme málo, a ak aj niečo vieme, tak je to veľmi sprostredkovane (napríklad cez rozprávky ako je Klaus a pod.). Ku knihe som sa dostávala ťažko, nakoniec som musela skontaktovať vydavateľa napriamo a podľa jeho slov, mi zasielal svoj posledný voľný exemplár. Takže, som rada, že knihu mám vo svojej knižnici.
Publikácia vás prevedie stručnými dejinami Sámov, hlavne ich nútenou norvegizáciou, ich jazykom, abecedou, výskytom v rámci štyroch štátov (Nórsko, Švédsko, Fínsko, Rusko), ich literatúrou (aj ľudovou slovesnosťou a ich ságami, či skôr krátkymi povesťami), v rámci kultúry vás trošku informuje ohľadom ich príbytkov či folklórnou hudbou. Nie je to úplne ucelený text, že by sa v publikácii objavili absolútne všetky oblasti kultúry- v podstate je celé dielo zložené z prác študentov, ktorí sámsku kultúru v ČR študujú. Napriek tomu, skvelý počin, bavilo ma to veľmi!
Praktické návody, ako skladať dom aj podľa užitočných tipov a nie len na základe obrázkov a moodboardov niekde na Pintereste. Autorka vysvetlí, akým spôsobom vyberať vzory, tapety, ukladať koberce, aké sú vhodné výšky závesov, alebo akým spôsobom byt dekorovať, resp. kde umiestňovať nábytok, aby nebol len funkčným a praktickým, ale i estetickým doplnkom do bytu. Vhodné pre každého laika, ktorý sa chystá na prerábku bytu a chce si to spraviť trošku viac chic. Pozor, v knihe nenájdete tipy ohľadom inštalácie elektrorozvodov a podobne, je to fakt o designe :)
Ja som po toľkých pozitívnych recenziách očakávala, že snáď to nebude taký slaďák. Ale bolo to sladké až moc. Ambiciózna žena, čo sa pri peknom chlapovi začne topiť a zrazu nevie ani premýšľať a potom tie milostné popisy. Ďakujem nie, ani na dovolenku!
Aj keď knihu písal Slovák, a tým pádom by veľa čitateľov mohla namietať, že sa jedná o neobjektívnu knihu, keďže sa bavíme o slovensko-maďarských vzťahoch v rámci histórie. Holec sa však, podľa môjho názoru, predviedol ako objektívny historik, a snažil sa nám, čo najdôslednejšie vysvetliť a interpretovať pohnuté a turbulentné časy po 1.sv.vojne, keď sa Európa a hlavne jej stred prekresľovali nanovo.
Autor prebral viacmenej všetky dôležité faktory- politikov, ťahanie nitiek, nepokoje a boje, kde mali viesť hranice, zakresľovanie hraníc kartografmi, rozdeľovanie Dunaja, samotné prípravy pred podpisom Trianonskej mierovej zmluvy. Zvlášť sa mi páčilo, že autor prebral aj situáciu šľachty, dokonca prebral aj súčasné myšlienky v Maďarsku, ktoré doteraz prehrávajú Trianon ako najväčšiu zradu na ich národe (autor vysvetlil aj pohľad slovenských elít a skúsil urobiť rozbor, prečo na Slovensku Trianon riešia tak maximálne maďarské menšiny).
Kniha zároveň spomenie aj to, že krajinu delili elitári, politici - často bez väzieb a znalostí súvislostí na bývalé Rakúsko-Uhorsko, a že samozrejme, ak bolo rozdeľovanie neľudské, že sa rozdelili rodiny a podobne, tak si to klasicky odpykal obyčajný ľud.
Autor nezabúda ani na kultúrne dedičstvo, a preberá absenciu reštituovania umeleckých diel, ktoré zostali na území Maďarska a v jednej kapitole spomenul aj literatúru z toho obdobia, ako sa vtedajším spisovateľom toto akčné obdobie podarilo zachytiť. Skvelá práca!
Taká Dickensova Vianočná pohádka prenesená do súčasného Švédska. Čítalo sa to dobre, trošku to bolo priehľadné, ale na také relax počteníčko, keď nič zložité riešiť nechcete, veľmi fajn.
Mňa tá kniha bavila rovnako ako Tkaničky/Zviazaní a vôbec mi neprišla slabšia. Práveže sa mi páčilo, že síce opäť bola rozdelená na tri časti, ale mala inú dynamiku, v podstate Pietro celý čas hovoril svoj vnútorný monológ, ale takto mala kniha zase inú hĺbku.
V tejto knihe som videla čoraz prepojenejšie paralely s Ferrante a síce sme tu mali mužskú hlavnú postavu, ale ten monológ mi bol taký známy od Lenú z tetralógie Geniálna priateľka.
Akože som si prvých 50 strán hovorila, čo to je za blábol. Taká tá, pozor budem pejoratívna, "typická nepochopená súčasná slovenská literatúra". Postupne som sa ale vžila s postavami a začala uvedomovať, koľko súčasných tém a medziľudských problémov autorka vytiahla na svetlo sveta v tejto knižke. A síce, boli postavy svojské a jedinečné, ale napriek tomu, každá postava vás niečím zaujala, na každej ste si niečo našli a myslím, že som s postavami objavila mnoho paralel. Páčilo sa mi, že niektoré veci boli naznačené len tak mimochodom a autorka ich ďalej nerozvíjala, tým pádom, už je na každom čitateľovi ako si to interpretuje.
Kniha ma rozhodne nalákala na ďalšie diela od spisovateľky.
Opäť kniha, od ktorej som podľa prebalu, názvu a ženskej autorky, čakala niečo iného. Konkrétne som očakávala trošku feministicky ladené eseje- v zmysle asociácie väzenie=manželstvo. Tak, to som nedostala. Autorka skôr rozoberá sociálny/politologický aspekt občanov, ako brániť demokraciu a podobne.
Beard je odborníčka na antiku a pomocou nej manifestovala, akými spôsobmi sú ženy naďalej verejne umlčované. Kniha je kratučká, prelúskate za 1-2 hodinky a v podstate je text prenesením súboru jej prednášok. Na prečítanie OK, ale čakala som niečo iné.
Myslím, že Matty podo mnou knihu krátko, ale výstižne vystihol- ženy sú eunuchovia, ktorým odstránili sexualitu. Prečítala som pre porovnanie knihu aj Friedanovej aj Beauvoirovej- a ak by som si zo všetkých 3 mala vybrať, tak možno ešte Greerová píše tak najzrozumiteľnejšie.
Myslím, že je to taká love/hate kniha. Tí knižní "fajnšmekri" budú dávať vysoké hodnotenia a druhá polovica slabé hodnotenia. Ja nie som ani fajnšmeker, ani tá druhá polovica, takže som sa priklonila k šedému priemeru a dávam 3*.
Námet zaujímavý, téma zdivočelých detí, ktoré možno ani nie sú zdivočelé, len obyvateľstvo mestečka na nich tak nahliada a tak sú aj vyfarbené v autorových popisoch. Tému, alebo teda hlavnú myšlienku by som nazvala, že nepoznaného sa bojíme a preto robíme občas rozhodnutia v správaní, ktoré by sme nikdy inokedy neurobili.
A síce bola kniha útla, ale odsýpala naozaj pomaly, pretože Barba tam často vkladal dosť ťažké myšlienky o údeli človeka a podobne. Takže, som knihu často po kapitole zavrela a nechávala v sebe dozrieť myšlienku. Dej bol ako vzduch v pralese, vlhký, hutný, ťažko dýchateľný a tak nejako by som aj zhodnotila túto knihu.
Úhorov sa desím a keď som videla, že je o nich kniha, tak som sa jej oblúkom vyhýbala. Ale potom som ju našla v e-podobe v knižnici a reku, že to skúsim, že väčšina recenzií píše, že kniha bola na počudovanie zaujímavá a hodnotná.
Dobrý bod pre autora- v knihe okrem obálky neboli žiadne obrazové materiály, takže som nemusela pozerať na fotografie úhorov, ale skôr sa spoľahnúť na svoju predstavivosť a podľa autorovho popisu si celý úhorí životný cyklus predstavovať. A poviem, kniha ma fakt bavila!
Povedala by som, že to bola taká eko kniha, ktorá upozornila na možný zánik tohto jedinečného druhu rýb, o ktorom do dnešných čias vieme veľmi málo a aj v rámci svojej histórie v sebe ukrýva naozaj zaujímavé dejiny.
Som rada, že autor túto tému spracoval. Páčilo sa mi ako tam vložil aj svoje subjektívne dojmy z detstva s otcom, s ktorým práve chodil na lov úhorov. A úhorom držím palce, aby prežili, a keď už mala táto kniha nejaký zmysel, tak minimálne vo mne našla človeka, ktorý si úhorie mäso do úst nikdy nevloží (a ani si nikdy nevložil). ;)
Nie je to klasický román, nečakajte príbeh lásky, ale ani encyklopédiu v zmysle "Ako sa starať a presádzať rastlinky". Niečo také tu vôbec nenájdete a potom skončíte s odloženou knihou.
Kniha je skôr beletrizovanou úvahou o mieste človeka/mladej ženy vo svete. O tom, ako sa ako mileniál dostala k starostlivosti o rastliny, ktoré sa stali jej záľubou. Zároveň, počas jednotlivých kapitol, pomenovaných podľa jednotlivých mesiacov v roku, nám predstavuje krátke úryvky zo svojho života, dospievanie, prvú prácu, prvú lásku, rozchod a bolesť z neho, priateľstvo, a pod. Pre mňa to bola kniha ako pohladenie pre dušu, že všetci máme svoje krehké vnútro a všetci máme životné názory a smerovanie. A som veľmi rada, že sa s nami Alice o svoje vnútro podelila. Samozrejme, názov knihy je Přesazená, takže sa pripravte na popisy prírody, hlavne teda mestských parkov a rastliniek, ktoré nájdete len tak na ulici, napr. v Londýne, Berlíne, Tokiu a aj Paríži. Mne kniha znovu pripomenula lásku k Londýnu, že to nie je len "busy" mesto, ale žijú tam aj ľudia, ktorí privoniavajú k ružiam. Taká jarná kniha :)