Deia komentáře u knih

Ako väčšina kníh tohto žánru, aj táto je príjemne čtivá, strany ubiehali jedna za druhou. Jelena patrí medzi celkom sympatické hlavné postavy, aj keď to, ako jej všetko vychádzalo sa mi nie stále páčilo. Tiež som spočiatku mala problém s doberaním sa medzi ňou a jej nadriadeným Valekom, prišlo mi to také nasilu a tiež na to autorka celkom často upozorňovala. Čo mi ešte vadilo je nedostatočné rozvinutie sveta – ten pôsobil vcelku zaujímavo, ale dozvedali sme sa ňom len kusé informácie, takisto by celkom bodla mapka. Koniec mi prišiel dosť zrýchlený, hlavne vyvŕbenie vzťahu medzi Jelenom a Valekom. Aj napriek týmto negatívam som si čítanie knihy užila, bavili ma aj vedľajšie postavy (Ari a Janko) a na konci som bola celkom zvedavá, že ako to bude pokračovať. Ale v podstate hneď po dočítaní zo mňa začali tie dojmy vyprchávať, pri hlbšom zamyslení mi niektoré časti knihy prišli nelogické a po pár dňoch som si na pokračovanie už ani nespomenula, tak neviem, či sa k tomu niekedy odhodlám :).

1 25.04.2022

Bez mučenia sa priznám, že trilógiu Havranie kruhy si už veľmi nepamätám, ale viem, že sa mi veľmi páčila a Hirku, hlavnú postavu, som si obľúbila. To u tejto knihy povedať nemôžem, vôbec ma nenadchla tak, ako som dúfala. Juva mi veľmi nesadla, spočiatku vyzerala ako zaujímavá postava, ktorú si obľúbim, ale postupne ma to prechádzalo, hlavne skrz jej machinácie s vardarmi, tie mi prišli ťažko uveriteľné. Naopak, svet sa mi veľmi páčil, pôsobil na mňa dostatočne depresívne – mesto, v ktorom je veľkú časť roka zima a tma. Aj samotní vardari ma celkom zaujali, ako aj tajomný diabol s ktorým sa Juva musela vysporiadať. To ale nestačilo na to, aby ma kniha nejak nadchla. Čítanie ma až tak nebavilo, dej nevedel udržať moju pozornosť a k postavám som si nevytvorila vzťah, čiže ani ich osudy ma nejak nezaujímali. Je to škoda, lebo na knihu som sa naozaj tešila. Či sa pustím aj do ďalších častí, to ešte neviem, ak by už boli vydané, tak určite áno, ale takto pravdepodobne do vydania úplne zabudnem, čo sa v tejto knihe dialo :D.

1 04.04.2022

Kniha je čtivá, to sa jej uprieť nedá. Ale neviem, príde mi, že som od nej čakala niečo iné a aj keď to, čo som dostala nebolo zlé, tak úplne to nenaplnilo moje očakávania. Ash mi nejak k srdcu neprirástol, prišiel mi až príliš obyčajný. Tiež mi od začiatku vadili nepreložené výrazy týkajúce sa amerického futbalu, neviem, či pre nich v slovenčine výraz nemáme, ale takto som mala problém si predstaviť, čo presne sa na ihrisku deje. Dej ma ináč celkom bavil, hlavne na začiatku, kedy Ash postupne odhaľoval, že čo sa vlastne deje. Veľmi sa mi páčili vedľajšie postavy, hlavne Leo, Ashov černošský kamarát alebo Katie. Pri nich autor zabŕdol aj do otázok rasovej nenávisti a segregácie, či ubližovania vo vzťahoch, čo oceňujem. Načal aj ďalšie vážnejšie témy, ale prišlo mi, že tam boli až príliš okrajovo a že možno to tam je trochu nasilu, veď zas v jednej knihe nemôže byť všetko. Na to, ako to skončí, som bola veľmi zvedavá a keďže je kniha naozaj čtivá, tak som ju prečítala v podstate na jeden záťah, ku koncu sa nedalo prestať. Aj keď ma nenadchla tak, ako som dúfala, tak vyložene sklamaná nie som.

1 01.04.2022

O tejto škvrne na histórii Kanady som vedela veľmi málo, len sem-tam som niečo zachytila, aj preto som si túto knihu chcela prečítať. Ale je to veľmi ťažké čítanie. Zasiahla ma hneď prvá kapitola, prvých pár viet, v ktorých sa dozvedáme, čo sa stalo Tobymu. Kniha sa potom vyvíjala trochu iným smerom, ako som čakala, pretože nie je len o Tobym, je o mnohých obetiach bývalého kanadského systému. Je o deťoch, ktoré prežili tieto strašné internátne školy, ktoré boli odtrhnuté od svojich rodičov, od svojho zázemia. A aj o tých, ktorí neprežili. Keď som čítala, čo všetko boli schopní ľudia, ktorí sa mali o tieto deti starať, robiť, tak som často neverila vlastným očiam, nechápem, ako mohli byť takí bezcitní (ešte k tomu to boli poväčšine cirkevné školy). Toľko bolesti, ponižovania, trestania a ešte akého... Ich obete si to so sebou niesli celý život a prenášali to aj na ďalšie generácie. Na ospravedlnenie a odškodnenie si čakali veľmi dlho a to, že vinníci ostali nepotrestaní...to je ďalšia pri ktorej neveriaco krútim hlavou. Napriek ťažkému obsahu sa mi kniha čítala dobre, autorkin štýl mi sadol, aj keď občas som mala problémy vyznať sa vo väčšom počte mien, tiež som mala sem-tam pocit, že je to mierne chaotické. Ale každá strana mi priniesla niečo nové a často som si niektoré informácie dohľadávala, hlavne miesta, kde sa to dialo. Knihu rozhodne odporúčam.

2 27.03.2022

Mne sa štýl autorky páči. Od jej kníh väčšinou očakávam nenáročný príbeh, ktorý sa dobre číta, a to som aj dostala. Vyhovujú mi kapitoly, v ktorých sa striedajú pohľady postáv a takisto sa mi páčia občasné kapitoly z minulosti. Samotný príbeh sa mi páčil viac ako v knihe Vermontské psycho, podobne aj postavy. Postava Olive, dievčaťa z mestečka, ktorej mama vraj ušla, mi spočiatku bola nesympatická, ale potom sa to dosť zlepšilo a celkom som si ju obľúbila. Naopak som to mala s postavami Elen a Natea, ktorí mi boli sympatickí čím ďalej, tým menej, ich rozhodnutia a niektoré myšlienky mi prišli väčšinou dosť zvláštne. Ale najviac sa mi páčilo prostredie – opustený pozemok v blízkosti lesov a močiara, kde vraj straší. Tá nadprirodzená zložka bola fajn, ale vôbec by mi nevadilo, keby to bolo viac strašidelnejšie, takto som sa vôbec nebála. Jemná detektívna linka o zmiznutej mame Olive, ktorá sa tiahla pozadím príbehu, mala, aspoň pre mňa, prekvapujúci záver, úprimne som vôbec nečakala, že to skončí práve takto. Ja som s knihou spokojná a teším sa na ďalšie autorkine príbehy.

1 27.03.2022

Obálka hlása, že toto je jeden z najlepších príbehov, ktoré Agatha napísala. Mňa teda až tak nenadchol, aj keď sa mi páčil, ale mnohé jej knihy sa mi páčili viac. Spočiatku príbeh, ktorý sa zdal dosť záhadný, vyzeral, že ma bude zaujímať. Ale napriek tomu, že je to vcelku útla knižočka, tak mi prišla celkom rozťahaná, tiež tam bolo celkom veľa postáv, v ktorých som občas mala mierny chaos. Trochu som dúfala, že v End House, v pochmúrnom sídle, sa bude odohrávať viac z príbehu. Takisto mi celkom vadí postava Hastingsa, ani neviem prečo, proste mi je nesympatický a keďže je to rozprávač, tak je to trochu nepríjemné. Ale aj tak sa mi kniha čítala dobre a lámala som si hlavu nad tým, kto sa Nick pokúša siahnuť na život. Musím povedať, že koniec ma skutočne prekvapil, také rozuzlenie ma vôbec nenapadlo, takže záver bol naozaj prekvapujúci (ako to obálka sľubuje). Aj keď som od knihy čakala trochu viac, tak svoj účel splnila – je to príjemná detektívka na jedno poobedie.

1 27.03.2022

Príbehy ostatných sestier ma väčšinou zaujali hneď od začiatku a hlavne príbehy ich predkov. Pri Elektre to ale tak nebolo. Jej príbeh sa mi až tak nepáčil, hlavne jej opisy pitia, brania drog a tak. A nezaujal ma ani príbeh Cecily. Pri ostatných knihách som mala pocit, že príbuzné sestier boli istým spôsobom inšpiratívne. To mi u Cecily chýbalo, prišlo mi, že v podstate nič nerobí. Opisy krásnej prírody a celkovo to africké prostredie sa mi páčilo, na to som sa naozaj tešila, ale jej príbeh ma veľmi nezaujal. Celá kniha mi prišla zbytočne dlhá, rozťahaná, menej strán by jej podľa mňa rozhodne prospelo. Cesta Elektry k lepšiemu životu ma bavila o trošičku viac, ale tiež nie nejak veľmi, takisto som z knihy mala pocit, že všetci sa tam správajú až príliš zdvorilo, čo mi prišlo také neprirodzené, ale tak to mi trošku vadilo aj u predchádzajúcich častí. Napriek tomu, že tentokrát ma tie príbehy až tak nebavili, sa mi kniha čítala dobre, spisovateľkin štýl písania je veľmi čtivý. Ale čo ma ešte zamrzelo je to, že sme sa nič nedozvedeli o Tatkovi Slanom, ten ma na celej sérii zaujíma najviac :D.

2 27.03.2022

Táto kniha mi vôbec nesadla, na môj vkus bola až príliš chaotická. Postavy som si veľmi neobľúbila, či už Yeine alebo bohov, ktorí jej pomáhali, tí mi prišli prinajlepšom zvláštni. Miesto a svet, kde sa príbeh odohráva, mi síce prišli zaujímavé, ale na to, aby sa mi kniha nejak páčila, to nestačilo. Tiež sa mi síce čítala dobre, ale ináč som mala pocit, že sa v príbehu veľmi neorientujem, občas mi to nedávalo zmysel a bolo mi jedno, či to Yeine zvládne alebo nie. Nejaký hlbší dojem vo mne príbeh vôbec nezanechal, čo je škoda, myslela som si, že sa mi bude páčiť. Na autorku ale určite nezanevriem, na jej ďalšie knihy sa teším, len táto mi nesadla a aj keby pokračovanie niekedy náhodou vyšlo, tak sa do neho pravdepodobne nepustím.

27.03.2022

Kniha je rozhodne zaujímavá, čítala sa mi veľmi dobre a veľa som sa toho z nej dozvedela. Je rozdelená do štyroch častí, všetky sú svojím spôsobom zaujímavé. Spočiatku som si myslela, že budem z knihy vážne nadšená. Ale prišla mi neskutočne rozťahaná. Otázka, prečo sa práve obyvatelia Eurázie rozšírili tak, ako sa rozšírili je tam vysvetlená niekoľko krát, stále dookola to isté vysvetlenie, asi aby sme nezabudli. Ku koncu knihy som už vážne často pretáčala očami :D. Napriek tomu ma to ale bavilo, dozvedať sa jednotlivé dôvody takéhoto vývoja (aj keď sú vcelku jednoduché, ale nikdy ma nenapadlo sa nad tým zamýšľať), ako aj rôzne zaujímavosti okolo, napríklad ako si žili (a žijú) obyvatelia Austrálie, Tasmánie či Novej Guinei. Vysvetľovanie vývoja z pohľadu fyzickej geografie sa mi veľmi páčilo, tieto časti ma bavili, naopak, vysvetľovanie vzniku jazykových rodín už zas menej. Celkovo mi kniha veľa dala, určite sa k nej v budúcnosti ešte vrátim, len škoda, že nemá o niekoľko desiatok strán menej.

8 27.03.2022

Poviedky veľmi nemusím, ale na tohto autora som bola veľmi zvedavá, tak som si povedala, že vyskúšam. A dopadlo to tak akurát.
V knihe nájdeme osem poviedok so sci-fi zameraním. Niektoré celkom dlhé, niektoré veľmi krátke (najkratšia má tri strany). Niektoré fascinujúce, niektoré ani nie. Ale všetky mali spoločné to, že sa mi čítali dobre.
Hneď prvá poviedka, Babylonská veža, sa mi nejak extra nepáčila – príbeh o stavaní veže, ktorá siaha niekam úplne do neba mi prišiel až príliš absurdný, také ja veľmi nemusím, aj keď myšlienku to asi malo peknú. Ale druhá poviedka, Pochop, to už bolo niečo iné, tá ma bavila hneď – je o človeku, ktorému experimentálna liečba neskutočne zvýši IQ. Veľmi kladný dojem vo mne zanechala aj poviedka Príbeh tvojho života, v ktorej sa vyskytuje mimozemská civilizácia a snaha jej porozumieť. Ale celkovo ma poviedky až tak nenadchli – niektoré mali námet, ktorý ma vážne zaujal (napríklad Peklo je neprítomnosť Boha), ale taký koniec, ktorý mi vôbec nesadol, niektoré sa mi nepáčili od začiatku (Sedemdesiatdva písmen). A tie, ktoré sa mi páčili, mi prišli, že tak nejak vyšumeli do stratena, že z toho námetu sa toho dalo vyťažiť viac. A tiež sa mi nepáčil pocit, že mnohému z toho, čo autor píše, nerozumiem :D. Myslím, že do ďalších autorových poviedok sa už púšťať nebudem, ale aj keď ma táto zbierka nenadchla, tak rozhodne mi mnohé námety prišli fascinujúce a som rada, že som si ju prečítala.

06.03.2022

Na knihu s Toničkou v hlavnej úlohe som sa tešila, pretože predchádzajúce dve ma veľmi bavili. Ale tuto to nejak nebolo ono. Tonička ma tentokrát vôbec nebavila a úprimne, ani dej ma nejak nezaujal. Prišlo mi, že je to až príliš rozťahané a nevedela som sa do knihy vôbec ponoriť. Fíglové sa tu tiež vyskytujú poskromnejšie, čo knihe na zaujímavosti nepridalo. Celkovo to na mňa pôsobilo tak nejak nezáživne. Čítať sa mi to čítalo dobre, bola som rada za Bábi Zlopočasnú a starenku Oggovú, ale v podstate mi bolo jedno, ako sa bude príbeh vyvíjať. Neurazilo, nenadchlo, snáď ďalšia časť bude lepšia.

06.03.2022

Tak toto bola pecka. Kniha ma chytila hneď od prvej strany a to až tak, že som si hovorila, že určite bude mať odo mňa 5 hviezdičiek. To síce nemá, ale skvelá je aj tak. Popis Rininho štúdia na akadémii ma veľmi bavil, občas mi to pripomínalo Meno Vetra, ale keďže to je moja najobľúbenejšia kniha, tak mi to vôbec nevadilo :D. Rin ako postava sa mi spočiatku veľmi páčila, cieľavedomá, nevzdávajúca sa, úplne sústredená na štúdium. Potom ale prišli nejaké jej rozhodnutia s ktorými som sa veľmi nevedela stotožniť. A potom ich bolo viac. Takže nakoniec si ma až tak nezískala, ako som dúfala, že si ma získa. Ostatné postavy boli tiež veľmi zaujímavé, hlavne svojím postupným vývojom. Prostredie sa mi páčilo, hlavne to akademické, keď už sa Rin s ostatnými presunula do vojny, tak to ma bavilo o trošičku menej. Menší problém som mala práve aj s tou mágiou, so šamanizmom a bohmi, to mi úplne nesadlo. Ale aj tak som bola celý čas zvedavá, ako to dopadne, ako sa to celé vyvrbí, od čítania som sa vážne nemohla odtrhnúť. Čiže napriek menším negatívam som z knihy nadšená a veľmi sa teším na pokračovanie.

06.03.2022

Román, ktorý je inšpirovaný denníkovými záznamami Brama Stokera, autora slávneho diela Dracula.
Bram je veľmi chorľavé dieťa a o neho a aj jeho súrodencov sa stará pestúnka Ellen. V jeden zvláštny večer ale dôjde k jeho záhadnému vyliečeniu. Tým sa spúšťa séria udalostí, ktoré nútia Brama a niektorých jeho súrodencov uveriť tomu, že nadprirodzené bytosti existujú.
Musím sa priznať, že od knihy som čakala trochu viac. Nebola som vyložene sklamaná, ale ani natoľko nadšená, ako som si myslela, že budem. Prvých snáď 150 strán ma skoro vôbec nebavilo. To, ako Bram a jeho sestra Margot sa snažia odhaliť, čo je Ellen zač, mi prišlo príliš rozťahané a občas dosť nelogické (úplne neverím, že by sa deti púšťali do takého dobrodružstva). Tieto udalosti, ktoré sú zachytené v Bramovom denníku, sa striedajú s udalosťami, ktoré sa dejú „teraz“, kedy je Bram v akejsi veži a snaží sa odolať zlu – tieto vsuvky mi spočiatku prišli rušivé, pretože som im v podstate vôbec nechápala (a keď to zapadlo na miesto, tak mi zas prišli zbytočné). Potom sa to ale celé zlepšilo, súrodenci sú dospelí a snažia sa prísť na kĺb istým podivným udalostiam. Tam ma to už vážne chytilo, aj keď postavy mi nejak k srdcu neprirástli, ale dej ma naozaj bavil, ako aj prostredie a jeho opisy. Pomohlo tomu aj striedanie pohľadov, raz sme čítali o udalostiach, ktoré si do denníka napísal Bram, raz o tých, ktoré si napísal jeho brat Thornley, občas sa objavili aj listy od Margot. Čím bližšie som bola k záveru, tým viac ma to bavilo, aj keď úplný koniec vo mne zanechal trošku trpkú príchuť a dokonca aj isté pochybnosti o pravdivosti príbehu.

4 21.02.2022

Spočiatku ma kniha nejak nenadchla, dosť som s ňou bojovala a mala som pocit, že ma veľmi nebude baviť. Problém som mala hlavne s postavami, žiadna mi nesadla (to je ale u Abercrombieho celkom bežné :D). Mužské postavy, či už princ Orso alebo mladý Leo, sa správajú ako idioti, Savine zas ako necitlivá mrcha a takéto postavy mi proste k srdcu neprirastú. Rikke sa síce správa prirodzene, ale nezapáčila sa mi. Takže to vyzeralo, že čítanie pretrpím, ale potom sa to našťastie zlomilo a kniha ma veľmi chytila. To prostredie, to si ma nakoniec získalo, to Abercrombie naozaj vie. Aj keď mi bolo srdečne jedno, ako to dopadne s hlavnými postavami (dúfala som, že ich stretne nepríjemný koniec), tak celé to dianie ma naozaj pohltilo – ako dopadne vzbura proti továrňam a vykorisťovaniu vo Valbecku, ako dopadne vojna na severe... a nakoniec ani s tými postavami to nebolo tak márne ako sa zdalo. Aj keď Bayaz, neustále sa vyskytujúci v pozadí, ma vážne rozčuľoval. Som rada, že sa mi kniha nakoniec páčila, keby nie, tak by ma to vážne mrzelo.

1 18.02.2022

Ja mám túto sériu naozaj rada. Komisárka Katie je sympatická postava, taká reálna, jedná normálne, rozmýšľa pri tom a asi aj preto sa mi táto séria číta tak dobre. A tiež aj preto, že poväčšine rieši vskutku zaujímavé prípady. Tu to teda v tejto časti trochu haprovalo, síce únosy malých podnikateľov a aj všetko okolo toho bolo zaujímavé, lenže chýbalo mi tu niečo viac, nebola som do knihy úplne „zažratá“. Ale aj tak som bola zvedavá ako to dopadne, ako sa to celé rozpletie, pretože páchatelia boli stále krok pred komisárkou a ešte aj jej nadriadený sa správal ako vôl a podkopával ju. Celé vyšetrovanie bolo ale veľmi zaujímavé, aj keď niekedy sa mi zdalo, že niektoré veci tak úplne logicky nesedia. Aj keď možno to bolo len tým, že tam toho bolo vážne veľa, aj veľa postáv a pár krát som sa v tom stratila. Pár strán menej by knihe len prospelo. Súkromný život Katie ma tiež bavil, avšak aj tam mi toho už prišlo príliš veľa, že nikto nemá až takú smolu. Ale celkovo sa mi kniha čítala dobre, držala ma v napätí a už teraz sa teším na ďalšiu časť, hlavne na to, ako to v živote Katie bude, po udalostiach na posledných stranách, pokračovať.

4 18.02.2022

Na začiatok musím povedať, že kniha je úžasne spracovaná, ilustrácie v nej sú vážne nádherné. Bohužiaľ, dej sa mi páčil už trochu menej. V tejto časti, aj keď našťastie veľmi krátkej, sa zišli moje neobľúbené postavy – Cohen a jeho skupinka barbarov a Mrakoplaš (aj keď ten mi tu až tak nevadil). Príbeh mi až tak nesadol, partička drsných starcov, ktorá sa chce pomstiť za starnutie a nejaké úmrtia... No mňa si pre svoju vec nejak nezískali a ich humor sa mi nepáčil. Druhá dejová linka, výprava, ktorá im v tom má zabrániť, bola zase na môj vkus príliš absurdná a technická. Bol tam síce Karotka, ale tentokrát to ani on veľmi nezachránil. Celkovo sa mi to síce čítalo dobre, ale príbeh ma nenadchol a v podstate mi prišiel zbytočný, ale tak aspoň bol krátky.

2 18.02.2022

Celá kniha sa mi čítala veľmi príjemne. Síce obsahuje veľké množstvo informácií, ale sú (opäť) podané veľmi zaujímavo, s nadhľadom a občas aj vtipne. Autor poukazuje na mnohé súvislosti, ktoré, aj keď poznám geografiu daného štátu, som si nikdy neuvedomila (neviem prečo ma nikdy nenapadlo, akou bariérou sú napríklad Pyreneje pre Španielsko :D). Každá kapitola obsahuje aj veľké množstvo histórie danej krajiny, ako sa vyvíjala, čím si prešla... pri niektorých štátoch ma to bavilo, prišlo mi to až fascinujúce, o mnohých veciach som nevedela, ale pri niektorých ma to nudilo, celkovo tej histórie tam na mňa bolo až príliš veľa, hlavne mien jednotlivých panovníkov (a ja si to nikdy neviem zapamätať, možno, keby tam bol nákres...). Tiež sa mi veľmi páčilo objasnenie niektorých vzťahov medzi štátmi, prečo je napríklad Austrália v takej situácii v akej je, či čo by pre Spojené kráľovstvo znamenalo odtrhnutie Škótska. Veľmi ma bavila aj kapitola o vesmíre. Rozhodne je to skvelá kniha a určite stojí za prečítanie.

5 09.02.2022

Knihy s hliadkou mám rada a aj táto sa mi čítala dobre. Elánius je skvelá postava, má svoj štýl. Ale dej mi tentokrát prišiel až príliš rozťahaný, neustále doťahovanie trpaslíkov s trollmi a keď to vyzeralo, že veci sa nejak vyriešia, tak spory začali nanovo. A musím povedať, že ku koncu ma to už vôbec nebavilo. Problémy som mala aj s vnútornými monológmi seržantky Angui, ktoré sa väčšinou niesli v nenávistnom tóne voči svojej novej kolegyni, upírke Sally, prišli mi také príliš detinské. Zápletka sa mi, teda až na tú dĺžku, páčila, tajomná temnota, mŕtvi trpaslíci, do toho Sam pravidelne čítajúci rozprávku svojmu synovi... Celé sa to čítalo celkom príjemne, rýchlo, len tých strán tam skutočne mohlo byť menej.

1 09.02.2022

O tejto knihe som v podstate nič nevedela. Náhodne som ju zbadala v knižnici a páčil sa mi názov, aj obálka a ešte aj recenzie boli dobré, takže som sa na ňu začala vážne tešiť. Bohužiaľ to nejak nedopadlo podľa mojich predstáv.
Do knihy som sa nejak nemohla dostať. V podstate od prvej kapitoly ma to nebavilo, nie že by to bolo vyložene zlé, len ma to nechytilo. Nepáčili sa mi postavy, všetky sa mi zdali také na jedno kopyto a dosť naivné, ich správanie mi často prišlo nepochopiteľné. Dej, tak nejak objektívne, nebol úplne zlý, systém mágie je celkom zaujímavý, to isté platí aj pre svet, len neviem... nejak to u mňa nezafungovalo. Celé mi to bolo akési ľahostajné, všetko čo sa tam stalo, čo sa stane postavám, ako to dopadne... Tiež som sa v tom občas strácala a keď sa do toho jemne začali pliesť rôzne časové roviny, tak som sa sem-tam stratila úplne. Je to škoda, kniha mala potenciál na to, aby sa mi páčila, ale už dlho som pri čítaní necítila takú ľahostajnosť a je mi úplne jedno, ako to bude s postavami pokračovať. Na niektoré veci som zvedavá, ale nie je ich až tak veľa, aby som sa hrnula do ďalšej časti.

2 05.02.2022

Väčšinu kníh od Kinga zbožňujem, ale do tejto sa mi až tak nechcelo, pretože obálka ma vôbec nelákala a názov vlastne tiež nie :D. Ale chytila ma od prvej strany a nepustila, až kým som ju neprečítala, na jeden záťah, naozaj som sa od nej nevedela odtrhnúť. Jamie je veľmi sympatická postava, takisto ako aj jeho maminka, veľmi sa mi páčil ich vzájomný vzťah a ich rozhovory. Tiež sa mi páčilo, že žili celkom obyčajný život, teda až na to, že Jamie vidí duchov a že do toho vstúpi maminkina priateľka Liz, ktorá hrá trochu zápornú postavu. Napriek svojej schopnosti sa Jamie snaží žiť čo najnormálnejšie a to sa mu aj celkom darí, až kým nedôjde k jednej udalosti. Kniha potom naberie celkom spád, ale zas mi prišlo, že ten motív tam predsa len mohol byť trochu viac využitý. Ako ja viem, že odo mňa nie je pekné, že chcem aby duchovia malého chlapca viac strašili, len to mohlo byť trošičku viac hororovejšie, aby to vo mne viac zarezonovalo. Tiež je celkom škoda, že je to len tak krátka kniha, mám pocit, že toto by som zvládla čítať donekonečna. Ako veľmi dúfam v nejaké pokračovanie, pretože čítalo sa mi to extrémne dobre.

9 05.02.2022