freejazz komentáře u knih

určite to stojí za prečítanie. veľmi zaujímavý je rozbor motivácie ľudí vziať do ruky knihu - dá sa to odhaliť práve pri výbere témy, postáv, jazyka, prostredia knihy.
svet bestsellerov je niečo, čomu sa zvyknem vyhýbať, ale je nesporné, že za každou úspešnou knihou stojí veľa premýšľania. niekto sa stane úspešným intuitívne (skôr náhodou, ktorá potvrdzuje pravidlo) iný na to ude doslova vedecky. je zaujímavé, že množstvo úspešných autorov má za sebou štúdium na renomovanej škole.
celkovo je to zaujímavý pohľad na svet kníh, na to, čo nás tu najviac zaujíma:)
a už sa chystám prečítať si niekoľko kníh, ktoré odporúča počítač - zaujímavé, že tu nepatria medzi veľmi úspešné.
v každom prípade odporúčam túto knihu, je napísaná pútavo a zanietene - to sú dva predpoklady kvality.

2 25.12.2021

není každý den neděle. a tohle mi vůbec nesedlo. nějak mě problematika drog nebere, jsem opojen životem:)

20.12.2021

kto by sa dnes vydal s takým vybavením na takú objaviteľskú cestu? úchvatné svedectvo o odvahe, ale svojím spôsobom aj bláznovstve ľudí, ktorí neváhali nasadiť nielen svoje peniaze, ale najmä životy... a pre čo?

2 20.12.2021

tak tento titul mi musel ujsť asi preto, aby som ním zavŕšil tohtoročnú výzvu. čítal som príbeh starca Santiaga niekoľkokrát, ale až dnes ho zaraďujem do svojho zoznamu. tak, ako všetky ostatné Hemingwayove knihy patrí medzi stabilné stavebné prvky mojej knižnice, prežila niekoľko sťahovaní, a to vydanie, ktoré mám, je síce už mírně jeté, ale predsa sa mi najviac páči zo všetkých českých i slovenských.
paradoxne, ani omylom by mi nenapadlo zaradiť túto knihu k tým, ktoré hovoria o práci so zvieratami. tam by som dal Cirkus Humberto (keby som ho čítal) alebo nejaké Durrellove veci, prípadne zverolekárove príbehy... určite nie lov rýb. je to asi rovnako nevhodné, ako zaradiť medzi knihy o práci so zvieratami legendárnu Bielu veľrybu:)
ale čo, je to trochu pritiahnuté za vlasy a možno to naopak inšpiruje niekoľko čitateľov siahnuť po nádherne minimalistickom príbehu o sile ľudského ducha. tých pár strán, ktoré sa dajú zvládnuť za večer, za to určite stojí.

13 19.12.2021

kdysi dávno jsem viděl v televizi film s docela divným názvem. hráli v něm okaté nádherné mládím kypící herečky a nezapomenutelný Josef Somr. a ten zrzek Emil... kdo by nechtěl být v jeho kůži?
pak jsme likvidovali jednu knihovnu v zanikající organizaci a našel jsem tam několik (set) knížek, o které nikdo nejevil zájem. Helimadoe byla mezi nima. i já ji nejprve zařadil mezi tituly, které si někdy přečtu. a jak přišla coviďárna, začal jsem z nich opravdu ubírat a dopracoval jsem se až k tomuto hezkému poetickému příběhu.
vlastně můžu jenom potvrdit pochvalná slova mých předčtenářů. Havlíček je výborný spisovatel a určitě zase po nějaké jeho knížce sáhnu.

9 19.12.2021

kdysi dávno...
přesto jsem si zapamatoval, že 99 % problémů vzniká v mojí hlavě. a lety jsem se setkal s mnoha lidmi, pro které nebyl problém vymyslet jakýkoliv problém:) dneska kolem sebe vidím samé kluby řešitelů - problémů, které by nevznikli, kdyby o ně tolik nestáli:)
knížka, určená především pro Carnegieho pěšáky, jak získat určité dovednosti a jak se cítit hodnotněji než jiní otroci kolem. přesto v ní šlo především o manipulaci s lidskou myslí a oblbnutí peonů, kterým slíbili, že když padnou v boji za větší zisk, bude na ně milostivě pamatováno.
(a nebylo. nikdo už nezná jména těch, co uvěřili. zůstalo jenom jméno toho, co hlásal nové náboženství.)

16.12.2021

ani ten najlepší opis totality nie je taký silný, ako čo len krátkodobý pobyt v nej. ale toto sa číta až príliš dobre. až tak, že to čitateľa uspáva a myslí si, že iba sleduje vymyslený príbeh.
mne však po celú dobu vyskakovali rôzne asociácie. od mormonov a ich drsného patriarchálneho sveta cez mladých orlov, ktorí sa potulujú ako misionári aj po našich krajinách, puritánsku uvzatosť a katolibanský fanatizmus až po neomarxistických bojovníkov za jedinú správnu spravodlivosť a nekompromisných likvidátorov nevhodných dejín, ktorí tvrdia, že austrálski aboriginies mali vyspelú kultúru s architektúrou už pred sedemtisíc rokmi a anglickú kráľovnú môže spokojne hrať černoška, kým Othella nesmie hrať herec so začiernenou tvárou a verše nebelošskej pubertiačky nesmie prekladať beloch.

a my sa na to všetko pozeráme, smejeme sa z toho, ale nedochádza nám, že kým my sa smejeme, niekto mimo nás už rozhadzuje siete a mení svet podľa svojich pomýlených predstáv, podsúva nám povinnosť vyjadrovať sa korektne, nenazývať veci pravými menami, z bielej kocky robiť červenú guľu... a podobné nezmysly.
napokon, dávať slovám iný význam je tradičná zábavka každej totality - socializmus bol raj na zemi a nič nebolo od tejto predstavy vzdialenejšie. green deal je nádej ľudstva a vôbec nie riadený pokus o samovraždu Európy...

kedysi sme si robili srandu, že ešte predtým, než na rope zbohatol Džej Ár, nahrabal sa na nej ruský magnát Benzin Petrolejovič Naftenko. a v škole sme sa učili, ako sa povie ropovod Družba po fínsky. smiali sme sa aj nad tým, že súťaž o najlepšiu sochu Puškina vyhral návrh Stalin číta Puškina...

budem veľmi rád, ak sa dožijem doby, v ktorej sa budeme môcť naozaj smiať nad množstvom nezmyslov, ktorými sme dnes obklopení. naozaj nerád by som sa ocitol v novom Gileáde, nech už sa bude volať akokoľvek.

6 16.12.2021

tak som sa schuti zabavil. nie je ťažké za všetkými tými alegóriami a metaforami nájsť súvislosti s érou zhovadilosti, ale myslím si, že v tom nie je hlavný prínos tohto dielka. ten je určite v imaginácii, v krásnej šnúre voľne zviazaných asociácií, v nádhernej hre so slovami a pojmami, s posunom jazyka do netušených, lebo bezhraničných priestorov.
najlepšie na tom je, že dielo je inšpirované reálsocializmom, ale akoby z oka vypadlo súčasnosti - je to dôkaz, že každá doba je rovnako „zhůvěřilá“, ako hovoril Werich. a tiež dôkaz toho, že každej dobe vtláčajú charakter ľudia, či už sú to paznechti, pišišvori, nemrtvoly alebo podobné kreatúry. za ten čas, čo sa tu potulujem dosiaľ nikto silou a mohutnosťou neprekonal hnutie nezúčastnených... nikdy nikde neboli, vždy všetko vedeli a najmä, ak išlo o výhody, vždy sa dokázali postaviť tak, aby sa im ušlo... a zatiaľ revolúcie požierali svoje deti...

3 12.12.2021

ani neviem, čo na toto napísať. možno by som si mal dať väčší odstup, predýchať to, čo som práve dočítal, rozchodiť to, rozriediť v bežnom šume dní.
môj kamarát na niečo, čo ho ohúrilo vždy rád použil slovo famózne. opakujem po ňom...

Netrpělivost srdce je famózne dielo veľkého majstra. ani neviem, či som od Zweiga niečo poriadne čítal. ale viem, že si od neho ešte niečo určite prečítam.

napriek tomu, že ide o takmer intímny príbeh niekoľkých ľudí, nemáte ani na chvíľu čas sa nudiť. žiadne nekonečné opisy, žiadne nedokončené vety a veľavýznamné pomlčky. Zweigovo pero je ako chirurgický skalpel. a že sa zarezáva do vás, si uvedomíte až keď je neskoro.

dnešná produkcia autorov bažiacich po sláve nemá šancu na túto klasiku. určite sa do nej začítajte.

15 10.12.2021

proč nemají obyčejní lidé Halíka rádi? protože je nutí myslet. u něj nestačí odžvýkat naučené formulky, člověk musí vědět. jak víme, ne každý ví a ne každý bude vědět.

provokativní čtení, neotřelé názory a závěry, podložené lety studia a bádání a přemýšlení.
děkuji.

na Slovensku by už dávno dostal zákaz, nebo byl přímo exkomunikován...

5 06.12.2021

pred pár dňami som si povzdychol, že by som si rád prečítal nejaký dobrý romantický, dobrodružný román, plný záhad a zápletiek, plný živých postáv v reálnom čase a v reálnem mieste (to už som si teraz popridával).
a potom som v čítačke natrafil na tohto Zafóna.
parádna jazda. plnokrvný klasický mnohovrstevný román, príbeh mnohých príbehov, v ktorom bol iba jeden jediný záporák a na všetkých ostatných sa rozpútala kompletná paleta emócií.
a pri čítaní som si uvedomil, že v čase, keď u nás zúril komunizmus, čistky, lágre, politické procesy a ničenie osudov po tisícoch, kdesi na opačnom konci Európy mali to isté, len v hnedom. pomstychtivý ľudský odpad, ochotný slúžiť každej dobe a každému režimu, neštítiaci sa zabiť uprostred dňa na rušnej ulici hocikoho. a tak trochu som začal inak vnímať aj boj Kataláncov za väčšiu samostatnosť. čo môže byť v dnešnej dobe ťažší zločin na kultúre národa ako zakázať mu používať vlastný jazyk?
a celému dielu určite dobre pomohol aj výborný preklad.
takže mám za sebou ďalšiu čitateľskú lahôdku.

15 01.12.2021

táto kniha bola pre nás vždy dobrým zdrojom zábavy. ak by som podľa nej mal vychovávať svoje deti, asi by to neprežili. jednoducho predstavy o výchove nového človeka socialistického typu sa nikdy nemohli zlučovať so skúsenosťami generácií mamičiek. chvalabohu, inak by sme dopadli - tvrdě na palici.
dodnes mi pri tomto titule vyskočí veľmi obsažná a hodnotná veta: „Naše staré mamy to nemali ľahké.“
v podstate to perfektne vystihla jatox. sám by som tejto paródii na užitočnú príručku toľko času a priestoru venovať nedokázal.
a ďakujem svojej mamke, ktorá, napriek tomu, že túto blbosť mala v polici, ma vychovala úplne inak:)

keď ju miluješ, nie je čo riešiť... asi tento slogan na kofolu vystihuje, ako treba brať Luciu Berlin, excelentnú pani spisovateľku, úžasnú rozprávačku a brilantnú majsterku slova a emócie. už Manuál pre upratovačky bol ako zjavenie v záplave slaboduchých pseudopríbehov z pastelových kuchýň z produkcie vydavateľských kravínov. jedna poviedka Lucie Berlin je lepšia ako celoročná produkcia všetkých slovenských autoriek. lebo, žiaľ, naozajstná spisovateľka momentálne medzi nimi chýba. Alta Vášová a Mila Haugová to nemajú šancu vytrhnúť a ten zvyšok naozaj nestojí za reč.
vydavateľský počin, ktorý si zaslúži aplauz. jadnoducho Inaque je naozaj inaque.
navyše skvelý preklad Ani Ostrihoňovej.
kniha - lahôdka, ktorú treba prečítať.

2 12.11.2021

četl jsem knihu kolem výročního setkání se spolužáky, hezky mi rozběhla vzpomínky. myslím,že není až tak důležité, jestli se příběhy a obsah knihy shodují s konkrétním místem a konkrétním časem. znakem dobré literatury je, že je uvěřitelná. a tyto stránky jsou plné života.

6 08.11.2021

nech sa okolo seba pozerám, ako a koľko chcem, mám pocit, že ľudstvo to dokázalo aj bez predestinačného brainwashingu a zvláda to aj bez pravidelných dávok somy...
šialená distopia. o to šialenejšia, keď si uvedomíme, kedy bola napísaná. čítal som ju kedysi v prvom vydaní v slovenčine, ale v teľacom veku človek ešte nemá dosť skúseností a vedomostí, aby si celú tú hrôzu vychutnal...
najviac ma šokovalo, ako jednoducho dokázal Huxley odôvodniť, prečo rebelov nebude stádo počúvať.
prihováram sa za návrat povinného čítania. sedemnásťročnému ekoteroristovi a bojovníkovi za práva zvierat by táto kniha nemala uškodiť, ba práve naopak, mohla by mu aspoň trochu pootvoriť oči.

a tak trochu pre pamätníkov - aj vy ste mali pocit, že slávny poľský film Sexmisia bol voľne inšpirovaný týmto dielom?:)

11 30.10.2021

akoby som čítal glosy staršieho brata, ktorý sa s nadhľadom vedel vyjadriť v každej dobe k aktuálnym témam (lepšie povedané prieserom verchušky, mocipánov a bande ich nohsledov). poznám miesta, kde žil, poznám veľa z ľudí, s ktorými sa stretal (najmä po plyšovej revolúcii) a často mi potvrdil môj názor na nich.
možno by sme si sadli, tiež viem byť arogantný hajzeľ, ale v podstate som dobrák:)
škoda, že sa s Andym už stretnúť nemôžem, tak aspoň posielam poďakovanie za knihu, ktorá vo mne naštartovala predlhý film spomienok. verím, že tam, hore!:)
vďaka, Andy!

6 30.10.2021

trochu blbé začínat den dočtením dalšího dílu Pratchettových fantazií... je to jako skočit z duhového mostu fantazie do dvourozměrné všednosti.
myslím, že ještě dneska otevřu další vyprávění...

10 19.10.2021

poučený tetralógiou som si dokladal sklíčka do mozaiky.
najlepšie na celom príbehu je, že do poslednej strany netušíte, ako by mohol skončiť.

„Som mŕtva, ale som v poriadku.“

Inaque je iná vydavateľská liga!

6 14.10.2021

tak to je pecka!
keď som držal v rukách prvú knihu od Pettersona, nejako som sa nevedel do nej začítať. možno stačilo, že som strávil pár dní v Osle, možno stačilo, že som prečítal Knausgardov opus magnum...
a odrazu som mal perfektný zážitok, plnú knihu, ako by povedali mladí 3D. tak hlboko sa Petterson ponoril do života dvoch chlapcov - chlapov, takými presnými slovami popísal ich osudy, že sa dostal až na dreň.
asi sa vrátim k tej predchádzajúcej knihe a možno ju pochopím.
toto je ďalší zo skvelých severských príbehov.
a samozrejme, aj moja obľúbená špecialitka - z výpredaja za pár korún... výborná investícia.

3 12.10.2021

tesne pod vrcholom som to vzdal. do konca knihy mi zostalo cca 50 strán, ale už na to nemám silu. toľko ospevovaná autorka, filozofka, údajne osobnosť, ktorá ovplyvnila myslenie 20. storočia... ale toto je mizéria.
tak neuveriteľne ufňukané existenciálne prplanie sa vo vlastnom živote, toľko sebaľútosti, toľko očividnej neschopnosti reálne vnímať svet, až sa to nedalo zniesť.
navyše archaický preklad plný dôkazov neznalosti vtedajších reálií Francúzska a USA... za všetko stačí nevedomosť o basebale, ktorý sa tu ponúka ako basketbal... aha, chýba tu slovenský preklad, ktorý ešte pred českým spáchala Hana Ponická a vydal to Slovenský spisovateľ v roku 1966. a že by sme v roku 1966 nepoznali ekvivalent slova building? (v preklade je niečo ako „prechádzala som popri buildingoch...“, co tím chtěl básník říci?)
utrpenie.
žiaľ, nemyslím si, že nový preklad by tento opus vylepšil.
i keď sa to tvári ako fikcia, po malom pátraní viete hlavné postavy premenovať a dostanete tak kroniku povojnového Francúzska. ale faktografia by bola hádam zaujímavejšia.
nuda.
málokedy som taký ustatý po pokuse čítať knihu. aj preto som ju už odložil a iste sa k nej nevrátim, rovnako ako k autorke. nech si čnie, koľko chce. tragický a depresívny existencializmus nie je nič, čo by mi rozširovalo obzory.

1 10.10.2021