freejazz
komentáře u knih
175 autorů
Petr Bílek
největší hodnota je v dokumentu - panoptikum prorežimních autorů, kteří byli ochotni vzdát se všeho, jenom aby je bylo vidět. a jen tak pro zábavu tento seznam konfrontovat s tím, co vychází (a od koho) dneska. daleko rozsáhlejší by byl soupis autorů, kteří v 70. letech publikovat nemohli.
158 librová svatba
John Irving
výhodou u tohoto Irvinga je možná to, že jej člověk nečte jako třetí knihu v pořadí, ale má za sebou více zkušeností s tímto strojem na bestsellery. uznávám, že po tom, co jsem kdysi hodně dávno četl Svět podle Garpa, nedám na autora dopustit, ale také musím připomenout, že jeho zoufalost V jedné osobě jsem prostě zahodil, protože to nešlo ani číst, ani dát do antikvariátu.
158 liborvá svatba je hezká sonda do stavu americké společnosti v první polovině 70. let.
Deníky, dopisy, vzpomínky
Ferdinand Peroutka
no, mohli jsme mít důstojného prezidenta... jenomže lihově – demagogický stát se šokialistickým zřícením na čele s komickou polibdírou přes své po zuby ozbrojené dědky milicionáře, v Moskvě školené dogmatiky a po krvi bažící lůzu rozhodl jinak. a jak se tak dívám, dodnes jsme se s tím neodkázali srovnat... líh, krev a nenávist nás provázejí neustále.
poučné čtení, ovšem velmi těžké a výživné. toto není kniha na jedno odpoledne na pláži, od čtenáře vyžaduje také trochu těch znalostí...
Alfred Hitchcock ponúka príjemné zimomriavky
* antologie
povinná jazda po troch pátračoch. myslím, že Alfred Hitchcock urobil pre knihy a ich čitateľov viac ako všetky zoznamy povinnej literatúry, ktoré sme museli pod dozorom slovenčinárok prelúskať. všetky tie mladé gardy, pripečení timurovia a sklené vrchy spôsobili v budúcich čitateľoch odpor k tlačenému slovu a kto sa nedostal k plnokrvným poviedkam, pri ktorých behali zimomriavky po chrbte, bol pre knihy navždy stratený.
A jiné povídky
Ivan Vyskočil
knížka, která mě provází... už 40 let. skvělá poetika, nádherná hra s textem, autorův pohled za roh, kam už se nikdo nekouká. radost číst.
Nevedomosť
Milan Kundera
ani neviem, či som už od Kunderu niečo čítal, nejako ma neláka. aj toto mi spočiatku pripadalo ako blábolení o ničem, hlavne, že pribúdali riadky. neskôr sa k tomu pridali postexistencialistické plky a keď som sa cez ne prehrýzol, začal byť príbeh hodnoverný. občas až veľmi, lebo som mal možnosť porovnávať so situáciou iných emigrantov, ktorí doma neboli vítaní a po ich odchode - návrate si všetci vydýchli. v našej krajine naozaj nepotrebujeme ľudí, ktorí sa dokázali presadiť inde a navyše pritom žiť reálny život na vlastné triko, bez kurately a barličky neviditeľných nepriateľov, ktorí môžu za všetko, čo sa nám nepodarilo... žiaľ, záver bol zasa taký tuctový, takže nemám dôvod siahnuť po ďalšom Kunderovi...
najzábavnejšie bolo, že som českého autora, píšuceho po francúzsky , ktorého kniha bola prvýkrát vydaná v španielčine, čítal v slovenskom preklade. existuje lepší dôkaz absurdity dnešných dní?
Muži, kteří nenávidí ženy
Stieg Larsson
dlho som odolával, nemám dôveru v ospevované bestsellery. názor som zmenil po tom, čo som zistil, že Larsson už nič viac nenapíše. a po prečítaní tohto strhujúceho príbehu len dodám, že je to veľká škoda.
vynikajúca nedetektívka, brilantne napísaná a udržiavajúca čitateľa v napätí naozaj až do poslednej bodky. zároveň ponúka pohľad pod povrch zdanlivo jednej z najusporiadanejších spoločností Európy.
ale môj vzťah k bestsellerovým rebríčkom sa asi nezmení. Larsson je výnimka, potvrdzujúca pravidlo.
Šifra mistra bestselleru
Jodie Archer
určite to stojí za prečítanie. veľmi zaujímavý je rozbor motivácie ľudí vziať do ruky knihu - dá sa to odhaliť práve pri výbere témy, postáv, jazyka, prostredia knihy.
svet bestsellerov je niečo, čomu sa zvyknem vyhýbať, ale je nesporné, že za každou úspešnou knihou stojí veľa premýšľania. niekto sa stane úspešným intuitívne (skôr náhodou, ktorá potvrdzuje pravidlo) iný na to ude doslova vedecky. je zaujímavé, že množstvo úspešných autorov má za sebou štúdium na renomovanej škole.
celkovo je to zaujímavý pohľad na svet kníh, na to, čo nás tu najviac zaujíma:)
a už sa chystám prečítať si niekoľko kníh, ktoré odporúča počítač - zaujímavé, že tu nepatria medzi veľmi úspešné.
v každom prípade odporúčam túto knihu, je napísaná pútavo a zanietene - to sú dva predpoklady kvality.
Brány vnímání
Aldous Huxley
není každý den neděle. a tohle mi vůbec nesedlo. nějak mě problematika drog nebere, jsem opojen životem:)
Expedice na Severní pól
Julius von Payer
kto by sa dnes vydal s takým vybavením na takú objaviteľskú cestu? úchvatné svedectvo o odvahe, ale svojím spôsobom aj bláznovstve ľudí, ktorí neváhali nasadiť nielen svoje peniaze, ale najmä životy... a pre čo?
Starec a more
Ernest Hemingway
tak tento titul mi musel ujsť asi preto, aby som ním zavŕšil tohtoročnú výzvu. čítal som príbeh starca Santiaga niekoľkokrát, ale až dnes ho zaraďujem do svojho zoznamu. tak, ako všetky ostatné Hemingwayove knihy patrí medzi stabilné stavebné prvky mojej knižnice, prežila niekoľko sťahovaní, a to vydanie, ktoré mám, je síce už mírně jeté, ale predsa sa mi najviac páči zo všetkých českých i slovenských.
paradoxne, ani omylom by mi nenapadlo zaradiť túto knihu k tým, ktoré hovoria o práci so zvieratami. tam by som dal Cirkus Humberto (keby som ho čítal) alebo nejaké Durrellove veci, prípadne zverolekárove príbehy... určite nie lov rýb. je to asi rovnako nevhodné, ako zaradiť medzi knihy o práci so zvieratami legendárnu Bielu veľrybu:)
ale čo, je to trochu pritiahnuté za vlasy a možno to naopak inšpiruje niekoľko čitateľov siahnuť po nádherne minimalistickom príbehu o sile ľudského ducha. tých pár strán, ktoré sa dajú zvládnuť za večer, za to určite stojí.
Helimadoe
Jaroslav Havlíček
kdysi dávno jsem viděl v televizi film s docela divným názvem. hráli v něm okaté nádherné mládím kypící herečky a nezapomenutelný Josef Somr. a ten zrzek Emil... kdo by nechtěl být v jeho kůži?
pak jsme likvidovali jednu knihovnu v zanikající organizaci a našel jsem tam několik (set) knížek, o které nikdo nejevil zájem. Helimadoe byla mezi nima. i já ji nejprve zařadil mezi tituly, které si někdy přečtu. a jak přišla coviďárna, začal jsem z nich opravdu ubírat a dopracoval jsem se až k tomuto hezkému poetickému příběhu.
vlastně můžu jenom potvrdit pochvalná slova mých předčtenářů. Havlíček je výborný spisovatel a určitě zase po nějaké jeho knížce sáhnu.
Jak se zbavit starostí a začít žít
Dale Carnegie
kdysi dávno...
přesto jsem si zapamatoval, že 99 % problémů vzniká v mojí hlavě. a lety jsem se setkal s mnoha lidmi, pro které nebyl problém vymyslet jakýkoliv problém:) dneska kolem sebe vidím samé kluby řešitelů - problémů, které by nevznikli, kdyby o ně tolik nestáli:)
knížka, určená především pro Carnegieho pěšáky, jak získat určité dovednosti a jak se cítit hodnotněji než jiní otroci kolem. přesto v ní šlo především o manipulaci s lidskou myslí a oblbnutí peonů, kterým slíbili, že když padnou v boji za větší zisk, bude na ně milostivě pamatováno.
(a nebylo. nikdo už nezná jména těch, co uvěřili. zůstalo jenom jméno toho, co hlásal nové náboženství.)
Svědectví
Margaret Atwood
ani ten najlepší opis totality nie je taký silný, ako čo len krátkodobý pobyt v nej. ale toto sa číta až príliš dobre. až tak, že to čitateľa uspáva a myslí si, že iba sleduje vymyslený príbeh.
mne však po celú dobu vyskakovali rôzne asociácie. od mormonov a ich drsného patriarchálneho sveta cez mladých orlov, ktorí sa potulujú ako misionári aj po našich krajinách, puritánsku uvzatosť a katolibanský fanatizmus až po neomarxistických bojovníkov za jedinú správnu spravodlivosť a nekompromisných likvidátorov nevhodných dejín, ktorí tvrdia, že austrálski aboriginies mali vyspelú kultúru s architektúrou už pred sedemtisíc rokmi a anglickú kráľovnú môže spokojne hrať černoška, kým Othella nesmie hrať herec so začiernenou tvárou a verše nebelošskej pubertiačky nesmie prekladať beloch.
a my sa na to všetko pozeráme, smejeme sa z toho, ale nedochádza nám, že kým my sa smejeme, niekto mimo nás už rozhadzuje siete a mení svet podľa svojich pomýlených predstáv, podsúva nám povinnosť vyjadrovať sa korektne, nenazývať veci pravými menami, z bielej kocky robiť červenú guľu... a podobné nezmysly.
napokon, dávať slovám iný význam je tradičná zábavka každej totality - socializmus bol raj na zemi a nič nebolo od tejto predstavy vzdialenejšie. green deal je nádej ľudstva a vôbec nie riadený pokus o samovraždu Európy...
kedysi sme si robili srandu, že ešte predtým, než na rope zbohatol Džej Ár, nahrabal sa na nej ruský magnát Benzin Petrolejovič Naftenko. a v škole sme sa učili, ako sa povie ropovod Družba po fínsky. smiali sme sa aj nad tým, že súťaž o najlepšiu sochu Puškina vyhral návrh Stalin číta Puškina...
budem veľmi rád, ak sa dožijem doby, v ktorej sa budeme môcť naozaj smiať nad množstvom nezmyslov, ktorými sme dnes obklopení. naozaj nerád by som sa ocitol v novom Gileáde, nech už sa bude volať akokoľvek.
Magorie
Alexandra Berková
tak som sa schuti zabavil. nie je ťažké za všetkými tými alegóriami a metaforami nájsť súvislosti s érou zhovadilosti, ale myslím si, že v tom nie je hlavný prínos tohto dielka. ten je určite v imaginácii, v krásnej šnúre voľne zviazaných asociácií, v nádhernej hre so slovami a pojmami, s posunom jazyka do netušených, lebo bezhraničných priestorov.
najlepšie na tom je, že dielo je inšpirované reálsocializmom, ale akoby z oka vypadlo súčasnosti - je to dôkaz, že každá doba je rovnako „zhůvěřilá“, ako hovoril Werich. a tiež dôkaz toho, že každej dobe vtláčajú charakter ľudia, či už sú to paznechti, pišišvori, nemrtvoly alebo podobné kreatúry. za ten čas, čo sa tu potulujem dosiaľ nikto silou a mohutnosťou neprekonal hnutie nezúčastnených... nikdy nikde neboli, vždy všetko vedeli a najmä, ak išlo o výhody, vždy sa dokázali postaviť tak, aby sa im ušlo... a zatiaľ revolúcie požierali svoje deti...
Netrpělivost srdce
Stefan Zweig
ani neviem, čo na toto napísať. možno by som si mal dať väčší odstup, predýchať to, čo som práve dočítal, rozchodiť to, rozriediť v bežnom šume dní.
môj kamarát na niečo, čo ho ohúrilo vždy rád použil slovo famózne. opakujem po ňom...
Netrpělivost srdce je famózne dielo veľkého majstra. ani neviem, či som od Zweiga niečo poriadne čítal. ale viem, že si od neho ešte niečo určite prečítam.
napriek tomu, že ide o takmer intímny príbeh niekoľkých ľudí, nemáte ani na chvíľu čas sa nudiť. žiadne nekonečné opisy, žiadne nedokončené vety a veľavýznamné pomlčky. Zweigovo pero je ako chirurgický skalpel. a že sa zarezáva do vás, si uvedomíte až keď je neskoro.
dnešná produkcia autorov bažiacich po sláve nemá šancu na túto klasiku. určite sa do nej začítajte.
Čas prázdných kostelů
Tomáš Halík
proč nemají obyčejní lidé Halíka rádi? protože je nutí myslet. u něj nestačí odžvýkat naučené formulky, člověk musí vědět. jak víme, ne každý ví a ne každý bude vědět.
provokativní čtení, neotřelé názory a závěry, podložené lety studia a bádání a přemýšlení.
děkuji.
na Slovensku by už dávno dostal zákaz, nebo byl přímo exkomunikován...
Stín větru
Carlos Ruiz Zafón
pred pár dňami som si povzdychol, že by som si rád prečítal nejaký dobrý romantický, dobrodružný román, plný záhad a zápletiek, plný živých postáv v reálnom čase a v reálnem mieste (to už som si teraz popridával).
a potom som v čítačke natrafil na tohto Zafóna.
parádna jazda. plnokrvný klasický mnohovrstevný román, príbeh mnohých príbehov, v ktorom bol iba jeden jediný záporák a na všetkých ostatných sa rozpútala kompletná paleta emócií.
a pri čítaní som si uvedomil, že v čase, keď u nás zúril komunizmus, čistky, lágre, politické procesy a ničenie osudov po tisícoch, kdesi na opačnom konci Európy mali to isté, len v hnedom. pomstychtivý ľudský odpad, ochotný slúžiť každej dobe a každému režimu, neštítiaci sa zabiť uprostred dňa na rušnej ulici hocikoho. a tak trochu som začal inak vnímať aj boj Kataláncov za väčšiu samostatnosť. čo môže byť v dnešnej dobe ťažší zločin na kultúre národa ako zakázať mu používať vlastný jazyk?
a celému dielu určite dobre pomohol aj výborný preklad.
takže mám za sebou ďalšiu čitateľskú lahôdku.
Naše dieťa
Miroslava Klímová-Fügnerová
táto kniha bola pre nás vždy dobrým zdrojom zábavy. ak by som podľa nej mal vychovávať svoje deti, asi by to neprežili. jednoducho predstavy o výchove nového človeka socialistického typu sa nikdy nemohli zlučovať so skúsenosťami generácií mamičiek. chvalabohu, inak by sme dopadli - tvrdě na palici.
dodnes mi pri tomto titule vyskočí veľmi obsažná a hodnotná veta: „Naše staré mamy to nemali ľahké.“
v podstate to perfektne vystihla jatox. sám by som tejto paródii na užitočnú príručku toľko času a priestoru venovať nedokázal.
a ďakujem svojej mamke, ktorá, napriek tomu, že túto blbosť mala v polici, ma vychovala úplne inak:)
Večer v raji
Lucia Berlin
keď ju miluješ, nie je čo riešiť... asi tento slogan na kofolu vystihuje, ako treba brať Luciu Berlin, excelentnú pani spisovateľku, úžasnú rozprávačku a brilantnú majsterku slova a emócie. už Manuál pre upratovačky bol ako zjavenie v záplave slaboduchých pseudopríbehov z pastelových kuchýň z produkcie vydavateľských kravínov. jedna poviedka Lucie Berlin je lepšia ako celoročná produkcia všetkých slovenských autoriek. lebo, žiaľ, naozajstná spisovateľka momentálne medzi nimi chýba. Alta Vášová a Mila Haugová to nemajú šancu vytrhnúť a ten zvyšok naozaj nestojí za reč.
vydavateľský počin, ktorý si zaslúži aplauz. jadnoducho Inaque je naozaj inaque.
navyše skvelý preklad Ani Ostrihoňovej.
kniha - lahôdka, ktorú treba prečítať.