Kaduri komentáře u knih
Ali Hazelwood sa stáva mojou obľúbenou YA autorkou. Bavia ma zaujímavé témy, ktoré si vyberá, i - pre YA - netradičné prostredia, do ktorých sú knihy zasadené. Tentokrát sú to šachové turnaje.
Ali dokáže proste vymiešať správny koktejl zábavy, trošky napätia, mixnutý s uveriteľným vývinom vzťahu hlavných hrdinov.
Príjemné oddychové čítanie.
... a asi vytiahnem svoju starú šachovnicu:)
Na knižku "Štvrté krídlo" som čítala len samé chvály, nemohla ma teda minúť.
A je to prudko čítavé.
Krehká Violet sa celý život túžila stáť pisárkou. Napokon sa z donútenia ocitne v jazdeckom kvadrante akadémie. Tu sa chtiac-nechtiac zúčastní brutálneho výberu na privilegovanú pozíciu - dračieho jazdca.
A potom je tu Xaden, syn zradcu, veliteľ štvrtého krídla letky.
Violet sa mu plánuje pratať z cesty, ale život má s nimi iné plány...
Draci, akadémia, súťaženie - kto zlyhá, ten zomrie.
Moc ma to bavilo, ale za 5 hviezdičiek to nie je.
Chýbalo mi hlbšie vykreslenie fantasy sveta, kto je s kým vo vojne a prečo. O fungovaní jednotlivých skupín sa dozvedáme len tak nejako "mimochodom". V tej zmeti drakov, vywernov, gryfov a veninov som sa, úprimne, strácala.
V knižke mi tiež chýbal originálny prvok, niečo špecifické, čo by definovalo "charakter" knižky. Podobné príbehy len "v bledomodrom" som čítala už inde.
A tiež "veľké odhalenie" na záver mi prišlo nedotiahnuté, nerealistické. To si žiadny z aktívnych dračích jazdcov nič nevšimol? Neverím.
Čomu verím je, že autorka nám všetko podstatné odhalí v druhom dieli:).
Jeden dom. Dve ženy. Matka a dcéra. Taký bežný príbeh, poviete si. Akurát matka je uväznená v podkroví s okovou na nohe. To už bežnému príbehu nezodpovedá...
Je to riadne psycho. Dej knižky je zamotaný a čitateľ si ho postupne skladá dohromady.
Šialený, no vskutku napínavý príbeh Vás núti čítať ďalej a ďalej.
Vo výsledku je mi z toho všetkého smutno.
Najmladší člen rodiny by si zaslúžil šťastnejší koniec.
20-te roky 20. storočia, Anglicko.
Lady Eleanor Swiftová sa po smrti strýka vracia na zdedené panstvo Henley Hall, kde v detstve prežila krátku časť svojho života. A v zápätí sa zapletie do vyšetrovania záhadnej vraždy...
Jedná sa o klasickú historickú detektívku. Knižku som čítala neúmerne dlho, a to sa na hodnotení dosť podpísalo. Nebolo to zlé, občas vtipné a duchaplné. Zároveň z knižky nie som ani úplne nadšená.
Druhému dielu sa však nebránim:).
Clifford opět zakašlal. Eleanor posměšně zakašlala na oplátku.
"To je další zlozvyk, na kterém musíme popracovat, Clifforde. Když jsme sami a chcete vyjádřit nesouhlas, máte mé svolení vyslovit opačný názor, aniž byste předstíral, že vás náhle postihla laryngitida."
Toto sa mi moc páčilo:
"Buď svá, všichni ostatní jsou už zadaní."
Oscar Wilde
Druhá knižka o Beatrice Hyde-Clareovej bola ešte lepšia ako prvý diel série.
Vtipné dialógy, napínavé vyšetrovanie a zaujímavo sa vyvíjajúci vzťah medzi neohrozenou slečnou Beou a povýšeneckým vojvodom z Kesgravu.
Samotné odhalenie páchateľa trošku prekombinované na môj vkus, ale ten úplný záver... Som fakt zvedavá na tretí diel.
Jedná sa o vskutku vydarené, osviežujúce čítanie a dúfam, že vydavateľstvo bude v publikácii tejto série pokračovať.
"Lord Fazeley byl význačným členem společnosti a reprezentantem vytříbeného stylu a důvtipu, který odmítal prostou eleganci prosazovanou panem Brummellem a vedl hnutí upřednostňující komplikovanou zdobnost. Jeho největším úspěchem v tomto oboru bylo vytvoření takzvané Fazeleyho vlny, což je natolik složitý uzel na vázance, že pro jeho uvázání je zapotřebí jeden komorník, dva lokajové a násada od koštěte."
Mariana Zapata ma stále baví.
Má to všetko tak pekne poprepájané. Toto je príbeh sestry krasokorčuliarky Jasmine a odohráva sa pred "S láskou Lukov".
Obľubujem knižky písané formou listovej či mailovej korešpondencie. A to presne spĺňa prvá polka "Drahého Aarona". Akurát mi trochu nesadol obsah korešpondencie. Neustále doberanie ohľadom "telesných pochodov" mi prišlo - vzhľadom k veku hlavných hrdinov - detinské.
Príbeh sa však postupne krásne rozbehol a čítanie som si fakt užila. Zamrzí len useknutý záver knižky.
Na pomyselnom rebríčku Zapatiných kníh vydaných v češtine je táto niekde uprostred. Kvality "Kultiho" alebo "Srdcem proti zdi" nedosahuje, no je lepšia ako napr. "Rytmus, ja & Malychin".
Moc sa mi to páčilo.
Kto má rád atmosféru 1. československej republiky a nevadí mu zápletka hojne prestúpená prvkami nadprirodzena, toto je jeho knižka.
Stretáme sa tu s poprednou pražskou rodinou Krásových, v ktorej sa nadprirodzené schopnosti dedia po praslici. Jedna zo sestier s netradičnou prezývkou - Doramo - sa zapletie do vyšetrovania podozrivých udalostí na viacerých frontoch. Ešte že má silnú podporu celej rodiny...
Autorke odpúšťam občasnú rozvláčnosť deja, i tak trochu otvorený koniec, a hodnotím 5-timi hviezdičkami.
S chuťou by som si prečítala aj ďalšie príbehy rodiny Krásových - či už Doramo alebo inej sestry.
Uvedomila som si, že s týmto typom kníh mám zo začiatku problém.
S obľubou skáčem zo žánru do žánru a vo väčšine krimi príbehov mi príde štýl prerozprávania príliš jednoduchý, priamočiary. Chýba tomu hĺbka, umeleckejšie spracovanie.
Postupne sa však naladím na tempo príbehu a už to ide:).
Ani tejto knižke nemožno uprieť napínavý dej, kde hltáte stránku za stránkou.
Ale.
Postupne to celé skĺzlo do telenovely, samé psycho postavy, ktorým chýba prepracovanejší psychologický profil. Tiež je neuveriteľné, že vrah zvládol byť na toľkých miestach súbežne, no budiž.
Jedná sa o začiatok série, tak uvidíme, či budú preložené aj ďalšie knižky.
Na túto knižku som sa moc tešila. Slow-burn romance z vedeckého prostredia? Super!
A musím skonštatovať, že knižka splnila moje očakávania. Bolo to vtipné, milé, inteligentné čítanie.
Mám drobné výhrady k prekladu, niektoré slová by som v rámci kontextu pozmenila, ale to nie je chyba knižky.
Ku kvalite kníh od Mariany Zapaty ešte máličko chýba, no je to v rámci žánru rozhodne nadpriemerné dielko:).
"HYPOTÉZA: Čím viac spomínam v maile prílohu, tým pravdepodobnejšie spomínanú prílohu nepripojím."
"HYPOTÉZA: Ak mi aktivita A ide zle, šance, že ma niekto požiada, aby som sa aktivity A zúčastnila, narastú exponenciálne."
"HYPOTÉZA: Napriek tomu, čo všetci vravia, sex nikdy nebude nič viac ako len priemerne zábavná aktivi… Och."
Moc pekná bodka za Kronikami prachu.
Dozvieme sa kopec zaujímavých vecí, ktoré sa do prvej knižky nezmestili.
Ako sa Thomas trápil v Londýne bez Ani, ako sa Henry zoznámil s Rachel, a zablúdime na návštevu aj k rodičom Reedovcom.
Autorka nám zároveň trošku poodhalí zákulisie vzniku knižky a vývoj jednotlivých postáv.
Asi najviac ma z celej knižky bavila kapitolka o Elise a jej "výmennom obchode". Prišla mi ako oveľa komplexnejšia, pútavejšia postava v porovnaní s prvým dielom. Moc sa teším na "jej" knižku Kufr z nebe.
Vtipná, romantická hate-to-love story.
Camovi som fandila hneď od začiatku. To, ako sa snažil znovu vybudovať Joelleninu sebaúctu, ako byť sama sebou. Všetky by sme občas potrebovali takéhoto Cama:).
Joellen mi prišla trochu naivná a nedôvtipná, ale vykompenzovala to skvelým sarkastickým humorom.
A mohlo tam byť viac ragby. Vďaka aspoň za vsuvku na záver.
Obe knižky tejto série sú moc podarené. Neváhajte a čítajte:).
Áno, je to knižka pre mládež. A nie, už dávnejšie nie som cieľová skupina.
Jedná sa o pomerne komorný príbeh, väčšinu času nás sprevádzajú len 2 hlavné postavy. A autorka si s nimi bohate vystačí.
Jasné, bolo to trošku naivné, ale zároveň čisté a neskazené. Moc sa mi to páčilo:).
Putovanie divočinou "ke hvězdám".
Pripomenulo mi to vlastné stanovačky, keď mi bolo "-násť", kamarátov, táboráky, letné búrky !!! ,... ách jo... :).
Prečítané za 2 dni:). Séria si naďalej zachováva vysokú úroveň. Som zvedavá, ako to s Jude dopadne vo finále.
Mne autorov strohý, odosobnený štýl prerozprávania proste sadol.
Jeho opisy ostrova Barroy majú v sebe čistú krásu. Akési splynutie s prírodou.
A v tom príbehu je všetko.
Drsný život na ostrove, plynutie ročných období, ťažká drina, rodinná súdržnosť, smrť...
Napriek zdanlivej autorovej úsečnosti je v knižke niečo poetického a tiež živočíšneho, atavistického, čo vnimavého čitateľa zasiahne až na kosť.
"Nikdo nedokáže ostrov opustit, ostrov je vesmír v kostce, kde hvězdy spí v trávě pod sněhem. Ale stane se, že se o to někdo pokusí. Bývá to v den, kdy vane pomalý východní vítr."
"Ingrid neslyší. Nikdo neslyší. Křičí na ni, aby se snažila cítit po těle, že ostrov se ani nehne, i když se otřásá, a nebe i oceán si vyměnily místo, ostrov se nikdy nepotopí, i když se chvěje, je nezničitelný a věčný, přirostlý k zeměkouli. Ano, je to téměř náboženské poznání, chce se o ně podělit v tomto okamžiku s dcerou, jelikož nemá syna a každým dalším dnem si je čím dál jistější, že ho ani nikdy mít nebude, že se musí spokojit s dcerou a naučit ji chápat základní životní princip, že ostrov se nikdy nepotopí, nikdy."
"Zmizí-li zrak, ostatní smysly se zbystří, pronikavé vůně kopřivy a vřesoviště, chaluh a mokré vlny, mlhy tak slané jako moře, z něhož povstala, jako studené pohlazení někoho cizího, a přestože kajky roztáhnou křídla a rozloží je na zem a hmyz a zvířata ztichnou jako lidé, mlhou se nese podivný zvuk, cosi jako šum moře v lastuře nebo svist mrtvé myši tažené po suchém sněhu."
Je to príbeh dvoch ľudí, ktorí neprežívajú práve šťastné životné obdobie.
Dean, profesionálny nadhadzovač prvoligového basebalového tímu, zrazu nevie nadhadzovať. A Eveleth, vdova po zbožňovanom lekárovi, ktorého ona sama tak úplne nezbožňovala.
Ich príbeh je vtipný a dojemný. Určite patrí k tomu lepšiemu, čo tento žáner ponúka.
S chuťou by som si prečítala i autorkine ďalšie knižky.
P.S.: A dozvedela som sa, čo je "yips".
"Ještě pořád míval dny, kdy prvních patnáct sekund po probuzení věřil, že má co dělat, než si vzpomněl, že vlastně nemá.
Šestnáctá sekunda to pokaždé zabila."
"... slzy dělají nepořádek, opuchne z nich obličej, zůstane po nich hromádka kapesníků, které člověka prozradí. Pláč ve sprše byl ovšem pláčem superšpionů, jak si Evvie vždycky v duchu říkala. Bylo to jenom mezi ní a kachličkami a všechna bolest se proměnila ve vodu a ta odtekla pryč."
"Ochraptěle zamumlal, že mu chyběla. Odpověděla, že on jí taky, a měla pocit, jako by její hlas nemohl slyšet nikdo jiný, ani z pár centimetrů, jako by to zašeptala uvnitř sebe a on to cítil vyjít z jejích prstů na jeho zádech. Dýchala a poslouchala jeho dech."
Audiokniha.
Knižku som si vybrala na základe jarnej výzvy mojej čitateľskej skupiny - fialová obálka. Teda aspoň dúfam, že je to fialová... :).
Maliar Einar Wegener cíti, že sa v jeho vnútri skrýva ešte jedna bytosť - Lily.
Lenže sa píše rok 1925 a verejnosť nemá pre zmenu pohlavia pochopenie. Einar nachádza prekvapivo spojenca vo vlastnej manželke Grete...
Nevedela som, čo mám od knižky očakávať, ale veľmi sa mi páčila. Autorov štýl prerozprávania mi sadol, je to napísané veľmi citlivo, s vkusom.
Postavy v mojej mysli ožili, tiež miesta, ktoré navštívili, obrazy, ktoré maľovali...
Skvelá práca autora za 5 hviezdičiek.
Audiokniha.
V prvom rade ďakujem za komentár broskev28, vďaka ktorému som knižke dala šancu. A rozhodne neľutujem.
Alma prišla pri nehode o rodičov. Naviac zostala slepá a teraz neznáša celý svet.
V dedkovom starinárstve sa však udeje niečo nepredstaviteľné. Alma vstúpi do obrazu Františky Čermákovej a pokračuje ďalej ... až sa ocitne v dobe jeho vzniku v roku 1922.
A zázrak! Tu vidí, naviac sa stáva chovankou továrnika Emmricha.
Podarí sa Alme vypátrať autorku obrazu Františku? Nájde si v novom svete kamarátov? Zistí, kto sú uhlobaróni? A chce sa vôbec vrátiť späť do súčasnosti?
O tom je táto knižka. Neviem, či bude baviť terajších tínedžerov, ale ja som úplne nadšená.
Jedna z najlepších kníh v tomto roku.
Moc odporúčam.
Audiokniha.
Nie som tak úplne fanúšička sci-fi a poviedkových kníh už vôbec nie. Takže ma milo prekvapilo, ako ma táto knižka pohltila.
Poviedky rôzneho rozsahu z hlbín vesmíru. Strety s mimozemskými civilizáciami. Skvelo vypointované.
Tieto boli pre mňa naj: Pláž, Bestie, To, co milovalo Arthura Brookse, Lovci vraků, Zahrada slepců, Kam plují harmy.
Vrelo odporúčam.
Audiokniha.
Don trpí poruchou autistického spektra. Neuvedomuje si to.
Rozbehne detailne premyslený výber kandidátok na ideálnu partnerku pod názvom "Projekt manželka". Súbežne pomáha Rosie s pátraním po jej biologickom otcovi - "Projekt otec". No a postupom času si uvedomí, že jediné, o čo naozaj stojí, je "Projekt Rosie".
Stret pedantného, organizovaného, naprosto logického uvažovania s radom nepredvídateľných, absurdných situácií nemôže dopadnúť dobre. Alebo aj áno?
Vtipné, chytré, dojemné.
Donovými slovami "ne-u-ve-ri-teľ-né":).
"Jak jí selhávala paměť, slavili jsme narozeniny pořád častěji, až jsem ji nakonec začal navštěvovat denně.
V květinářství mi dali zvláštní věrnostní kartičku. Podle počtu oslavených narozenin jsem spočítal, že Daphne dosáhla věku dvou set sedmi let, když mě přestala poznávat, a tří set devatenácti, kdy už na květiny nijak nereagovala a já ji přestal navštěvovat."
" Tanec mi starosti nedělal - věřil jsem, že dokážu využít svoje zkušenosti z přípravy na utkání v bojových uměních, s dodatkovou výhodou optimálního příjmu alkoholu, který není při zápasech v bojových umění povolen."
Prekvapil ma hlbší podtext knižky.
Nie je to len náhľad do ortodoxnej židovskej komunity v Antverpách koncom 80. a začiatkom 90. rokov 20. storočia. Nie sú to len spomienky na výučbu detí židovskej rodiny.
Knižka má širší presah.
Popisuje nám každodenný stret západnej, židovskej a moslimskej kultúry. Názory na vojnu na Blízkom Východe. Uzavretosť židovskej komunity v Európe.
Druhá časť, zo "súčasnosti" (t.z. začiatkom 21. storočia) nám približuje roky "po" - výpravy autorky za "jej" židovskou rodinou do Izraela či New Yorku.
Autorkin vzťah k členom rodiny je tak trochu ambivalentný: cíti sa s nimi spriaznená, na druhej strane spochybňuje ich životné postoje, rozhodnutia, vyplývajúce z ich viery.
Bolo to nesmierne zaujímavé.
Odporúčam.
"My, Židé, jsme jako kanárci v uhelných dolech. Máme zostřené smysly. Dokážeme vycítit společenské změny dlouhá léta předtím, než si jich všimne dobromyslná většina. Víme, kdy se blíží nebezpečí, intuici máme v genech.
Jak taky jinak, po historii plné pronásledování."
"O Židech mohou vtipkovat zase jen Židé. Stejně jako jenom negři se mohou smát negrům. Aby si člověk mohl dělat legraci z nějaké komunity, musí znát její trápení."
"Fakt, že perský kalendář nebyl nikterak synchronní s kalendářem gregoriánským a islámským, mě často burcoval ke komentářům, jak je možné, že lidstvo není schopné se dohodnout ani na tom, v jakém žije roce. Říkala jsem si, jestli právě tahle skutečnost sama o sobě není až příliš výmluvná."
"... jsem žárlila na samozřejmost, s níž tito lidé zpívali, a že jsem nebyla imunní vůči jejich pevné víře v potřebu společného zpěvu. Že jsem jim záviděla pospolitost, která z jejich písní vycházela. Společně a bez zábran psali příběh, který v mnohém přesahoval jejich osobní historii. Takovou sílu jsem do té doby nikdy nepocítila, a jak jsem tam tak seděla, věřila jsem, že lidé a národy, které se oddávají společnému zpěvu, mají k sobě mnohem blíže než lidé, kteří tohle neznají, a za mě samotnou mě to mrzelo."