netopýr088 komentáře u knih
Nedočítaný román. Autor pozná literárnu vedu, vie pracovať s literárnym priestorom v knihe, ale mňa to unavovalo a bolela ma hlava z toho, ako autor skákal medzi postavami a týmito priestormi. Inak tomu nemám čo uprieť...odložené pred koncom. Hodnotiť mi neprislúcha.
Aj keď je román písaný z pohľadu androida Kláry, rozpráva o tom aké hlboké môže byť prežívanie človečieho života, s neustálou prítomnosťou smrti na pozadí. Klára si všíma takú bohatosť výrazov a emócií, až si kladiem otázku, či som dosť ľudský a empatický. Geniálne. Odkedy som na DatabazeKnih, prečítal som 399 kníh, táto bola vyvolená za jubilejnú knihu č. 400. Výborná voľba.
nečitateľné...možno, že som iba nemal vytrvalosť dostať sa cez tých sto stránok, moja norma je 50str, ale netreba mi takýchto kníh. V prvej kapitole ma hnevalo zmenšujúce sa okienko v kumbále, myslím si, že sa v priebehu knihy začne opäť zväčšovať, ale nechcelo sa mi na to čakať. (dodatok) Dievčence dnes v bookclube vraveli, že táto kniha je pohladenie po duši, leda tak proti srsti!
Ako aj Tri jablká i táto kniha mi príde len priemerná, Abgarianová písať vie, ale nie pre mňa.
všetko v tejto knihe sa deje medzi riadkami, ale tak nejako hlboko, slová sú len povrch. A je to znepokojivé, ani neviem prečo!
Kniha biblických rozmerov, aj keď objemovo je len zlomkom biblie
súhlasím s úžívateľom 3497299.
Niekto by mal napísať Davidovi Mitchellovi, čo sa deje s jeho knihami. Mám jedného kamaráta, s ktorým poväčšinou vedieme vtipné reči o ničom, ako by to vyzeralo v románe, toho je názornou ukážkou táto kniha, lenže tu to ani vtipné nie je. Ani v origináli to asi nie je najlepšia autorova kniha, avšak podporené zmrveným prekladom, toto vydanie z nej robí takmer nečitateľný blábol.
Chápem, že názvy diel by sa mali prekladať, ale robiť tak pri vlastných menách, je grc! Najmä keď zažité názvy ako Beatles, Blowin' In The Wind, a iné, nám hneď v hlave rezonujú, v preklade to nefunguje. Vrchol podľa mňa je Třetí kámen ze slunce, 3rd Stone from the Sun je predsa niečo iné, pričom by stačilo vymeniť predložku.
Jasper v knihe zažíva flashe s tabuľou návestidla Utopia Avenue, a predsa sa kapela volá Cesta do Tramtárie, to ako má čitateľ pochopiť, že reč je o tom istom mene?
A to by som mohol pokračovať do nekonečna. Pani Martínková preložila mnohé z kníh mojich obľúbených autorov (P. Auster, A. Smith... za čo jej patrí moja chvála), ale tu predviedla zbytočnú nadprácu. Túto knihu nielen nikomu neodporúčam čítať, ale navrhujem, že všetci, čo si knihu kúpili (vrátane mňa) by dokonca mali požadovať vrátenie peňazí aj keď druhá polovica knihy nám tie investície čiastočne kompenzuje.
Autor umne a slobodne pracuje s postavami Nového zákona, svojím spôsobom tak zaplňuje dieru v Ježišovom životopise fikciou s detektívnou zápletkou. Páčil sa mi najmä vzťah Ježiša k malej Lalite, z ktorej sa mimo literárny priestor v knihe stáva nám dobre známa Mária Magdaléna. Kresťanov táto kniha možno urazí, ale nemyslím si, že by mala.
pre mňa táto Šalevova kniha ostáva v mysli ako najlepšia, hoci všetky sú dobré až výborné! Po rokoch som sa k nej vrátil a opäť potešila dušu!
výborné! Poviedky pretkané africkou mágiou a humorom.
Vrátiť sa po troch rokoch do sveta Pittovcov a McCoshovcov nebolo pre mňa bez problémov, predsa len som trošku stratil kontakt s príbehom, ale de Berniéres umne pripomína udalosti predchádzajúcich dielov jemnými vláknami. Nakoniec som sa vrátil hlboko späť do príbehu a v takých pocitových polohách som sa ocitol, ako už veľmi dlho nie. Je to smutná, nadmieru smutná kniha, ale aj plná radosti zo života a sem tam humorných situácií.
Neviem, čo napísať. Objektívne je to výborná kniha, ale osobné dve hviezdičky musím strhnúť, ušetrím si ich pre nejakú lepšiu knihu. Táto ma nezasiahla. V edícii -klad vyšli knihy, ktoré nemajú také vysoké hodnotenie a predsa sa mi páčili viac.
Tento román som mal v úmysle čítať asi desať rokov, a rozhodne stál za to čakanie. Vlastne si tak dlhé čakanie nezaslúžil.
Nikdy by mi nenapadlo, že odložím knihu Juliana Barnesa... nebudem hodnotiť, kniha kvalitu nepochybne má, ale došla mi motivácia čítať ďalej.
čistá schyzofrénia, Sá-Carneiro nám však prekrásnym moderným jazykom priblížil svoj vnútorný svet.
Veľký román, nielen rozsahom, zachytáva obdobie pred Druhou svetovou vojnou, počas nej a krátko po nej na osude niekoľkých rodín v Slovenskom Komlóši. Hlavne zo začiatku bolo na mňa priveľa postáv, a zbytočne veľa politikárčenia, čo ma v literatúre nezaujíma, ale oplatilo sa počkať, pretože v ďalších častiach autor na nikom nenechá suchú niť, píše pravdivo, bez pátosu a odsudzovania o všemožných hrôzach, ktoré sa diali obyvateľstvu počas pohnutej doby. Niekedy až strašné okamihy. Najmä útek Istvána Semetku zo zajatia som si však užil nadmieru. Samozrejme nedá mi opomenúť obrazový materiál použitý v knihe, ktorý umocňuje atmosféru románu. Potrebná kniha, aby sme si uvedomili, že krivdy sú vzájomné, a vinníkmi sme vlastne všetci. Na Nobelovku by stačilo aj menej.
Nie pre všetkých ľudí, ktorí v roku 1975 opustili Angolu a Mozambik, bola cesta do Portugalska návratom, mnohí jednoducho utekali, z krajiny, kde ich čakala smrť do krajiny, v ktorej klinčeková revolúcia zanechala množstvo neistôt. Cardosová ukazuje širokú škálu problémov, ktoré sprevádzali navrátilcov z koloniálnych zemí, od kultúrnych rozdielov až po šikanu a diskrimináciu, dokonca aj vo vlastných radoch. Niekedy mi vadili heslovité vety, najmä zo začiatku som ich zaznamenal priveľa, ale po tom, ako som si zvykol na autorkin štýl, musel som žasnúť.
nápadité, smutné aj humorné dielo, rozprávané jednoduchým (nie však prostoduchým) až drsným jazykom. Takto by sa mali písať knihy o histórii, pretože nie je dôležité, ako veci boli, ale akí máme na ne pohľad z dneška, a ako náš dnešok ovplyvňujú. Tak o histórii píše málokto.