netopýr088 komentáře u knih
nevypláca sa čítať knihy, ktoré mi niekto podstrčí, táto kniha je toho dôkazom...
splnil som povinných 50 strán a ku spojeniu neprišlo, k tomuto pre mňa nemá význam sa vracať! Nehodnotím knihy, ktoré nedočítam ...odkladám naveky.
Toho čo sa v tejto knihe a v románe Panství, ktorý tomuto (vraj voľne, a pritom nerozlučne) predchádza, je obrovská škála, v mnohovrstevnatom príbehu sledujeme nemalé množstvo postáv, a riešia sa tu dilemy náboženské, manželské, rodinné, obchodné... trochu mi vadilo, že sa k niektorým postavám autor vracal po dlhej dobe, a strácal som orientáciu, keďže som nad románom strávil 12dní. Nevadilo mi to však natoľko, aby som stŕhal hviezdičky. Záver knihy je naozaj majstrovský a filozoficky obohacujúci. odporúčam.
čítal som dávno, doplním komentár ku mesačnému drevu. Ako človek, ktorý má skúsenosť s použitím mesačného dreva, musím konštatovať, že žiadne kúzelné vlastnosti nemá, rovnako plesnivie, rovnako chytá tvrdú hnilobu, rovnako ho žerú drevokazní hmyzáci, rovnako praská vysúšaním ako obyčajné drevo. Jediný rozdiel je v tom, že v dobe, keď som mal tú česť s ním pracovať, stál kubík mesačného 1000eur oproti 210eurám za m3 obyč. dreva. záver: nechávam na zvážení každého čitateľa, či mu tých cca. desať percent lepších vlastností stojí za 400 percent premietnutých v cene. Heslo: obyčajné drevo v suchom prostredí vydrží stovky rokov, čo viac od neho chcieť?
váhal som medzi tromi a štyrmi hviezdami, ale celkové hodnotenie tejto knihy mi príde neadekvátne, tak dávam štyri. Na plný zásah to však nie je, na to mi tam vadili niektoré bez zmyslu opakujúce sa vety. Napríklad zmienka, že na stene visel obraz Gustáva Husáka v takmer životnej veľkosti, vedľa neho štátny znak Československa, sa tam opakovala v takmer rovnakom znení trikrát. Inak na prvotinu veľmi dobrý román.
V dvoch po sebe čítaných knihách som našiel zmienku o letiacich chobotniciach...náhoda? ešte zvážim, či jednu hviezdu neuberiem, zatiaľ na 2*.
V dvoch po sebe čítaných knihách som našiel zmienku o letiacich chobotniciach...náhoda?
ešte zvážim, či jednu hviezdu nepridám, zatiaľ na 4*.
čítal som to kedysi dávno-dávno, ale zrkadlenia ostali...pre tých, čo čakajú báseň je to príliš esej a naopak, ale dobrá literatúra sa nedelí na žánre, ani na útvar. Tiež si ju vkladám do rubriky odporúčaných, ďakujem užívateľovi puml za pripomenutie.
V slovenskom vydaní (v tiráži uvedené ako preklad ruského orig. Kroliki i udavy) je len novela Starý dom pod cyprusom, takže moje hodnotenie sa Králikov a hroznýšov vlastne netýka.
v slovenčine zle preložený názov ma počas čítania mierne miatol, ale aj som sa pousmial nad dedom Bennom a jeho hláškami. niekde medzi tromi až štyrmi hviezdami.
Petterson je skvelý autor, ale asi nie je nutné prekladať od neho všetko... myslím že hodnotenie okolo 75% je adekvátne, ale nič by sa nestalo, keby som toto nečítal i keď silné momenty to malo. Nepredpokladám, že si budem dlho pamätať o čom to bolo, ako v prípade Poďme kradnúť kone, alebo Odmietam, ale na zahodenie to nie je.
Knihu som čítal znovu hádam po dvadsiatich rokoch a ani ten čas jej nič neubral na kráse a význame, a opäť som si uvedomil, aké dôležité je čítať knihy opätovne. Jedná sa o najpríťažlivejší Márquezov román, ale takýchto kníh je niekoľko, avšak Sto rokov samoty je kniha tak ojedinelá a originálna, že túto nemôžem považovať za jeho najlepšiu.
Nečítal som české vydanie, takže som bol ušetrený nižšie zmieňovaných nepríjemností. Slovenské vydanie má výhodu, že je to paperback, a je ľahučké v ruke, a nijaká nepodstatná esej v ňom nie je...ale text je vysádzaný bezpätkovým písmom, a to je v knihe prehrešok. Unavuje to oči. A pomerne veľký počet chýb trošku kompenzuje jedna chyba, Citujem: V zarastených záhradách s polámanými plotmi rástla kukrica a slnčenica... str. 391. To je tlačiarenský škriatok ale riadny fiškus, keď takéto krásnosti vymýšľa.
čítať Stachuru sa musí po malých dávkach, lieky sa predsa neužívajú tak, že zhltnete celú krabičku naraz! Báseň Přistupuji k tobě som musel prepísať do editora, vytlačiť, pošiť japonskou knižnou väzbou, aby som mal darčeky pre kamarátov, ktorí básne veľmi nečítajú...taká je to krása!
Súhlasím s užívaleľom/-kou Kniznicerv, tie poviedky vypovedajú viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Až na jednu slabšiu poviedku, boli všetky pre mňa potešením. Inak sú tak rôznorodé, akoby ani nepatrili do jednej knihy, a to ma bavilo tiež, že nikdy neviem, čo môžem čakať za ďalším pomyselným rohom.
mne prišla táto kniha nádejeplná a nie depresívna, je to o láske, ktorá prekoná smrť...
obraz maestra Galbu a jeho psa Matto Grossa bol synonymom k hlavnému príbehu.
krásna literatúra, mnoho pekných viet, čo viac si želať od knihy.
Bolo by dobré mať sa o tejto knihe s kým porozprávať...taký som z nej zasýtený, až mi chýbajú iné perspektívy, iné východiská.
ako sa mi do tejto knihy nechcelo (... čakala ma na polici už pekne dlhú dobu, ale do čitateľskej výzvy som inú voľbu v knižnici nenašiel), musím povedať, že ma autor milo prekvapil. Niektoré poviedky si budem pamätať dlho...aj keď zabudnem, v ktorej knihe som ich čítal. Autor bol asi milovníkom koní, pretože jediné, čo mi trošku vadilo, bolo zbytočne veľa konských metafor a prirovnaní.