parvitas komentáře u knih

Výborný príbeh. Rozprávanie v troch časových rovinách ukázalo úplné nové pohľady nielen na jednotlivé udalosti, ale aj postavy. Autorka brilantne prepojila ich osudy, veľmi sa mi páčilo, ako do seba jednotlivé dieliky postupne zapadli. Príbehy rodiny Miry a Hany, ich susedov a blízkeho okolia, kde i zdanlivá maličkosť môže mať zásadný vplyv na ďalší život. Malý vzdor a následne trest, ktorý sa z iného uhla pohľadu dá vnímať možno aj ako záchrana života... Hana, mlčiaca teta malej Miry, je spočiatku v úzadí, len v tmavom odetá postava so strateným pohľadom a z pohľadu Miry ani mne sympatická nebola. A už obálka naznačovala, že príbeh sa bude týkať druhej svetovej vojny, koncentračných táborov, takže Hanino utrpenie som akosi čitateľsky očakávala. No z pohľadu detského rozprávača to bolo inak a 9-ročné dieťa zase všetky podrobnosti nepozná, keďže teta väčsinou mlčí. Motív vanilky (oslava Mirinej maminky, venčeky na zmierenie, ale aj vôňa Rosy) sa vinie a zanechava sladkú chuť (view spoiler) v celej knihe. Bála som sa ťažoby, utrpenia a temnoty, ktorú v sebe takéto príbehy mávajú, ale napriek všetkému sa čítala veľmi ľahko. Pretože samotný príbeh plynul rýchlo a rôzne časy dodali dybamiku. Nezľahčovalo sa nič, kniha bola vecná, krutá a úprimná. A rozplakala ma. Ale zároveň dáva nádej, pocit súdržnosti, že na rodine záleží, ale aj na priateľoch a každá ľudskosť sa počíta. Nakoniec ma dojímalo, že ten kúsok štastia sa dá najsť aj v ťažkých časoch... určite sa ku knihe vrátim. Odporúčam ju aj tínedžerom, lebo hovorí o podstaných pomeroch v Československu pred, počas vojny a po nej, o každodennom živote, o nariadeniach a vsetko to je podané tak ľudsky, na osudoch jednotlivých postáv...či už ide o arizáciu ochodov, skrývanie Židov, zákony a zákazy, vysťahovalectvo, ale aj prídely, transporty a tábory, či život po návrate, teda začlenenie sa, dopady na psychiku a celkové prežívanie tej doby. Ako mamu ma dojímali osudy detí, ale aj mladých, zaláskovaných...a nakoniec aj dožívanie starších.
Inak, o týfusovej epidémii, ktorá má taký krutý dopad, veľa beletrie nie je. Žijeme v dobe, kedy svet postihla pandémia koronavírusu, takže akékoľvek karanténne opatrenia, či dopady ochorenia v knihách akosi nenápadne vzťahujem aj na našu skutočnosť a prežívanie. Spomína sa len okrajovo v iných dielach, a keďže táto udalosť ma veľmi zaujala, ak viete o niečom podobnom, prosím, odporučte mi.

21 09.03.2021

Alternatívny historický román o tom, ako by to mohlo vyzerať, keby Nežná revolúcia v novembri 1989 bola potlačená a socializmus by pokračoval a ukázal neľudskú tvár. Niekto knihe vyčítal ploché postavy. Áno, je ich tu len pár, no ale hlboké ponory do ich duší nenájdeme. Možno na to nie je priestor, ale na vykreslenie situácie stačia. Doba, kedy hovoriť jedno a myslieť si iné, znamenalo žit v neustálom strehu a strachu, občan sa musel zbaviť individuality a podrobiť straníckej hierarchii, služba štátu bola nad všetko. Neustála kontrola - od rodiny, susedov, spolupracovníkov, veď kto neudával, nemal výhody... A tie sa hodili pri postupe v zamestnaní, žiadosti o byt, auto, či dovolenku a na vycestovanie, či umiestnení na školu, u detí sa dohliadalo sa na triedny pôvod rodiny, ich väzby na západ, snaha utiecť, atď., veď na každého sa niečo nájde. Totalitné zriadenie pripomína podobné režimy ako boli vo fašistickom Nemecku, Sovietskom Zväze, alebo Severnej Kórei a podobne; zatýkanie, udávanie, väzenie, prevýchova osirelých detí v duchu poplatnej doby je asi všade rovnaké. Niektoré časti boli tak reálne... Kto si pamätá to pracné oškrabávanie tapiet z panelu, prilepených neskutočne odolným lepidlom, paneláky s blatovými chodníkmi okolo, stavebným odpadom, betónmi a roxormi namiesto preliezok, lebo sa muselo stavať a bývať, no úprava okolia bola až na koniec, tvorba násteniek, tie nekonečné rady a čakanie... mňa tá doba len okrajovo minula, ako dieťa som vnímala len časť, ale tiež som bola súčasťou (iskry a pionieri, spartakiáda, atď.), ale spomienkový optimizmus nezdieľam. O knihe sa dá dlho rozprávať a polemizovať, či je to spracovanie dôkladné, alebo by to chcelo hlbšie analýzy. Popisuje cca 30 rokov a týka sa viacerých rodín, takže má tendenciu byť kronikou osudov na malom priestore a možno niečo pôsobí nedotiahnuto, miestami je to ale ubíjajúce, šedivé, že mi to stačilo aj v tejto podobe. A hlavne si treba uvedomiť, že pred '89 by takáto kniha nevyšla a o slobode ako ju poznáme dnes, by sme len snívali.

14 20.01.2023

(SPOILER) Príbeh je pozliepaný asi zo všetkých popolárnych young adult a new adult románov a sérií posledných 15-20 rokov. Akurát to má naviac nálepku fantasy. Pre mňa sú draci jediným dôvodom, prečo som to dočítala a na nich sa páčilo vlastne všetko. Vlastne, ani pri nich nie je autorka stopercentne originálna. (Ruku hore, kto už čítal ako sa cvičili drakeni z Pernu, alebo sa nechal/a vyvoliť Eon, že?) Sexuálne scény sú priemerné, chémia medzi postavami graduje len vtedy, keď sú draci nadržaní. (Inak, má to podobnú štruktúru ako Maasovej masovky - série Dvory a Tróny.)
Tešila som sa na nové prostredie. No postupné budovanie sveta tu v podstate ani neexistuje, jediné informácie vám odrecituje hlavná hrdinka ako jej spôsob sústredenia sa (či ukľudnenia) popri cvičení. (Aj ja milujem dejiny, ale určite si neopakujem pritom priebeh obliehania Bastily, či čo.) Asi autorka nevedela, ako to čo najprimitívnejšie zakomponovať do deja, takže bifľovanie a opakovanie dejín sa jej hodilo veľmi, vzhľadom na zameranie postavy.
Anotáciu ste asi čítali, ale ak nie, viete, že hlavná postava sa na príkaz matky veliteľky musí hlásiť medzi dračích jazdcov. Svoje milované knihy a štúdium v knižnici musí prenechať iným. Navyše je hendikepovaná, veľmi nízka, bledá a krehká (ľahko sa zraní, zlomí si kosti a podobne), takže to vyzerá, že nemá šancu ani len spraviť prijímačky a mala by zomrieť už pri nelogickom prechode do bodovy. Napriek tomu prežíva nielen tréningy, či pokusy o vraždu a iné odstránenie, ale dostane sa aj k drakom. Záverečný cliffhanger som odhadla už v prvej polovici a bol absolútne predvídateľný, no čo ma prekvapilo, že táto séria má mať (až) 5 dielov!? Ďakujem, neprosím.
Vedľajšie postavy sú... no proste klasické vedľajšie, aby vynikli hlavné, no niektoré sú aj postrádateľne vedľajšie. A pre tých, čo vo všetkom vidia spoilery, vážení, v tejto knihe sa umiera už pri vstupe do budovy a potom aj neskutočne veľakrát a to, že sa to dialo len tak mimochodom bezmennému davu, zvykajte si, že v knihách im občas dajú aj meno.
Myslím, že väčšina nadšených čitateľov nevidí iné motívy, čo autorka v tejto knihe použila. Nemajú načítané staršie knihy, takže to nepoznajú a tak je Štvrté krídlo pre nich niečo nové a originálne. Ak ste čítali akúkoľvek romantickú knihu a akúkoľvek knihu o drakoch, tie spoločné body nájdete. Vlastne, nemusela by byť ani o drakoch, stačí školské či iné tréningové prostredie (tu je to konkrétne ako zo súťaže z Ninja Factor), dobrý-zlý kamarát a zlý-dobrý nepriateľ, ktorý je tak sexi, až chcete, aby ste zomreli hneď pod ním. Niekoľkoorgazmové sexuálne scény predajú knihu ako 18+, ale je to to, čo naozaj nutne potrebujete?
Napr. niekoľkokrát zopakovaný opis úžasného Xadenovho tela, na ktoré chce Violet vyliezť ako na strom. Parafrázujem tie zlé prirovnania a rozhovory typu:
- Tvoja dýka sa mi zarýva do chrbta.
- To nie je moja dýka.
(Bod pre Chrabromil za to, že autorka nezabudla na výškový handikap hlavnej postavy.)
Ja som po dychu nelapala ako Violet, ani som si nemyslela, že je dotyčný taký skvelý. Vlastne, jediné vrstvy, ktoré táto postava má, sú vstvy oblečenia, žiadne zdĺhavé odkrývanie osobnosti ako šupiek z cibule nečakajte (aj Shrek je v tomto niekoľkonásobne lepší). Myslím, že v súčasnosti už umelá inteligencia vie pekne pospájať epuby a vytvoriť text, kde využije tie top momenty z každého, a predpokladám, že nejako (len bez AI) to spravila aj táto autorka.

Môj názor -nečakajte žiadne majstrovské dielo fantasy literatúry. Je to len bežná masovka, kde sa dospelé postavy nesprávajú až tak dospelo.
Tie naozaj skvelé knihy pri prvom vydaní nemajú popísané ódy samy na seba už na obale knihy. :)

13 20.01.2024

Útla knižka, ktorá v sebe skrýva nečakané filozofické otázky. Na jej prečítanie nepotrebujem ani deň, ale aj po dočítaní sa k nej niekoľkokrát vraciam. Hlavnému hrdinovi už nezostáva veľa času kvôli rýchlo postupujúcej chorobe. V istej chvíli sa mu predstaví diabol (namiesto vidiel má havajskú košeľu, čo my mňa asi vydesilo viac) s akousi variáciou faustovskej ponuky - za predĺženia života o jeden deň, musí zo sveta vymazať niečo hodnotné. Zamyslenie sa nad tým, čo je v živote dôležité a nad užitočnosťou vlastného života je typicky japonsky úsporné. Ako by ste reagovali vy? Spísali by ste svojich 10 vecí, ktoré treba pred smrťou zažiť? Alebo by to boli skôr materiálne potreby c či akčné zážitky? Osamote, či s niekým, koho milujete a na kom vám záleží? Alebo to necháte tak a zmierite sa?
Kniha mi letmo pripomenula knihy #ostrovbezpamati a #nezvystydnekava, aj keď tematika je iná, tá predstava pominuteľnosti má istý vibe magického (japonského) realizmu.
Hlavný hrdina prestáva ľpieť na veciach, ktoré postupne strácajú dôležitosť zoči-voči smrti a rekapituluje svoj život, svoje rozhodnutia. A niektoré spomienky boli veľmi dojímavé; nmilovanú mamu a otca, s ktorým sa odcudzil, na bývalú priateľku a kamaráta zo školy, na kocúrov, ktorí mali neskutočne milé zeleninové mená (Zelí a Salát/ja som ich v duchu prekladala ako zdobneniny Kapustička a Šalátik). Pozrieť sa na veci z nadhľadu. Dúfam, že na podobné dilemy ešte nebudem musieť dlho myslieť. Ale čítať o nich je obohacujúce.
Inak, mne osobne sa asi najviac páčilo, keď sa mačka hlavného hrdinu rozhovorila - a to naučeným archaickým štýlom podľa starých historických filmov. Škoda, že podobne vtipných vecí tu bolo pomenej, ak nerátam podobu pokušiteľa. Knihu si zaraďujem medzi prečítané knihy tohtoročnej knižnej výzvy na DK.

12 27.07.2024

Je to kniha, ktorú som si užila. Milovala som Hotel (od Arthura Haileyho) a Alexander Iľjič Rostov mi ho pripomenul, aj keď z úplne inej strany. Jasné, že je to iný pohľad, je to Rusko v r. 1922, v dobe po revolúcii, kedy sa všetko buduje a staré veci sa prehodnocujú, hádajú sa o slovíčka v rezolúciách, luxus je pre pracujúcu triedu neprijateľný. Keď si uvedomíte, že je hlavný hrdina vďaka svojmu aristokratickému pôvodu (a básni) doživotne odsúdený zostať v budove hotela, inak ho boľševici vonku zastrelia, je to vlastne aj šťastie, lebo mnohí z jeho spoločenskej vrstvy takúto možnosť nemali a rovno ich popravili. Jeho pôvod, vzdelanie, priatelia a v neposlednom rade aj vôľa popasovať sa s danou situáciou spôsobia, že sa prispôsobí a nájde si režim a ten dodržiava, no aj tak sa na chvíľu ocitne na hrane. Len človečina (a včely) to zvrátia. Príbeh o priateľoch, zamestnancoch a hosťoch je výnimočný, miestami vtipný, ale najmä láskavý a veľmi ľudský.

12 05.01.2024

Originálne. Páčilo sa mi objavenie ešte staršieho vydania knihy, takto tie vraždy dostali novú postupnosť.
Vyšetrovateľ je poriadny exot, ktorý fajčí marihuanu aj v pracovnom čase, vyhadzuje von z kancelárie kvety a ľudí, proti bolestiam mu zaberá len akupunktúra a k cudziemu majetku pristupuje podľa chuti použiť šperhák no, povedzme si to na rovinu, jeho spôsob odcudzovania kníh je premakaný (exlibris s číslovaním, venovanie, záložka a zlomený chrbát knihy, ohnuté strany neviem ako odstraňuje rfid-y a vyhýba sa kamerám?!). Nedala som to na tri vety.
Jeho pomocníčkou sa stáva aktívna policajtka, jej zapojenie bolo riadne kruté (zavraždená mama), takže sa z prenasledovania stala osobná vec. Psychoanalytička mi chvíľu nebola sympatická, ani jej kolegyňa, boli dobré manipulátorky. Aj vrah bol však mimoriadne vynaliezavý a inteligentný, vidno to v spôsobe, akým preniesol slová do reality aby pomstil sa Zlomené dieťa, týrané a s bremenom zmesi viny a poslušnosti všetko si to niesol až do dospelosti a pretavil do agresie a pomsty. Napínavé až do konca, lebo obetiam sa míňa čas. Asi by som vytkla pár nezrovnalostí, lebo mi nepripadali reálne (zásahy na poslednú chvíľu, excelentné počítačové znalosti na diaľku a takmer všetko aj hneď vyriešené telefonátmi, sledovaním, vlámaním sa, atď., porušovanie predpisov bez postihov, cestovanie po Nemecku, Rakúsku hore-dolu). Ale zase bolo to v parádnom protiklade ku knihe, ktorá bola čosi ako príručkou pre neposlušné deti (nie, nie to tá od Dušana Tarageľa (Rozprávky pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov, 1997), ale niečo staršie, polovica 19. storočia - Heinrich Hoffman: Strapatý Peter - knihu voľne prebásnil Ľubomír Feldek, v slovenskom preklade vyšla v r. 2019), v tejto krimi sa prekladá ako Strapánik.
Ak sa mi do rúk dostane ďalší diel, určite si prečítam. Je to jedna z tých napínavých detektívok, kde chcete vedieť, čo sa stane ďalej a rýchlo otáčate stránky a nevnímate okolie.

12 13.08.2023

Príjemné, možno trochu aj smutné čítanie, no odporúčam. Rodinný, komorný príbeh Anny, ktorá po vojne prišla k príbuzných do Československa a hneď sa musela postarať o budúcnosť, vydať sa, ako jej to naplánovala teta. Budúcnosť mala síce nalinkovanú, ale podarilo sa jej s tým vyrovnať. Nemala ľahký život, ale napriek tomu vanie z knihy pohoda a teplo, vôňa harmančeka a ľudskosť. Príbehovo sa mi kniha podobala trošku na knihu Šikmý kostel, aj keď hlavná línia bola len z pohľadu jednej ženy a nie viacerých a o polstoročia neskôr, no ten pocit som mala podobný - že silné ženy a matky zvládnu všetko, lebo musia. A napriek tomu sa mi Heřmánkové údolí čítalo omnoho ľahšie, na konci z toho nebola čistá depka, práve naopak. Páčilo sa mi prelínanie minulosti, na ktorú sa rozpamätala pri istej udalosti v súčasnosti. Možno takto by som na svoj život chcela spomínať aj ja... 4,5 hviezdičiek

12 20.10.2020

Prostredie nádhernej starobylej knižnice, počiatky katalogizácie a na tú dobu parádny stroj na rešeršovanie vo svete vzducholodí, elektriny a pary... Skrátka, moje knihovnícke srdce začínalo zrýchlene biť, keď som sledovala na jednej strane romantický príbeh z konca viktoriánskeho obdobia (aj keď som čakala prirovnania k Jane Austenovej, nie je to ono, jazyk je príliš moderný a stručný, ale snahu oceňujem) a na strane druhej, či Animant (toto meno hlavnej hrdinky je perfektné, zvláštne a nezabudnuteľné) správne zaraďuje knižné tituly a aj ako ich označuje, keď sú poškodené a teda bojím sa spolu s ňou práve o tie zničené kusy... Jej začiatky a zaúčanie sa (mladá dáma s postavením, ktorá nemusí, ale ide pracovať ako asistentka knihovníka) sú mojou najobľúbenejšou pasážou. A aj upratanie kancelárie a zariadenie si svojej izbičky, pitie čaju... Nechcem ani vedieť, čo to o mne vypovedá, ale hlavná postava je mi veľmi blízka. Nie je to iba povolaním, a už vôbec nie záľubou v náučnej literatúre, ale tým, ako to chce mať všetko prehľadné a ako to niekedy nevyjde. :). A zároveň si viem presne vybaviť ten pocit napätia, keď musí chodiť do archívu. Alebo ako slnečné lúče ožiaria čiastočky prachu, ktoré jemne víria pri policiach plných kníh, keď sa vzduchom nesie iba tiché prevracania stránok a občas šeptom prenesená požiadavka. A aj ako priestor ožíva pri pohybe študentov a vážnych knihovníkov, celé jej fungovanie a proste všetko okolo knižnice... Je to kniha, ktorú s radosťou odporúčam knihomoľkám a knihomoľom, ktorí túžia po príbehu, pri ktorom si oddýchnu a súvisí s knihami. A čajom. A trochu aj s plesmi, hľadaním ženíchov, vyhýbaním sa sobášu a ranným vstávaním do práce. Iste, sú tu prísne odstupy medzi spoločenskými vrstvami a pohlaviami... ale medzi knihami sa to stratí. A tak tu máme knižnicu, ktorá začína odrážať zmenu presne tak, ako to robia knižnice aj v súčasnosti, pomaly a nenápadne, ale skrátka ide s duchom doby. Animant je taktiež tým novým prvkom (trochu feminizmu nezaškodí žiadnej dobe), hlavne keď si predstavíte, že si tu môžu knihy požičať iba študenti mužského pohlavia a len málokoho zaujíma, že síce mali študentky vlastnú, no práveže nie odborne zásobenú študovňu, bolo to jednoducho diskriminačné... A ako majú spolu vychádzať dvaja tvrdohlavci, ktorí sú občas neznesiteľní a zároveň tak podobní? Bavili ma ich ľahko cynické, či ironicky štipľavé poznámky, miestami aj vtipné a áno, romantické. Normálne sa pri písaní týchto slov usmievam, bolo to príjemné čítanie. :)

11 20.10.2020

Nebolo to až také wau. Plno nezáživných dialógov. Mia, ktorá sa nevedela rozhodnúť, či sa predávkuje liekmi, alebo opije (stále v tom pokračovala), všetci z nej boli hotoví a padali na zadok, že ako jej to skvele myslí a ako si vie veci pospájať... Zaujímavé boli predtuchy Holgera, ale to bol jediný nadprirodzený prvok.
Inak, stále som nepochopila tú sovu. U chlapca, čo sa obliepal perím, to áno, to bol pozostatok týrania a halucinácií, ale u toho okuliarnatého?!
Kniha sa inak číta rýchlo, dve hviezdy dávam za námet. A dodávam, že som rada, že ju mám z knižnice a nekupovala som.

11 17.10.2017

Chceli by ste mať možnosť voľby a vybrať si život, v ktorom sa vám bude dariť viac ako teraz, keď plánujete zomrieť? Túto možnosť dostane hlavná hrdinka v poslednú chvíľu svojho života, a aj ju využije. Vlastne, má miliardy možností, kde sa jej nenaplnené ambície a sny stávajú reálnymi. Športovkyňa, vedkyňa, cestovateľka, umelkyňa, manželka a matka... Putuje po svojich životoch, niekde je slávna a úspešná, inde osamelá, sklamaná, milovaná, nenávidená. Ak by sa v tej role cítila fajn, splynie s daným životom a bude pokračovať ďalej. Ale ona sa neustále sťažuje, nič jej nie je dobré. Vo svojich životoch akoby neustále tápala a nie vždy sa do svojho ja dokáže hneď vcítiť. Nepozná mená, súvislosti, nemá tamtie vedomosti... je len cestovateľkou. Filozofický presah je zjavný, rozhodnutia musí urobiť a vždy majú na niekoho dosah. No s postavou/postavami sa len ťažko zžíva nielen Nora, ale aj čitateľ. Kĺzanie do paralelných životov je zábavné, aj otravné zároveň (lebo princíp sa neustále opakuje). Verím však, že to niektorých čitateľov zaujme a začnú premýšľať, čo s vlastným životom, budú žiť naplno aj so všetkými chybami i rozhodnutiami. Vždy ste pre niekoho dôležitý. Ale uvedomuje si to aj Nora? Spočiatku depresívna kniha začína s tou jedinou povestnou pretekajúcou kvapkou, ktorá dovedie Noru do Polnočnej knižnice a k jej vlastnej knihe výčitiek. Mať možnosť voľby ideálneho života v literatúre nie je neznáma*, ale práve Matt Haig to pomerne optimisticky podáva. Ak máte chuť rekapitulovať, či čítať inšpiratívnu knihu bez priamych motivačných rád, siahnite po tejto. Možno odhadnete, ako sa skončí, možno nie. Listovať rôznymi knihami a vďaka nim prežiť iné životy, sa dá nielen v rovnomennej knižnici - ale aj v tej našej. :)

* tuším som raz (v Ikarii?) čítala aj poviedku s dosť podobným námetom (tam si hrdina vyberal, že je najkrajší, najmúdrejší, či vie robiť najlepšie bubliny, no mal len tri možnosti);
alebo Život po živote od Kate Atkinson - hl. hrdinka sa rodí znovu a znovu a vyhýba sa chybám, aby naplnila zmysel svojho života;
alebo trochu iná - Zakletý v čase/Žena cestovateľa časom od Audrey Niffenegger - kde sa hl. hrdina neriadene objavuje v istých okamihoch svojej jedinej lásky...

10 23.06.2024

Byť obžalovanou a svojou sudkyňou zároveň. Byť zavretou na slobode. Rozhodnúť o sebe nemohla, ani kde a komu sa narodí, ako bude vychovaná, kde bude nútená žiť, či akej ideológii veriť. Mať moc sa dá aj nad tými slobodnými.

Severka mi zlomila srdce.

Jej rodina patrila medzi tie vysokopostavené v Severnej Kórei, mali vždy niečo na raňajky, veľký byt a všemožné výhody. Otec papaláš, dieťa poplatné režimu, ktoré s ľahkosťou udáva nielen jeho, ale aj kamarátku

Neuvedomuje si tú cenu. Jeden život za poukážku do kaviarne.

Ocitnúť sa proti svojej vôli ako emigrantka a nemôcť sa vrátiť je to jej najhoršia nočná mora. Cez deň ako-tak funguje, predstiera, no v noci ju to všetko dobehne. Rodina. Život. Režim. Výčitky. Len hviezdy sú rovnaké

Nemôžem ju súdiť, viem len súcitiť.

10 22.02.2024

Tom má dar rozprávať tak, akoby ste tam boli s ním. Nielen pri natáčaní filmov (a nielen tých o Harry Potterovi) ale aj pri rybárčení, pri páchaní drobných vylomenín, pri trávení času s rodinou, nielen tou svojou filmovou, ale aj muklovskou... Je obrovský sympaťák, nech už hovorí s obdivom o svojich hereckých kolegoch a priateľoch, o bratoch a rodičoch, o svojej láske, sláve a aj o jej odvrátenej stránke. Na svoj mladý vek toho zažil dosť, má moje sympatie, ako bojoval so závislosťou. Aj keď všeobecne ľudia spisujú autobiografie na sklonku života, ja si však myslím, že je fajn, keď sa niekto podelí o svoj pohľad aj skôr, hlavne, keď má čo povedať. Preto oceňujem úprimnosť, autentickosť a obzvlášť aj surovú výpoveď o duševnom zdraví v závere. Pre fanúšikov HP je to veľmi príjemné priblíženie sa k postavám a hercom, kaskadérom, režisérovi a ostatnému personálu, pikošky zo zákulisia a natáčania ma veľmi bavili (napr. sledovanie loptičiek pred zeleným plátnom vylepšené o fotky - Tom tam mal rybu, alebo rozosmievanie napríklad pri natáčaní scén so zvieratami). Tom vlastne tým filmom venoval takmer tretinu svojho života a vidno to s akou láskavosťou a vďačnosťou spomínal všetkých, ktorí naňho nejako zapôsobili.
Určite odporúčam, mne sa kniha čítala ľahko a veľmi príjemne.

10 05.01.2024

Nové vydanie s ilustráciami od autorky Lisa Aisato je neskutočne krásne. Milujem jej farebnosť, jej videnie sveta, jej jemne zahmlené obrázky, fantáziu. Známy príbeh, ktorý s deťmi veľmi dobre poznáme a radi si vždy pozrieme aj sfilmované, či už hrané, alebo animované. Na knihy až také šťastie nemáme, aj keď som sa ich snažila ukazovať všetkým trom dcéram, no postupne sme vydania, ktoré sme doma mali, posunuli ďalej, lebo si ich deti nezamilovali. (Áno, aj tú milú knižku z Verbária, a aj to vydanie, čo vyzerá ako encyklopédia.) Toto je iné, proste vianočnejšie. Jednoducho nádherné... zbožňujem túto knihu už len pre jej ilustrácie. Príbeh je tiež nadčasový a vždy si v ňom niečo nájdeme. Odpustenie, nádej, láskavosť... budúcnosť, kde nájdeme všetkého dostatok, najmä času stráveného spolu. Aj o tom sú Vianoce.

10 08.11.2023

Toto bolo veľmi ťažké čítanie. Šokujúce a drsné. Reportážne rozhovory s utečencami z KĽDR, ktorí sú z rôznych vrstiev sú vybrané tak, že pokrývajú takmer všetko. Mladosť, starobu, školstvo, povinnú vojenčinu, prácu aj život v domácnosti, život v meste, na dedine, aj v pohraničných oblastiach. Ženy a muži, mladší i starší spomínajú na svoj život v Severnej Kórei, neustále sledovanie tajnou políciou, snaživými susedmi, rodinou, štátny dohľad, povolenia na všetko, udávanie, podplácanie a hlad. Povinná vojenská služba, povinné brigády, povinné nosenie darov. Nedá sa mi o tom viac písať, otrasená som. Knihu som čítala veľmi dlho, pokračovala som podobnou témou (Hvězdy mezi sluncem a měsícem, ktorá má však podobu biografie jednej ženy, nie rozhovorov s viacerými) a musela som popri tom čítať aj niečo úplne iné, vymyslené (fantasy, romantika), ale aj tak som neustále premýšľala nad ich životmi. Oproti nim sa máme naozaj dobre. Môžeme si myslieť, čo chceme a aj to hovoriť. Nahlas. Môžeme si vybrať štúdium, prácu, partnerov, účes a môžeme cestovať, šoférovať, pozerať filmy a čítať akúkoľvek literatúru, nie iba štátom schválenú. Máme pitnú vodu, netrpíme hladomorom, máme dostupnú lekársku starostlivosť. Každý, kto obhajuje totalitarizmus v akejkoľvek podobe, by si mal knihu prečítať. Niečo podobné, v slaboružovom sme tu už mali pred vyše tridsiatimi rokmi, no v tej podobe, v akej je teraz Severná Kórea, našťastie nie, ale aj tak pozor na spomienkový optimizmus. V tejto knihe však nič optimistické nie je (okrem toho, že sa im útek podaril). Mnohí utečenci nechali za sebou celý svoj život, rodiny, priateľov a susedov. Možno už ani nežijú... a možno aj práve vďaka ich úteku. Žiť s týmto vedomím, že ich blízki sú vďaka nim popravení, alebo sú v pracovných a koncentračných táboroch, sú mučení a tak či tak sú inak trestaní. Vyrovnať sa so skutočnosťou, so svetom, ktorý existuje za hranicami a je úplne odlišný od toho, čo poznali. Je mi ich ľúto a zároveň ich obdivujem, prajem im veľa síl. S tým, ako boli odmalička vychovávaní propagandou (deti sa už v škôlke a škole sa hrajú na vojnu, obdivujú vodcu ako božstvo) je to veľmi ťažké. Autorka napísala úžasnú knihu. Prečítajte si ju.

10 04.02.2022

Hm... konečne Jaroš... tajne som dúfala, že dostane sólovku. :) A podarilo sa. A aj som mu priala, nech si niekoho nájde, a že bude chvíľu aj vo svojom živle. Mučenie a tresty som si predstavovala pomerne živo, nechcela by som byť na mieste dotyčných vinníkov. A vlastne celkovo som si to čítanie naozaj užila. Detektívka bola v detailoch poslabšia (vrah mi bol jasný), chýbali mi Stein aj Barbarič, ale Jaroš je pomerne schopný.
Pár historických detailov ma prekvapilo (v dobrom), takže prižmúrim oko a hodnotím na plný počet hviezdičiek.

9 05.01.2024

(SPOILER) Nejdem dávať 1*, lebo nakoniec som knihu dočítala a som šťastná-prešťastná, že som ju nekúpila nikomu pod stromček, ale mám ju len požičanú. Asi to celé označím ako - bolo to ok. V skratke, taká evitovka. Ja skrátka nemám rada knihy o vzťahoch.

Takto, téma násilia v rodine je veľmi ťažká, vôbec sa autorke nečudujem, že bola emocionálne vyžmýkaná a dala do príbehu veľa zo svojho života. Ale asi som trochu cynik, lebo toto citové vyznanie na mňa nepôsobí, no rozumiem, že sa z toho potrebovala vypísať.

Hlavná hrdinka prežíva ťažké obdobie, po otcovom pohrebe sedí na streche vysokého baráku a rozmýšľa o smrti. (A trochu aj o svojej pohrebnej reči, keď otcovi nedokázala pripísať ani jednu pozitívnu vlastnosť.) Chlapík, ktorý sa na streche náhodou objaví, fajčí jointa, je neurochirurg a povie, že ju vlastne len chce ošukať. Nie, neospravedlňujem sa za tento slovník, on to zopakuje 2x a nahlas. Dievčine sa napriek tomu trochu aj páči, ale nepodľahne mu ihneď. Až po niekoľkých mesiacoch, keď sa náhodou stretnú znovu, on ju ešte trochu stalkuje a obháňa, až sa nakoniec po cca polročnej známosti zoberú. A keď ju udrie, ona mu chce odpustiť, lebo ho miluje... Žiarlivec jej dokonca vyčíta dávnu pubertálnu prvú lásku, ale aj to, že má od neho magnetku, telefónne číslo a tetovanie, písala si o ňom v denníku. A svoje neovládateľné násilné správanie odvodzuje napr. aj od toho, že omylom v detstve zastrelil svojho brata. (Wtf!?)
Neberiem to ako spoiler, lebo chlapík sa už na prvých stránkach sa o podobnom prípade zmieňuje a zdalo sa mi to akosi veľmi zdôraznené.
Toto je to, nad čím sa mám rozplývať?
Prečo so mnou nerobí nič pohľad na tohto charizmatického bohatého neurochirurga zameraného na kariéru, ktorý podľahne láske, aj keď do svojich cca 30 rokov mal len jednonočné známosti? Až tak vášnivo, že svoju milovanú sotí, zbije do bezvedomia a takmer znásilní? A ostane bez trestu?
A na druhej strane, je tu jej prvá (tínedžerská) láska. Chalan, ktorý stratil domov a ona ho vtedy pred rokmi zachránila... no jej oco ho takmer prizabil. (Niet nad toxické vzťahy v rodine, že?)
A odvtedy sa nevideli. Náhoda je sviňa, stretnutie po rokoch rozvíri spomienky. Tento však dostane samostanú knihu a šancu mať s hlavnou hrdinkou vzťah. (Hm, to bude ten druhý diel série asi.)
A keďže novinkám nie je koniec, je tu ešte jej neočakávané tehotenstvo.
Asi týmto nikoho neodradím, kto autorku miluje, tak ju bude aj naďalej. Tiež sa tu dočká aj pár šteklivých jemne erotických scén (radšej to čítať od 16+), aj pár vtipných prekáračiek (zlatá kolegyňa/švagriná a švagor), budú aj nejaké tie kvety a krv.
Čítalo sa to v podstate ľahko a rýchlo, bolo to klišoidné a predvídateľné.

8 20.01.2023

Snažila som sa oddialiť ten čas do dočítania, ale nedalo sa... škoda, že to tak rýchlo skončilo a škoda, že teraz musíme čakať na pokračovanie!!! Bolo to úúúplne skvelé! Celý ten svet ma bavil, minulosť a súčasnosť, tajomstvá, malá poslucháčka a aj muži z Dvadsaťpäťky :). Proste wau. :)

8 10.11.2021

Neviem, či je to dobrá voľba po včerajšku (kedy som dočítala Mischling za jeden deň) a ľahšie čítanie - o posadnutej zberateľke liečivých bylín, ktorá (vraj) vie chodiť po vode a to len preto, že je víla... Je to ponor do duše chorého človeka. Ale tak, že som sa nemohla odtrhnúť a zbierala a zbierala som ďalšie a ďalšie písmená, slová, vety, odstavce... Mne sa to ale naozaj páčilo. Veľmi.

8 20.10.2020

Inštitúcia mi pripomína toho starého známeho Pištu Kráľa, ktorý začne so zdanlivo bezvýznamnou maličkosťou, s opisom osoby, ktorý zaujme, no potom sa pozornosť prenesie zase inam. A kým sa to celé prepojí... Téma mi pripomínala trochu Podpaľačku, aj tu ide o deti, ktoré majú určité telekinetické, či telepatické schopnosti. Onedlho sa vo výskumnom ústave ocitne hlavný hrdina, brutálne rýchlo a nečakane. No procesy, ktorým bol on, aj ostatné deti vystavené... nevedela som sa odosobniť. Ponižujúce, surové až príliš podobné mučeniu. Napriek tomu som knihu zhltla za chvíľu, lebo sa od nej nedalo odtrhnúť.

8 20.10.2020

(SPOILER) Tak v prvom rade rozprávač je skvelý, uveriteľný a nesmierne plnohodnotne vykreslený, no samotná rozprávka (príbeh) už trochu menej.
Najviac mi vadilo opakovanie. Nepodceňujte čitateľa, pán King, a nechajte mu len náznaky o príbehoch a motívoch, nemusíte ich dopodrobna menovať a vysvetľovať, dovoľte čitateľovi, nech sa potrápi s indíciami a nepodávajte mu všetko na zlatom podnose. Nie, nie, pán Kráľ tu nielenže povie niekoľkokrát názov rozprávky, či meno zloducha, ale aj ako to celé skončí....
V úvodných častiach, kde sa Charlie stretáva s mrzútskym susedom a jeho oddaným psom (starému zranenému pánovi pomôže práve verná sučka Radar - štekaním volá o pomoc - a chlapec to neignoruje), som si knihu naozaj užila. Krásny vzťah pána a jeho psa, nájdenie priateľstva medzi dvomi osobami, ktoré by to vôbec nečakali, obetavosť a láskavosť, dôvera a rešpekt.
Ale aj tajomný dom na pokraji chátrania a najmä záhradná búda, z ktorej idú desivé zvuky a niečo sa dobýja von!
Táto časť bola skvelá, rovnako som si užívala aj porovnávanie mágie. Čo vyzerá ako zázrak v jednom svete, je prirodzené v druhom a naopak. Nasleduje druhá časť, kde Charlie objavuje druhý svet, a tu som čakala podobne intenzívne pocity, ale bol to taký miš-maš Nekonečného príbehu, Alici v krajine zázrakov, či rozprávok Charlesa Peraulta, bratov Grimmovcov, alebo Čarodejníka z krajiny Oz. To, že King tak trochu vykráda sám seba (chlapec v paralelnom svete -Talizman) alebo podobnosť s pištoľníkom ako zo série Čierna veža je ok, to by som ešte brala. Vraj chcel napísať pokračovanie Čiernej veže a tu sa mu to celkom podarilo. Narážky na Lovercrafta a jeho bytosti Cthulhu som si užívala asi najviac, no priama konfrontácia ma neskutočne sklamala, rovnako ako záver. Bol všetko, len nie grandiózny.
Ale tak narážok a vykrádačiek (alebo inšpirácií inými dielami) bolo viacero - Kroniky Amberu, alebo niečo ako gladiátorské Hry o život. No zakliata princezná a vlastne aj celé šedivé kráľovstvo, rola princa, na ktorého sa postupne hlavný hrdina tlakom mení. Bolo tu naozaj asi všetko - Jungovo poňatie sveta mýtov, snov a folklóru ako cesta k pochopeniu ľudskej mysle, či návrat monarchov (a to nielen motýľov). Miestami priamočiare, potom zase opisné, nastane aj kruté vyraďovanie postáv, či pár dojímavých momentov plných pohody... myslím, že rozprávka sa môže páčiť väčšine čitateľov. Za mňa 3,5* z 5.

7 20.01.2024