Shindo komentáře u knih

Kultová kniha, ktorá nestarne ani po rokoch a moja vstupná brána k Puzovi. Príbeh dona Corleoneho a jeho klanu z časov, kedy sa nikto s nikým nesral písaný štýlom, ktorý chytí a nepustí.
Hoci by som si mohol kúpiť najnovšiu verziu, pre správnu atmosféru mám doma zažltnuté vydanie z druhej ruky z dôb dávno minulých.

4 17.07.2023

Sci-fi až na krátku epizódu s Warhammerom 40K neholdujem; nevidel som Dunu s Timothém Shablagoo (hoci, keď vidím ten jeho prispatý výraz, chápem, prečo ho zvolili do role Paula Atreida), Dunu od Lyncha ani minisériu.

Kniha mala pomalší rozjazd a chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol na prostredie a hromadu neznámych pojmov. Dosť pomohol slovník, register s menami postáv a prílohy. V posledných kapitolách to však gradovalo.

Genetické inžinierstvo v snahe vytvoriť "dokonalého potomka", manželstvá z vypočítavosti, politické intrigy, rozsievanie náboženských lží s cieľom pripraviť si pôdu, jeden nechutný záporák výzorom nápadne pripomínajúci Miloša (áno, toho), hromada ďalších nechutných záporákov, všadeprítomné smrtiace a pritom kľúčové púštne červy a hlavný hrdina túžiaci po zmene svojho osudu, ktorý však zmeniť nemôže. Trocha mi vadili príliš rýchle skoky vo vývoji psychiky hlavného hrdinu.

4 15.03.2023

Dlho som premýšľal nad tým, či dať tejto knihe 3* alebo 4*. Nakoniec vyhrala druhá možnosť.

Kniha je zbierkou niekoľkých kratších textov na rôzne témy.
Už klasické príbehy zo života starnúceho alkoholika se vším všudy, so všetkým hnusom, špinou a divnými vzťahmi s divnými ženami. Príbehy bez obalu opisujúce ľudskú mizériu, ktoré ale vedia zaťať.

Na druhej strane kritika modernej spoločnosti. Výsmech americkému "vlastenectvu" a "snu". Spoveď umierajúceho človeka, ktorý pochopil, že sa dostal až na úplne dno.

Bukowskeho rozporuplnosť irituje, no má niečo do seba, niečo kruto úprimné. Čítate hlboký text o kritike "amerického snu" len aby ste o pár strán ďalej dostali ranu do žalúdka poviedkou o tom, ako ho ožratého jak dogu zmlátila jeho partnerka kabelkou až do krvi.

Prekvapilo zistenie, že Bukowski bol v podstate precitlivelý plachý samotár (hoci psychicky nevyrovnaný) a svoje príbehy nafukoval alebo ich rôzne obmieňal. Je možné, že keby sa mi Zápisky dostali do rúk ako jeho úplne prvá kniha, už od začiatku sa pozerám na jeho tvorbu inak. A to som pred Zápiskami prečítal takmer všetko od neho, čo vydalo Argo.

4 28.03.2022

Náročná a mnohoznačná kniha, ktorú som musel dávkovať, prečítaná v podstate v rámci všeobecného rozhľadu. Nevylučujem, že ak sa k nej vrátim po rokoch, budem sa na ňu pozerať inak. Neuľahčoval to ani archaický jazyk, akým bola písaná. Našťastie pomohli poznámky, hoci niekedy tiež písané mierne ťažkopádne.

4 09.12.2021

Na to, že kniha mala necelých 500 strán (vydanie zo Slovenského spisovateľa z roku 1963) som ju čítal pomaly mesiac a opakovane sa k nej vracal.

Kniha je situovaná do obdobia španielskej občianskej vojny a písaná z pohľadu amerického profesora španielčiny, ktorý sa pridal k partizánom. Slabší rozjazd, po čase som sa však do toho dostal a až na pár zádrheľov kniha celkom plynula. Je zaujímavé sledovať hlavne vnútorné monológy hrdinu, až potom dialógy medzi postavami. Kým Starec a more čítaný ešte na strednej škole ma bohvieako nezaujal, tu to bolo lepšie.

Iróniou boli práve posledné vety (inak celkom zaujímavého) doslovu k vydaniu knihy, v ktorých recenzent vytkol autorovi, že nedokáže pochopiť krásy marxistickej filozofie ani dušu jej vyznavačov. Svoje urobil aj preklad, pôsobil miestami ťažkopádne, až archaicky a titulovať postavy v knihe "imperialistického" autora (akým pre komančov Ernest určite bol) ako "súdruh" pôsobilo ako päsť na oko.

4 25.10.2021

Čítala sa mi o dosť lepšie, než prvý diel, možno to bude aj väčšou pauzou medzi knihami. Nemal som neobľúbenú ani obľúbenú poviedku, každá má vtiahla do deja. K epilógu v závere knihy sa možno vrátim až dokončím celú ságu.

4 11.08.2021

"Atheist toolkit". Autor v niekoľkých kapitolách vysvetľuje nezmyselnosť viery v boha / bohov (tu konkrétne na príklade boha abrahámovských náboženstiev), venuje sa problematike vzniku mýtov a vyvracia mnohé kresťanmi propagované omyly (napr. potreba boha k tomu aby sme boli dobrí, kreacionizmus alebo biblia ako morálny vzor). Všetko bez útokov, vulgarizmov a slepej kritiky.
Trocha mi však vadilo písanie v štýle "Prečo je X X a nie Y? Dozviete sa v nasledujúcej kapitole."

4 19.07.2021

Kniha, ktorá je v dnešnej dobe viac, než potrebná. Česko je v počte vypitého alkoholu na hlavu na špici tabuľky a alkohol je tolerovaný viac, než je zdravé. Na Slovensku to nie je o nič lepšie, môžeme s bratmi Čechmi smelo držať krok.

Sám držím Suchej únor už druhý rok po tom, čo som si na vlastnej koži zažil jeho benefity. Bohužiaľ, aj divné poznámky a pohľady, keď som si na oslave objednal nealko alebo na pive s kamošmi (už po Sucháči) vypil namiesto troch jedno.

K samotnej knihe: V podstate sa číta sama, aj napriek vážnej téme je napísaná svižne, čtivo a niekedy dokonca vtipne. Okrem názorov odborníkov obsahuje aj príbehy bežných ľudí, často kruto úprimné. Bielo-žlté grafické spracovanie je zaujímavé, dôležitý je aj "bonusový materiál" v podobe linkov na jednotlivé sekcie webu alebo priamo QR kódov - okrem alkokalkulačky alebo poradenstva tu človek nájde napríklad nealkotipy, Simpsonovcov alebo odkaz na dokument o slávnom Apolináři a docentovi Skálovi.

4 02.02.2021

Trefné, úderné a zdravo sarkastické. Pri čítaní samozrejme treba brať do úvahy aj dobu, v ktorej Kódó žil a kontext, mnohé jeho myšlienky sú však nadčasové. Zenu sa venujem pár rokov, viackrát som však mal pri čítaní mal pocit, akoby som dostal poriadny preplesk a že vlastne nič neviem. Taktiež som si urobil menšiu inventúru.

Narozdiel od niektorých iných buddhistických učiteľov (a "učiteľov") sa starý Kódó drží pri zemi a vyhýba sa blábolom o rôznych mystických či transcendentálnych stavoch alebo nezmyselným zmätočným hádankám, ktoré niektorí mylne považujú za zen (a tým nemyslím kóanovú prax). Ak hľadáte mystické zážitky, hľadajte inde. Ak prax, proste si sadnite a seďte.

4 13.01.2021

To, že to má autor inak je v poriadku. To, že to ale učí ostatných a prehlasuje svoje nápady za serióznu terapiu je obrovský problém. Aj napriek tomu, že propagátori tejto metódy pri konfrontácii v internetových diskusiách odrazu menia rétoriku a tvrdia, že ide o "metódu osobnostného rozvoja".

Metóda, ktorú v tejto knihe autor popisuje je opakovane kritizovaná odbornou verejnosťou, dôvodov je viacero.

Autor nemá adekvátne vzdelanie na prácu terapeuta (nie je lekár ani psychológ ale absolvent elektrotechnického učňáku a nemá ani psychoterapeutický výcvik).

Neexistuje jediný vedecky výskumne podložený dôkaz o účinnosti jeho terapie a už vôbec nie v karentovaných časopisoch ("ale na mňa to fungovalo" nie je dôkaz).

Aj napriek chýbajúcim dôkazom o funkčnosti autor sľubuje nesplniteľné a na hranici etiky ("metóda vyrieši všetky problémy za rekordne krátky čas").

Tým, že sa (a absolventov svojich kurzov) považuje za terapeuta a nemá na to patričnú kvalifikáciu porušuje zákon.

Aj samotná metóda je zjednodušená - nie je možné, aby si človek "odstránil bloky" len tým, že danú situáciu príjme, zvlášť pri naozaj závažných udalostiach ako trauma alebo znásilnenie a tvrdenie, že "všetko súvisí s detstvom" je silne zjednodušujúce. Uzdravenie z traumy vyžaduje dlhodobú prácu pod vedením skúseného empatického odborníka, nie jedno-dve sedenia.

Nejedlého metóda sa nám snaží dokázať, že "vyrušením" negatívnych emócií a presvedčením samého seba o tom, že nám je problém ľahostajný tento problém vyriešime. Takto to ale ani náhodou nefunguje. Aj negatívne emócie sú emócie a je potrebné s nimi pracovať, nie ich potláčať.

Navyše som mal možnosť vidieť na internete ukážku "terapie" RUŠ. Takto sa terapia rozhodne nerobí a v horšom prípade môže človeka poškodiť na roky.

Bohužiaľ, niektorí ľudia v dnešnej dobe nemajú čas ani vôľu na dlhodobú prácu so sebou. Radšej siahnu po rýchlokvaškách tvariacich sa seriózne a slubujúcich zázraky. Aj za cenu, že sa vystavujú poškodeniu. O to horšie, že autor a jeho metóda nekriticky dostávajú priestor v médiách.

Huby z jogurtu a HPL ako silne sebakritický básnik. Po Hemživém chaosu ďalšie netypické, avšak príjemné prekvapenie.

Samotná zbierka vydá na pár desiatok strán, zvyšok sú anglické originály, pôsobivé ilustrácie, vysvetlivky k jednotlivým sonetom a komentáre. Niektoré básne na HPL pôsobili až bolestivo ľudsky, o to viac som bol prekvapený.

Pre fanúšikov tvorby HPL povinnosť.
Iä!

4 18.06.2020

Kniha potrebná ako soľ. Hoci je článkov a publikácií o Severnej Kórei viacero, kniha z pera človeka "cudzinca", ktorý v nej priamo žil sa nevidí každý deň.
Mnoho faktov a zaujímavých informácií vrátane dvoch tvárí Severnej Kórey - turistickej a reálnej.

Jediná nevýhoda knihy je jej rozsah a fakt, že by žalostne potrebovala korektora.

4 03.06.2020

Vidieť Poa ako autora nehororových, niekedy dokonca vtipných príbehov je zaujímavá skúsenosť. Kvalita poviedok mi prišla nevyvážená, niektoré boli lepšie (Na slovíčko s mumií, Filosofie nábytku), iné horšie (Vévoda de l'Omelette), niektoré tak geniálne absurdné, že sa nedalo nesmiať.

Poviedky s nekonečnými, hoci detailnými popismi má však nudili a privítal by som viac poznámok pod čiarou, resp. prekladu (autor často používa latinské a francúzske frázy).

4 12.05.2020

Pri čítaní knihy mi opakovane vírila v hlave jedna jediná otázka: PREČO?

Prečo sú ľudia schopní položiť život za vieru? Prečo sú schopní sa kvôli viere navzájom zabíjať? Má zmysel položiť život za mýtus? Zvlášť, keď boh, na ktorého sa ľudia spoliehajú mlčí, zatiaľ čo jeho verní umierajú v hrozných podmienkach.
Zabudnite na romantické zidealizované mučeníctvo z legiend o svätých.

Endó mal vždy pútavé, no naozaj ťažké knihy, ktoré zanechali dojem. Aj táto napriek téme začínala ľahko, no stávala sa čoraz temnejšou. V závere som mal pocit chvíľkovej úľavy, no súčasne beznádeje a opustenia, cítil som s hlavným hrdinom. Kičidžiró sa mi hnusil čím ďalej tým viac a hoci som ho tak nejak chápal, postavu, ktorá by vo mne vzbudzovala toľko odporu som dlho nevidel.

4 29.02.2020

Čítaná ako v origináli, tak v preklade.
Tereza z Kalkaty je pre mnohých stelesnením svätosti, k tomuto obrazu hojne prispeli aj médiá a samotná katolícka cirkev (ako počas jej života, tak po smrti).

Málokto z jej fanúšikov však vie o jej odvrátenej stránke. Hitch ju v tejto útlej knižke približuje čitateľovi štýlom sebe vlastným a núti ho rozmýšľať.

4 27.12.2019

S Blyom a jeho Železným Janom som sa útržkovito stretával u rôznych autorov, ktorí sa viac alebo menej zaoberali maskulinitou alebo osobnostným rozvojom. Mnohí ho mali v úcte, iní si z neho robili srandu. Tak som si nakoniec knihu prečítal, hoci som do toho šiel s istými obavami - nemám dobré skúsenosti s knihami, ktoré mnohí (často nekriticky) preceňujú a chvália.

Kniha nesklamala. Hoci bola napísaná ešte v 90. rokoch, myslím, že je aktuálna ešte aj dnes. Zvlášť v dobe, kedy si človek kladie otázku "čo sa to s nami chlapmi kurva deje", rodiny sú rozbité, chlapcom a mladým mužom chýbajú mužské vzory a "tradičná rodina" je len relikt žijúci už len v ideológii náboženských fanatikov.

Celá kniha sa točí okolo rozprávky bratov Grimmovcov "Železný Jan" (alebo Železný Hans). Autor ju rozoberá v duchu jungiánskej psychológie. Hoci som tvrdil, že som Junga nikdy nemal rád, čoraz častejšie zisťujem, že na jeho videní sveta (a v tomto prípade priamo aj maskulinity) rozhodne niečo je. Niečo, čo sa človeku zaryje pod kožu a donúti ho premýšľať.

Mnohí sú úplne hotoví z Malého princa a tvrdia, že je to nadčasová kniha, ktorú by si mal prečítať každý lebo mu môže zmeniť život. Ja som ale z tých, ktorým kniha nič nedala a považujú ju za prehnane naivnú. Myslím si však, že mladým (a nielen mužom) by rozhodne viac pomohlo, keby si prečítali Železného Jana.
(mimochodom, Malý princ sa spomína aj v tejto knihe a to ako puer aeternus, archetyp večného chlapca).

4 03.05.2019

Zaujímavé, aký dobrý príbeh sa dá vytvoriť pri použití tak jednotvárneho prostredia.

Kniha ako taká nebola desivá, človek mal skôr celý čas pocit, že "tu niečo nie je úplne v poriadku". Skôr znepokojivá, než aby ste sa po nej báli zhasnúť svetlo v izbe. Pri čítaní som si spomenul na Lovecraftov štýl - nečudo, vraví sa, že Blackwood bol jeden z jeho literárnych zdrojov.

Potešili aj ilustrácie. Jednak dotvárali atmosféru príbehu, neboli príliš prečačkané a v kombinácii s knihou dokázali v človeku zanechať dojem, ktorý trval ešte dobrú chvíľu po dočítaní Vrb.

4 24.09.2018

Číňania dokážu urobiť poetickú vec aj z niečoho tak prízemného ako je opitosť. Mnoho Li Poovych básní sa týkalo chlastu, no našli sa aj básne o láske a pri jednej, v ktorej spomínal ako mu chýba jeho rodina mi až prišlo smutno.
Krásna zbierka básní aj s vysvetlívkami, ktoré sú vždy umiestnené pred konkrétnou básňou, ktorej sa týkajú, takže človek nemusí zbytočne listovať.

4 26.03.2018

Zlepenec vecí, ktoré boli už dávno popísané v iných knihách a ktorý človeku dá v podstate to isté, čo predošlé knihy, akurát v inom, príťažlivejšom kabáte. Obyčajná vykrádačka. Autorova fotografia cez pol strany len umocnuje falošný dojem, že ide o prelomový bestseller, aký tu ešte nikdy nebol. Ale bol. Mnohokrát.

Zvláštna kniha popisujúca absurditu vojenskej mašinérie v celej svojej nádhere, na ktorú sa čitateľ musí naladiť, predovšetkým kvôli štýlu písania. Ak sa mu to však podarí, stojí to za to.

3 10.07.2024