smazenaryba komentáře u knih

Vskutku, podivuhodný hrdina je Don Quijote. Dobromyseľných bláznov každý z nás určite postretal veľa, no blázon, ktorý rovnakou mierov mimo dobromyseľnosti oplýva aj múdrosťou (a priznajme si to, aj štastím), to už také bežné nieje. Taký je Don Quijote. Najprv vás rozosmeje svojou naivnou fantáziou a tvrdohlavou odvahou, no vzápätí zarazí múdrou radou.

Táto kniha nieje druhou najčítanejšou po biblii kôli tomu, že by Saavedra za ňu dostal Nobelovku za literatúru. Je stáročia obľúbenou kôli tomu, lebo je prístupná, veselá (ale aj veľmi smutná), čtivá a poučná. A aké je vlastne to posolstvo ? Zastavte sa a zamyslite sa. Čo z toho, čo robíte vám niečo dáva a čo je iba mrhanie času ? Pretože aj knihy sú dobré a zlé a človek by si mal vyberať. Trochu z Dona Quijota má totižto v sebe každý z nás a čím skôr si to uvedomíme, tým lepšie pre nás.

11 28.04.2017

Kniha, ktorú som si nemohol naplno užiť, pretože som mal až príliš dobrú predstavu o čom bude. To samozrejme nie je problém knihy, ale môj vlastný a preto kvôli tomu nemá zmysel znižovať hodnotenie.

Piknik pri ceste (tento názov oveľa viac vystihuje atmosféru a jednu z hlavných myšlienok knihy) je nesmierne kompaktné, funkčné a nadčasové dielo. Skĺbenie obsahu a formy je nepriestrelné a čitateľ bude zbytočne dumať na tým, či je kniha najprv sci-fi a až potom sociálna dráma, alebo naopak. Kniha je oboje a ikeď nie je tak Orwellovsky otvorená (ako by aj mohla), finále posúva čitateľovi nevyslovené posolstvo viac než jasne a úderne. Zároveň však ulahodí každému fanúšikovi hardcore sci fi, ktorý rád hľadá odpovede na nezodpovedané otázky týkajúce sa vedy a vesmíru (Sme sami ? Čo by pre ľudstvo znamenal kontakt s mimozemskou rasou a čo by to znamenalo pre nich ?).

11 10.01.2017

Výborné. Z každého (a pre každého) niečo. O Chuckovom živote sa rozpisovať nebudem. Napísal som komentár pri samotnej poviedke. Azda len toľko, že tak príjemné mrazenie som naposledy zažil pri Zkratke paní Toddové. Telefon pana Harrigana je typická Kingovka, síce neprekvapí, ale poteší. Návrat Holy mi nevadil, kupodivu som si ho užil. Kingovu detektívnu sériu moc nemusím (Outsider bol fajn), ale tu sa pekne zúročoval svet, ktorý autor v štyroch knihách budoval. Fajn. Krysa je taká hračička, jednoduchý námet, ktorý môže fungovať len ak viete písať. To King vie. Bavil som sa.

Ubehlo to celé strašne rýchlo, ako všetky autorove knihy. Už sa stáva rituálom, že nová Kingovka mi vyjde vždy na leto. Teším sa na ďalšie.

10 08.08.2021

Hrabalova óda na život, kde aj zabíjačka skrýva umeleckú krásu sochárskej práce Michalangela. Prial by som si vedieť nazerať na bežné veci s takou láskou a úsmevom, ako to dokázal Hrabal. Knihy mi to aspoň z časti umožňujú.

10 07.05.2020

Nepáči sa mi, keď sa autor snaží v predslove čitateľa na niečo pripraviť, alebo navodiť nejakú atmosféru. A už vôbec nie, keď sa jedná o otázku náboženstva. Na to je predsa príbeh sám. Ak podstatné nevypovie príbeh, slová navyše nepomôžu.

Z príbehu o Pim a Richardovi Parkerovi sa však napriek môjmu počiačnému dešpektu veľmi rýchlo stalo výborné čítanie, patriace medzi najlepšie počas končiaceho roka. Fantasticky literárne zvládnuté, mnohovrstnaté a veľmi informatívne o vzťahu človek-zviera. A ako sa ukázalo, aj otázka náboženstva bola poňatá veľmi otvorene, s vtipom a nevtieravo. Toho mierne vtieravého úvodu vôbec nebolo treba. Príbeh hovorí za všetko.

10 10.11.2019

Nápadité, originálne, informatívne a premyslené. Ikeď po zavŕšení príbehu s čistým svedomím zaradzujem knihu ako sci-fi, strieda sa v ňej v jednotlivých príbehových líniách hneď niekoľko štýlov a žánrov. Od epickej fantastiky, cez horor až po filozoficko vedeckú štúdiu. Aj ľudská línia, ktorá v porovnaní s bohatým príbehom mravcov pôsobí plocho, až naivne, sa v závere ukáže ako funkčný prvok ústrednej myšlienky. Ten kto prečíta, si už do mraveniska veru len tak nekopne.

Ale po pokračovaní na rovnaký spôsob netúžim. Bolo tu povedané všetko, čo bolo treba.

Komu sa páčilo, odporúčam poviedku od G.R.R. Martina - Písečníci.

10 02.10.2019

Horšie stráviteľný úvod, ktorý bombarduje čitateľa neznámymi názvami, zvykmi a technológiami, sa neskôr ukáže ako veľmi funkčná časť knihy. Pretože tak, ako je neznámom zavalený čitateľ, tak je neznámom zavalená aj hlavná postava. A postava to vôbec nie je dokonalá, necháva sa strhnúť hnevom, agresiou, pudmi, ale aj nežnejšími citmi. Vo výsledku je preto toto dobrodružstvo veľmi ľudské a uveriteľné a o to pôsobivejšie. V jadre je to príbeh o hľadaní hodnôt a o akejsi romantickej náture človeka, ktorá sa vždy nemôže riadiť fyzikou a matematikou, naopak, predurčuje človeka stále dobývať a objavovať.

10 15.05.2019

Výstižný názov. Veľa poviedok v tomto skvelom výbere totižto iba naznačuje a veľkú časť príbehu prenecháva čitateľovej fantázii. A to je základný stavebný kameň každej dobrej (nielen) hororovej poviedky. Pointy a twisty niektorých obsiahnutých poviedok síce dnes môžu pôsobiť tuctovo, lenže treba si uvedomiť, že toto sú kusy, ktoré horor (aj ten súčasný) definovali. Nekritizujme preto originály, ale kópie.

Pri zhliadnutí roku vzniku pri niektorých poviedkach som zostal zarazený a to kôli sviežosti a vyspelosti štýlu, ktorým boli napísané. Päťdesiat rokov v literatúre neznamená nič. Ak áno tak to, že kvalita textov má klesajúcu, nie stúpajúcu kvalitu.

10 16.01.2019

Podľa spôsobu akým sa príbeh rozvíjal predpokladám, že ak by Kafka knihu dopísal, mala by minimálne ďalších 150-200 strán. Nedokážem sa vyhnúť myšlienke, o koľko silnejší dopad by dielo mohlo mať, keby bola mozajka postáv dokončená. Napriek nenaplneniu je však posolstvo jasné a čítanie som si náramne užíval. Ako jedinú skutočnú nevýhodu považujem takmer úplnú absenciu horizontálneho členenia textu. Kniha je takmer neprerušovaným prúdom slov, čo čítanie môže robiť unavujúce. Týmto neduhom však trpí veľa starších diel a treba sa cez to preniesť.

Nenechajte sa odradiť frázami o nepochopiteľnosti/koplikovanosti diela, je to mýtus. Príbeh je len podaný jedinečným spôsobom a absurdnosť správania postáv a situácií je pochopiteľná, keď pripustíte fakt, že podobné, ikeď nie tak preexponované situácie vytvára byrokratický systém aj v súčasnosti. Snaha o exaktné pochopenie každého detailu je nesprávna a zbytočná, dôležitý je celok a to čo si z neho odnesie každý jednotlivec.

10 15.09.2018

Najzaujímavejšie na tejto zbierke je (a predpokladám, že sa to týka aj autorovej ďalšej tvorby), že väčšina poviedok by sa dala prepísať tak, aby neobsahovali žiadne sci-fi prvky, pričom jadro by sa nezmenilo. Jasné, už by to nebol Bradbury, bol to fantasta, no to nemení fakt, že pre Bradburyho je sci-fi len akási obľúbená kulisa, ktorú používa pri rozprávaní svojich príbehov. Takmer by sa dalo povedať, že sú to rozprávky pre dospelých, ktoré rovnako ako tie detské ponúkajú vážne myšlienky obalené vo fantastike. To, že dávno vieme, že Mars neobýva inteligentná civilizácia, nemá zásadný vplyv na pôsobivosť Bradburyho práce. Čaro rozprávok zďaleka nieje len v drakoch a zakliatych princeznách.

10 18.05.2018

"Hned teď si v duchu svatosvatě slibte, že nikdy nepoužijete “implementovat”, když máte na mysli zavést, a nikdy neřeknete John zastavil a šel z tela vyloučit exkrementy, když máte na mysli John zastavil s šel se vysrat."

Fajn kniha, ktorá napriek tomu, že nejde o beletriu, je stále "kingovkou". Či už po knihe siahnete zo zvedavosti, alebo kôli tomu, že sa chcete dozvedieť pár užitočných rád o písaní, sklamanie myslím nehrozí. Veľmi zaujímavá je táto kniha aj z dôvodu, že bola začatá pred a dokončená po autorovej vážnej nehode (aj tomu sa kniha venuje) a pozorným čitateľom neunikne nenápadné prepojenie s Temnu vežou.

Viem si predstaviť, že ak by náučná literatúra bola písaná podobným štýlom, bolo by učenie oveľa zábavnejšie.

10 12.05.2018

Diagnóza - Ľudská duša.

Symptómy - Sny, fantázia, predstavivosť, emócie, láska.

Popis choroby - Ľudská duša je najhoršia známa a často neliečiteľná choroba s extrémne nebezpečnými následkami pre organizmus Jednotného štátu. Choroba najviac pripomína charakteristiku víru. Infikuje jednotlivé čisla a pokiaľ nieje ihneď lokalizovaná, spôsobuje poškodenie hosťa a jeho následnú obmedzenosť a s postupne mutujúcimi symptómami často až neschopnosť vykonávať priradenú funkciu.

Liečba - Pokiaľ je napadnuté číslo lokalizované včas, jeho integrita v Jednotnom štáte sa dá za pomoci prísneho dohľadu Strážcov a ďalších nástrojov Dobrodinca napraviť. Bohužiaľ, neskoré spozorovanie choroby a jej symptómov môže mať za následok, že číslo už nieje možné vyliečiť, a v tom prípade ho treba bezodkladne eliminovať. Keďže sa u tejto choroby zistila aj nákazlivosť, je nevyhnutné prešetriť všetky orgány a registrované zväzky, do ktorých číslo patrilo. Veľmi sľubne však vyzerá zatiaľ experimentálna metóda, pri ktorej sa už niekoľko krát úspešne podarilo túto chorobu eliminovať ožarovaním X-Ray lúčmi, ktorých koncentrovaný paprsok je zameraný na konkrétnu časť mozgu, kde sa podľa teórií táto zhubná choroba tvorí. Ak sa výskum zdarne dokončí, čo je určite iba otázka času, bude nasledovať masový zákrok, ktorý u každého čísla nielen eliminuje túto chorobu v akomkoľvek štádiu a rozsahu, ale aj úplne vylúči jej budúci výskyt !

Sláva Dobrodincovi a Jednotnému štátu !

10 04.04.2017

Rowlingová krásne zúročuje svet, ktorý vybudovala a rozvíja ho ďalej. Bohaté fantasy, príbeh o priateľstve, ale aj detektívka z britskej školy. Deti sa síce chvíľami trošku strácali, najmä pri finálnom rozuzlení, no myslím, že sa napriek tomu výborne bavili. A trošku aj báli. Ideme ďalej.

Čo napísať. Vediac, že to nie je len kniha, ale aj reálna udalosť, skúsenosť, relatívne čerstvá výpoveď mladučkej autorky. Zrazu sa kniha vznáša uprostred verejnosti, všetkým na očiach, so všetkou svojou citlivosťou a otvorenosťou a zarazení ľudia nevedia, čo si počnúť, čo povedať. Akoby sa na svetlo dostalo niečo skutočné, čo nie je iba správa o pedofilnom kňazovi v novinách, ktorú vnímame ako súčasť toho zlého sveta kdesi tam vonku, ale niečo, čo vyplynulo na povrch spomedzi nás, niečo, o čom sme možno aj vedeli, ale tvárili sme sa, že to nevidíme, že sa nás to netýka. Môžeme napríklad vyradiť knihu z literárnej súťaže, pretože "na to nie sme pripravení" a čakať, čo sa stane ďalej. Ale dosť o tom. Samotný text je výborný, s kusom sureálna, pri tom je ale jasné, že autorka sa snaží iba nájsť ten správny spôsob na vyjadrenie pocitov a myšlienok hlavnej hrdinky - tínedžerky. Darí sa jej to, badať je to hlavne v spôsobe, akým hrdinka vníma ústredný vzťah, resp ako s pribúdajúcimi rokmi vplýva na jej psychiku. Je z toho cítiť autentický pohľad súčasného mladého človeka. Dalo by sa povedať, že je to neoceniteľný pohľad do vnútra mladistvej, ktorá prežíva niečo, čo by sa nemalo stať. A nielen o nej, ale aj o tom, ako to berie verejnosť. Aj to, čo sa dialo po vydaní knihy je koniec koncov súčasť tohto príbehu.

9 01.09.2022

Akoby Fitzgerald, Machen a Christie napísali spoločný príbeh. Podivuhodný, no dobre fungujúci žánrový mix, psychologická dráma, detektívka a exkurzia do podivných zákutí jednej vysokej školy. Najpôsobivejšie bolo to postupné zlupovanie jednotlivých vrstiev charakteru ústredných postáv, ktoré spätne narúšalo spôsob, akým som príbeh vnímal a s tým spojené presúvanie ťažiska príbehu. Nie je to typ románu, ktorý je nevyhnutne obrazom reality, no svojou rafinovanosťou vytvára svet vlastný, knižný, pohlcujúci. Nie dokonalá kniha, ale maximálne hodnotenie a odporučenie si zaslúži.

9 07.02.2022

Netušil som, že skvelý Temný les je vlastne jedna veľká pocta Asimovovej Nadácii a že najväčší mediátor mimo Luo Tiho je Hari Seldon.

Nadácia je zaujímavá kniha hneď z niekoľkých aspektov. Je tu fascinujúci nápad psychohistórie, akési predpovedanie budúcnosti za pomoci rôznych ekonomických, ekologických a sociálnych faktorov. A ešte zaujímavejšie sú samotné riešenia jednotlivých kríz, akýchsi zlomových historických udalostí, ktoré až posmešne poukazujú na to, aké páky sa používajú na ovládnutie más a národov a to bez jediného výstrelu. V podstate je to politicko-sociologické scifi, ikeď sa nejedná o nijak náročné čítanie.

Kniha sa dosť líši od autorových akčnejších, dobrodružné založených kníh. Tu akciu či romantickú líniu nenájdete, čo je myslím len dobre, keďže to nieje práve to, čím Asimov vynikal (slabšia séria o Impériu). Naopak to gro, prepracované zápletky s ďalekosiahlym dosahom, presah do reálneho sveta, prosto to, čím sa zapísal do biblie žánru, toho je Nadácia (podobne ako Ja robot) stelesnením.

Som celkom zvedavý, či ma hlavná séria o nadácii niečim prekvapí, alebo bude iba nasledovať v trende odhaľovania vízií Hariho Seldona. Čosi mi hovorí, že to najlepšie ešte len príde.

! Spoiler !

Spojitostí s Temným lesom je tu hneď niekoľko. Liouova vesmírna sociológia je obdobou Asimovovej psychohistórie a podobne ako Seldon, aj Luo Ti a ďalší mediátori sa snažia predvídať budúcnosť a chystať sa na ňu. Obdobou Nadácie, ktorá je zrnkom pokrokovej civilizácie v galaxii barbarov je Liouova Zem, ktorá sa znenazdajky ocitá v Temnom Lese, vo vesmíre plnom predátorov. Podobne ako Asimov, Liou postupne opisuje postup civilizácie naprieč dlhými časovými úsekmi. Obdobia vzostupu striedajú obdobia stagnácie a úpadku. Liou podobne ako Asimov rád čitateľa šokuje odhaleniami a nečakanými súvislosťami. Ale ikeď platí, že knihy majú spoločné črty, stále sú to jedinečné diela.

9 31.03.2021

Príbeh známy hlavne ako flick o ťarbavom monštre s poprešívanou hlavou je vo svojej originálnej podobe viac Shakespearovskou tragédiou než hororom. V hlave mi utkvel najmä obraz bezmenenej nemesis, ktorá prenasleduje Frankensteina v podobe tmavého tieňa, rovnako ako jeho zlé svedomie, kamkoľvek sa pohne, nehľadiac na vzdialenosť, ktorú prekoná. Ale to slovenské "filmové" vydanie je hrôza :) Možno by bolo na mieste nové, adekvátne spracované vydanie, ktoré nemá obálku ako z béčkového braku.

9 09.02.2021

Tých pravých zásahov do čierneho tu nebolo veľa, ale na druhú stranu, ani jednu poviedku nemôžem označiť za slabú. Naopak, je to vrece naozaj rôznorodých a zábavných nápadov. Od fantastiky, cez scifi až po drámu, Hill sa vie popasovať so všetkým. Nechýba mu ostrosť, vtip, nebojí sa experimentovať. A práve to ma na knihe najviac bavilo.

Preto mám poviedky od Kinga aj Hilla rád. Tie krátke výlety, ktoré dokážu správne poštekliť tú časť mozgu, ktorá túži po veciach, ktoré vlastne vôbec zažiť nechceme.

Je nespochybniteľné, že Hill talent má a obsiahly úvod, ktorý je takým stručným životopisom, ukazuje, že Hill nieje iba synom svojho otca, ale že do spisovateľského remesla vyrástol. Teším sa na ďalšie knihy a hlavne tie poviedkové.

9 01.01.2021

Treba povedať, že dobrodružstvá Hucka Finna sú o kus ucelenejším a kompletnejším dielom, tak či tak, je toto prvé, útlejšie dobrodružstvo rovnako zábavným náhľadom do detskej mysle a jej dennodenných strastí a slastí. Žiadna dobrá detská kniha sa neobíde bez toho, aby obsahovala kus skutočného života, kus pravdy a tým sa stáva zážitkom aj pre dospelého. Taký je aj Tom Sawyer.

Znova musím podotknúť, že v originále, písanom dobovým jazykom, to má ešte niečo navyše, niečo, čo sa prekladom nenávratne stráca. Ak môžete, siahnite po originálne.

9 22.12.2020

Prasa je hnusné, detaily odporné a Enzechštejn poriadne drsný. Aj tak by sa dalo Prasa charakterizovať. Ale to by nebolo fér, pretože román je predsa len čímsi viac. Román bol pre mňa po knihe Lesy a niekoľkých poviedkach už xtým návratom do Ostrého Pichliača, tohto slovenského Castle Rocku. A je to poznať. Postavy sú familiárne, odkrývajú sa nové detaily z ich životov a čitateľ má pocit, že toto typické slovenské mestečko, plné sociálnych prípadov, ziskuchtivých hajzlíkov, ale aj poctivcov, ktoré to celé ako tak držia v chode, už dobre pozná a hlavne, cíti sa v ňom dobre. To je pre mňa jeden z hlavných kladov románu. Ostrý Pichliač, Enzechšteina, doktora a ďalšie postavy mám rád a na ich ďalšie temné dobrodružstvá sa už teraz teším. Kto ďalšie diela od autora načítané má, nájde v Prasati plno väčších aj drobnejších odkazov na romány aj poviedky. Vtedy to celé ožíva. Vtedy to naozaj baví.

Z nadhľadu však treba poukázať aj na veci, ktoré až tak nefungujú. Neznalému a nezaujatému čitateľovi, ktorému je pridaná hodnota zastretá, bude možno chýbať výraznejší nosný príbeh. Román je zložený z niekoľkých epizódiek, ktoré ikeď majú spád a čítajú sa dobre, nevytvárajú onen dobre fungujúci celok, akým by román mal byť. Je poznať, že Kučera je hlavne poviedkár a román nie je celkom pôda, na ktorej sa pohybuje tak sebavedomo, ako pri poviedkach. Dlhším dialógom chýba prirodzenosť a občas sa zdá, že autor mal problém plynulo a presvedčivo prechádzať medzi jednotlivými kapitolami. Románový Kučera sám seba dosiaľ hľadá.

Čo autorovi naopak ide, je zobrazenie onej odvrátenej stany života obyčajného človeka v utiahnutej malej komunite. Bežné problémy ako choroby, nenaplnené ambície, alkoholizmus, násilie, nespokojnosť so životom. To v Prasati funguje na jednotku.

No a samozrejme, Prasa je horor. Sú to lesy, dedina skrytá pod hustým príkrovom stromov, domy na hranici so svetom, v ktorom sa ukrýva mnoho starého a zlého. Nie je to "iba" ľudožravé prasa chlípajúce tekutiny z roztrhaného žalúdku. Je to prítomnosť "čohosi", čo žije tam, v lesoch, čo dýcha a saje a sleduje. Toto Kučera tiež ovláda perfektne.

Záver sa podaril. Vrcholu "súboja" s prasaťom síce chýbala výraznejšia konfrontácia s Enzechštejnom, no netradičné ukončenie (pre autora - nie, nevyznelo to humorne, práve naopak, bola to dobrá voľba) a podobne aj melancholický epilóg boli skvelé.

Mimo spomínaných kladov si na Kučerovi cením aj to, že sa nesnaží ako mnohí servírovať texty podľa trendových námetov, nie je to raz slasher, raz duchárčina, raz scifi, ale buduje svoj vlastný literárny svet, svet familiárny, prevoňaný ihličím, prestúpený poverami, starým, hnijúcim zlom, či už skutočným, alebo nadprirodzeným, svet, ktorý je každým dielom bohatší. Kučera píše hlavne pre seba a tak to má byť.

Od autora ma čaká ešte rest v podobe Kozích ľudí, no už teraz sa teším na ďalšie, nové autorove príbehy, či už poviedky, alebo román.

9 27.11.2019