zuzulique
komentáře u knih
Příběh služebnice
Margaret Atwood
Geniálna kniha! Ani v najhoršom sne by ste si nechceli predstavovať realitu, ktorú nám v tejto knihe opisuje Atwoodová. Popri všetkom, čo prežívajú jednotlivé postavy a nielen ženy, si čitateľ sám začína uvedomovať, aké veci a hodnoty sú v živote najdôležitejšie...To, čo sa nám zdá úplne bežné a obyčajné, nemusí platiť pre všetkých...
Zlodějka knih
Markus Zusak
Keď hlavná hrdinka miluje knihy, akoby sa mi mohla táto kniha nepáčiť? :-) The good one!
Pěna dní
Boris Vian
Pokiaľ čakáte príbeh plný zvratov, román ani nečítajte. Predtým ako začnete čítať Borisa Viana, je potrebné si čo to o autorovi a jeho živote prečítať, aby ste pochopili jeho písanie, výrazy ako patafyzika, surrealizmus, existencializmus, experimentálna próza a idey jeho tvorby...Ja som sa vyžívala v tejto krásnej voľnomyšlienkárskej knihe so surrealistickými scénami a absurdnými scénami.
Veronika se rozhodla zemřít
Paulo Coelho
pre mňa osobne je pán Coelho len šikovný manipulátor ľudských myslí a žiadny majster pera a nenachádzam na jeho knihách nič umeleckého (a to som mu dala šancu už 3x)...a túto knihu považujem za jednu obyčajnú priemernú knihu....to, že sa v knihe nachádzajú "pekné myšlienky" z nej nerobí automaticky literárny skvost.
Tulák po hvězdách
Jack London
Prvá kniha, ktorú som čítala od autora a bola som veľmi príjemne prekvapená, pretože meno "Jack London" sa mi vždy spájalo iba s dobrodružnou literatúrou. Jedinečná kniha!
Prameny Vltavy
Petra Klabouchová
Prameny Vltavy som čítala po U severní zdi, ktorú sotva niečo prekoná, no vo svojom žánri je to veľmi inteligentný a napívaný detektívny príbeh, ktorý len tak ľahko nepustí. Autorka vyťahuje zabudnuté príbehy z histórie a robí to veľmi dobre.
Môj brat
Karin Smirnoff
Kniha Môj brat zvykne byť označená slovom "temná" a nie že by som to popierala, ale čítala som už asi aj ťažšie knihy, napriek zverstvám a neodpustiteľným veciam, ktoré sa v nej odohrávali.
Veľmi sa mi páči, keď sa postupne vynárajú a odkrývajú v príbehu jednotlivé veci/udalosti/súvislosti, ktoré nie sú naservírované čitateľovi rovno a tým sa udržiava napätie, viem si predstaviť, že Moja matka bude rovnako silný zážitok. Stretla som sa s názorom, že autorka, chce šokovať tým ako vrství zlo v knihe, ale zoberme si taký Malý život, a to Karin Smirnoff ani čitateľov citovo nevydiera.
Je zaujímavé, že na začiatku som celkom bojovala s textom bez čiarok, priamej reči a hlavne postáv s malými písmenami a po chvíli som si zvykla a mala som pocit, že sa mi číta ešte lepšie ako text, kde sa všetko uvedené nachádza. V podstate som ju prečítala na moje pomery veľmi rýchlo, lebo sa nedalo prestať.
Ohně: Láska a jiné katastrofy
Sigríður Hagalín Björnsdóttir
Veľmi originálne a fascinujúce spojenie vedy a literatúry v jednej knihe. Hlavná postava, vulkanologička, skúma celý život prírodné živly, je veľmi racionálna a myslí si, že ju máločo môže ešte v živote prekvapiť. No občas to vybuchne, keď to najmenej čakáte. Kniha sa zamýšľa nad morálnymi i praktickými otázkami ako prežiť katastrofy, tie živelné aj tie vo vzťahoch. Napriek tomu, že dej je v istých aspektoch pomerne predvídateľný, autorke sa podaril napísať príbeh, ktorý čitateľa dokáže pohltiť a záver je hodný pomenovania psychotriler.
Keby som si z nejakej knihy chcela vypísať veľa "citátov," tak by to bola práve táto. Myšlienky z tejto knihy by sa hodili aj na maturitné témy, no uznajte, napr.: " Bez vědy jsme jen nevzdělaná zvířata vydaná napospas přírodním živlum. "
Směna
Anna Beata Háblová
Výborná výpoveď súčasných mileniálov o tom, že v živote sa vám skrátka sny splniť nemusia aj keď máte talent, o tom, že šťastným vás môžu urobiť úplne obyčajné veci.
Poupátka
Hana Lehečková
K tejto knihe sa asi nedá napísať ani nič iné, len to, že by som si priala, aby vôbec takéto veci neexistovali. Je to šokujúce ako detská duša, predovšetkým tá, ktorej sa nedostáva dostatok pozornosti a lásky, dokáže priľnúť k netvorovi.
Mateřské mléko
Nora Ikstena
"Tak to už chodí - ne všichni se narodí, ale všichni zemřou."
Výborný exkurz do sovietskeho obdobia Lotyšska o ktorom som zhola nič nevedela. Vzťahy troch žien - babka - matka - dcéra, z ktorých každá svoj životný údel nesie odlišným spôsobom. Ich životy výrazne ovplyvňuje postava matky, intelektuálky, ktorá je citovo chladná a zjavne trpí depresiou. Už po narodení dcéry od nej ušla, lebo ju odmietala kojiť, aby ju neotrávila svojím nešťastím. Striedavé rozprávanie matky a dcéry, členené do krátkych kapitol, dodáva príbehu dynamiku a udržiava pozornosť čitateľa. Dcéra stelesňuje nádej na lepšiu budúcnosť krajiny a babička zasa minulosť lotyšských dejín. Veľmi silná smutno-krásna kniha plná symbolických obrazov a podnetov k premýšľaniu.
Klára a slnko
Kazuo Ishiguro
No čo s tebou, Klára?
Predstavila som si samú seba v dôchodkovom veku (utópia...) v spoločnosti humanoida Kláry v trochu staršom vydaní, ktorý sa dokonale naučí rozpoznať všetky moje emócie a potreby, dokonca ich predvídať, viesť so mnou zaujímavé diskusie a rozptyľovať moje všedné dni, a ktorý sa bude o mňa starať. Naviac ma nebude ničím otravovať, rozčuľovať a znechucovať, lebo takmer nič nepotrebuje. Ak by mal žiť človek na sklonku svojej cesty úplne sám bez pomoci, bolo by to ideálne riešenie...
Klára je však v tomto románe "kamarátkou" dospievajúceho dievčaťa, ktorej sa snaží spríjemniť život skúšaný chorobou. Atmosférou mi príbeh pripomenul Ishigurov román Neopúšťaj ma, ktorý naďalej zostáva mojím najobľúbenejším titulom od autora. Klára a slnko podľa mňa úplne nenaplnil svoj potenciál, prvá tretina knihy bola prísľubom nevšedného zážitku, no neskôr s pribúdajúcou vatou, zbytočnými scénami a stranami, môj záujem postupne opadal a chcela som už len vedieť kam to celé speje.
Veľmi pozitívne však hodnotím záver a celkovo považujem knihu za hodnú čítanie vzhľadom na jej neotrelú tému a fakt, že vo vás vyvolá veľa otázok a podnetov na zamyslenie.
Za sklem
Sajaka Murata
Veľmi zaujímavá krátka knižka s nezvyčajnou témou, ktorá sa dá zhlnúť na jedno posedenie.
Mám niečo spoločné s hlavnou hrdinkou Keiko, pretože mám tiež rada v práci jasné pravidlá, keď veci presne fungujú podľa istých princípov, postupov a majú svoj zmysel. A z duše nenávidím zmeny, o ktorých je celý náš život, žiaľ...
Chvíľu som zatúžila pracovať v takom japonskom konbini (minimarket), kde to presne takto funguje 24/7 a viem si predstaviť, že by mi takáto, na prvý pohľad jednotvárna práca, prinášala uspokojenie. Takže úplne v pohode som sa dokázala stotožniť s predstavou, že napriek vzdelaniu a šikovnosti zotrváva osoba na tom istom mieste dlhé roky, v jej prípade dokonca iba ako brigádnička. Samozrejme okolia na ňu pozerá podozrievavo a vyvíja na ňu neustále tlak, aby si našla ničo lepšie, lebo VEĎ na to má. Konbini pre Keiko však predstavuje pevné miesto v jej živote a je pre ňou oázou pokoja a istoty.
Kniha o stereotypoch v spoločnosti (nie tak vzdialených od tých našich), škatuľkovaní, očakávaniach tých druhých a hľadaní osobného šťastia. Medzi riadkami sa skrýva silný príbeh s poslaním, ktorý si každý môže prečítať po svojom. Vyvoláva otázky a zostane v hlave dlhšie ako by ste očakávali. Ak máte radi japonskú literatúru, tak neváhajte.
"Normální svět nestrpí odlišnosti a cizí prvky tiše likviduje. A každý, kdo do něj nezapadá, je srovnaný do latě. Aha, tak proto se musím dát do pořádku. Pokus se nedám do pořádku, normální lidi mě vyloučí ze svého středu. Mám dojem, že jsem konečně pochopila, proč se moje rodina tak úporně snažila, abych sa dala do pořádku."
Vo svete Ginny Moonovej
Benjamin Ludwig
Ginny na prvý pohľad vyzerá ako obyčajné 14-ročné dievča, ktoré sa venuje hre na flaute v školskej kapele, trénuje basketbal, zbožňuje Michaela Jacksona, či básne Roberta Frosta. Snaží sa jednoducho zapadnúť. A potom je tu zložitý vnútorný svet Ginny s poruchou autistického spektra, ktorý všetko komplikuje.
Ginny vyrastala v chudobných pomeroch a smutných podmienkach s matkou, ktorá bola závislá a nebola schopná sa o ňu starať a poskytnúť jej bezpečie domova. Neskôr je umiestnená v niekoľkých pestúnskych rodinách, no z každej uteká. Snaží sa neustále kontaktovať a nájsť svoju biologickú matku. Prečo? Nikto nie je schopný pochopiť nutkavé motívy tohto správania. Veď prečo by sa nejaké dieťa malo chcieť vrátiť k matke, ktorá ho týrala a zanedbávala? Neustále opakuje, že sa musí vrátiť domov a nájsť svoju bábiku, ktorú zostala v kufri. V snahe dosiahnuť svoj cieľ kradne, klame, uteká, vracia sa a a opäť znežíva dobré úmysly druhých, no ona MÁ svoje legitímne dôvody, prečo sa takto správa.
Ginny vidí a vníma vonkajší svet svojím vlastným spôsobom, tak ako všetci ľudia s poruchami autistického spektra, potrebuje dodržiavať určité stereotypné činnosti a rituály, viesť si zoznamy, stretávať sa s ľuďmi, ktorých pozná a mať svoje každodenné istoty.
Kniha ma veľmi príjemne prekvapila a chvíľami pôsobí takmer ako napínavý thriller. Nechcem nič viac prezrádzať, pretože všetko podstatné bolo naznačené, ostatné si treba prečítať :)
Autor čerpá z vlastných osobných skúseností a kniha nepochybne patrí medzi tie najvydarenejšie pokiaľ ide o spracovanie tém o ľuďoch s podobnými poruchami.
Letný príbeh
Mieko Kawakami
Celkom ma udivuje všeobecne negatívne hodnotenie tejto knihy, lebo je zaujímavá v mnohých smeroch. Chápem, že štýl akým je napísaná asi každému nesadne (fanúšikom Murakamiho by mohla), ale na druhej strane otvára veľa dôležitých tém ženstva, materstva, sexuality a prináša neznáme informácie o tom ako fungujú možnosti umelého oplodnenia v Japonsku. Naviac sa každá žena nájde v niektorej postave, lebo všetky v sebe riešime tieto zásadné veci a máme odlišné postoje. Možno sa niekomu môžu zdať mnohé scény pritiahnuté za vlasy, ale život sám taký často je.
Neviditelný život Eurídice Gusmãové
Martha Batalha
V novembri ma najviac potešila kniha Neviditelný život Eurídice Gusmãové.
Euridícia v sebe zosobňuje všetky ženy (nielen tie v Brazílii), ktoré si napriek mnohým talentom a darom, ktoré dostali do vienka, nemohli splniť svoje sny a presadiť sa v tradičnej spoločnosti (40-60's 20.storočia). Autorke sa podarilo napísať knihu veľmi čítavým a nenáročným štýlom, no napriek tomu svojím obsahom podáva múdru, vtipnú a dôležitú výpoveď o emancipácii žien. Som celkom udivená z množstva negatívnych recenzií, lebo táto knižka jednoznačne stojí za pozornosť a netreba sa dať odradiť gýčovejšou obálkou.
Tiché dny v Mixing Part
Erlend Loe
Ako ja neviem. Zmysel pre humor mám, ale taký svojský. Miestami to bolo úsmevné, ale to je všetko. Keby to nebolo také krátke, tak to ani nedočítam. Žiaľ jediná kniha, ktorá sa mi od autora páčila je Doppler. Všetky ostatné sa iba vezú na jej sláve a sú viac než podpriemerné.
Víťazky
Lætitia Colombani
Nemám rada sentiment, klišé a patetickosť. Všetko toto bolo aj vo Vrkoči, ale nerušilo ma to tam tak ako v tejto knihe. Napriek tomu budem viac zhovievavá ako obvykle, lebo v knihe sa vyskytlo množstvo momentov, ktoré sa ma dotkli (no zasa sme pri tom sentimente) a priniesli mi nové informácie o neznámom mieste.
Číta sa výborne a s ľahkosťou, o tom potom, ale ako bolo už povedané x-krát, to nie je merítko dobrej knihy. Aby som nebola prísna, tak určite vidím mnohé plusy, počnúc samotnou témou, ktorú autorka zvolila, a to príbehy okolo Paláca ženy v Paríži, o ktorom som doteraz ani netušila a ktorý dodnes existuje. Vzájomne sa prepletajúce príbehy Paríža vtedy (20.-30.-te roky 20.storočia) a dnes, vytvárajú mozaiku, ktorá solídne drží pohromade.
Blanche, žena, ktorej príbeh vymazali dejiny a ktorá bojovala za to, aby ženy v núdzi mali strechu nad hlavou, nás prevedie ťažkou cestou vedúcou k vzniku samotného Paláca ženy.
Súčasníčka Solene sa pokúša postaviť na nohy po osobnom zlyhaní a dať nový zmysel svojmu životu. Očakávania životom rozmaznanej ženy sa v počiatkoch nestretnú s uspokojením, no postupom času sa ľady roztápajú a ona v Paláci postupne spoznáva množstvo žien s ich životnými ťažkosťami a bolestivou minulosťou. Vďaka týmto ženám sa začne dívať s pohŕdaním na banalitu svojich problémov. Po tom ako začnú akceptovať jej prítomnosť, snaží sa im pomôcť rôznymi malými službami, aby aspoň v niečom v živote mohli "víťaziť." Aj malé víťazstvá a zadosťučinenia vás môžu v živote posunúť, ale to už sa dostávame k motivačnej literatúre, tak vráťme sa zasa na zem. Niektoré "víťazstvá" sú úsmevné iné srdervúce, Solene píše listy a vymáha vrátenie 2€ v obchode, žiada autogram od kráľovnej, či skladá zamilovaný list pre inštruktora zumby alebo odpoveď na list od strateného syna. No sú tu aj tie oveľa zásadnejšie, ktoré menia životy a dávajú aspoň prísľub na dôstojnejší život. Napriek tomu, že príbehy niektorých postáv ma veľmi zasiahli, po celý čas čítania som cítila oveľa väčší potenciál knihy, ktorá by sa zaobišla zbytočného pátosu a klišé.
Premýšľam nad prekladom, miestami sa mi nepáčil. Napríklad taká blbosť ako "papierová vreckovka Kleenex," keďže "un kleenex" je vo francúzštine papierová vreckovka ako taká. A takto by som mohla pokračovať donekonečna, taká "žena ku kozubu," čo je to za neprirodzený zvrat? A znova, vo Vrkoči sa takéto veci vyskytli tiež ale vďaka pútavým príbehom, som viac prižmúrila oči.
Zhrnuté, podčiarknuté, za mňa stále kniha, ktorá viac dá ako vezme, ale z literárneho hľadiska nečakajte žiadne terno. Z kategórie "pekná knižka" pre veľké množstvo čitateľov, predovšetkým čiateliek (menej náročných). A keď už frflem na preklad, tak možno sa odhodlám prečítať si originál, aj keď ma v cudzom jazyku čítať nebaví, no aspoň si urobím obraz.
Knihy, ktoré zhltli môjho otca
Afonso Cruz
Veľmi milá knižka od veľkého sympaťáka Alfonsa Cruza, ktorého som mala tú česť vidieť naživo v Prahe na Svete kníh, rozpráva predovšetkým o láske ku knihám a čítaniu. Autor v rozhovore v závere knihy dodáva, že dúfa, že tento román privedie čitateľov k ďalším knihám a autorom. V mojom prípade to tak nepochybne bude, pretože mnohé knihy v ňom spomenuté mám už dávnom na čítacom zozname na čele so Stromovým barónom od Itala Calvina. Napriek tomu, že je určená mladším čitateľom, nesklame ani tých ostrieľanejších.
"Život často nemá žiadne pochopenie pre naše záľuby. No môj otec si aj tak brával knihy (knihy, samé knihy!) na daňový úrad a potajme si čítal vždy, keď mohol. Nie je to práve prístup, ktorý možno kvitovať, ale bolo to silnejšie ako on. Môj otec nadovšetko miloval literatúru. Pod vzormi B, tlačivami na zmenu činnosti a ďalšími papiermi so vznešenými názvami skrýval vždy nejakú knihu, ktorú si potajme čítal, a predstieral, že pracuje."
"...dobrá kniha by mala mať viac než len jednu vrstvu kože, mala by mať niekoľko poschodí. Prízemie literatúre nestačí. S tým si vystačia v stavebníctve, prízemie vyhovuje niekomu, kto nemá rád schody, pomôže tomu, kto po nich nedokáže vyjsť, ale literatúra potrebuje poschodia naskladané jedno na druhom. Schody a schodiská, písmená nad nimi, písmená pod nimi."
Medea a jej deti
Ljudmila Jevgeňjevna Ulickaja
Ulická napísala rodinnú ságu, v ktorej sa ľahko môžete stratiť tak ako v labyrinte postáv Marquézovho románu Sto rokov samoty :) Ide o fascinujúce čítanie, napriek tomu, že je "iba o rodinných vzťahoch." Nájdete tam všetko, čo v dobrom románe nesmie chýbať. Nechýbajú náznaky, prekvapenia a nečakané zvraty, čo veľmi oceňujem a určite sa nechám Ulickou prekvapiť i v nejakej ďalšej knihe.
PS: Knihu by som si rada prečítala znova v nejakom kvalitnejšom vydaní s normálnym písmom. Mám pocit, že som si pokazila zrak :)) Pokojne by sa hodila do MMkovej edície.
