adorjas komentáře u knih

Na SR vyšlo ako Vymeňte kvetom vodu. Máme tu postavu Violette Dušičkovej, ktorá pracuje ako správkyňa cintorína v malom mestečku a slúži ako katalyzátor na stretnutia, spovede, slzy aj smiech rôznych návštevníkov. A čo sa udeje, a aké traumy z minulosti vyplávajú na povrch, prezrádzať nebudem, nechám to na čitateľovi. V niečom mi to pripomínalo od Burbery S eleganciou ježka a jej Reneè, avšak do tejto knihy som sa začítala až k polovici (dôkaz, že niektoré knihy netreba odkladať po prvých kapitolách). Celkovo fajn, relaxové čítaníčko. Téma cintorínov a smrti mi sadla práve na dušičkové čítanie začiatkom novembra. Ale nebojte, nosnou myšlienkou smrť nie je, je to o láske!

5 27.11.2023

Téma stratenej sestry ma zaujala už v prvej časti a bola som veľmi zvedavá ako sa vyvŕbi táto siedma časť. Nakoniec ma to celkom zaujalo, aj keď opäť to bolo niekedy až príliš pritiahnuté za fantazijné pačesy a realite sa to dosť vzdaľovalo. Napríklad čo? Napríklad hneď na začiatku zmienka, že šesť sestier celý život ani netušili ako sa volá ich otec! To ako nemali rodné listy, kartičky poistenca alebo v škole, keď študovali, nemuseli nadiktovať meno svojho rodiča?! Či ho diktovali aj na úradné listiny ako "tatka Slaného"? :D No proste, tu mi rozum zostával stáť, toto mohla Riley trošku lepšie spracovať.
Inak, kvitujem historickú linku- téma troubles, IRA a Írska ma zaujala už v Mliekarovi u Burns, a tu sme na to mali opäť ďalší pohľad.

5 01.07.2023

Kniha ma pohladila na duši a vyliečila z čitateľskej krízy.

5 03.10.2022

Trošku ťažšie dielo na pozornosť, kedže tam bolo dosť úvah o triednych rozdieloch, o pokroku v priemyselnej revolúcii, o vymieraní starého viktoriánskeho sveta. Na druhú stranu, skvelý spoločenský román, ktorý bol podľa môjho skromného názoru, dlhé roky neprávom obvinený, čo sa týka sexuality. Pretože táto kniha nebola len o sexuchtivých pocitoch Connie. Pre mňa to bola veľmi úprimná kniha, v ktorej sa autor vyspovedal zo svojich názorov práve o sexe, vzťahoch, triednych rozdieloch, ... O to viac ma zaujalo zistenie, že autor vo svojom živote tiež prežil podobný príbeh!

5 27.01.2022

Konečne sa dostávam k tejto scifi klasike a som rada, že som ju konečne dala. Páčila sa mi "vydrbanosť" hlavných postáv, ktoré nejakým spôsobom nakoniec vždy vyriešili problém, ktorému čelili. Teším sa na ďalšie časti!

5 31.12.2021

Anotácia knihy vám úplne postačí, pretože je napísaná tak, že "nespoileruje", ale zároveň hovorí o všetkom. A kniha vyhrala Goncourta, a ja som si tak celý čas hovorila prečo? Prečo sú na ňu všade oslavné recenzie a v čom som ja vinná, že mňa nezasiahla tak, aby som ju označila ako naj kniha roka 2021?
Možno keby som knihu vnímala ako scifi, tak si poviem, OK zaujímavý námet, dá sa s tým skvelo hrať. Ale táto kniha vraj nie je len scifi, je to spoločenský román, ktorý vyhral Goncourta, predsa!
Námet skvelý, postavy a ich počínanie sú zaujímavé na sledovanie, ale po dočítaní knihy vo mne kniha nič nenechala, dokonca postupne spomienky na ňu blednú. Takže, hodnotím osobne priemerne a dúfam, že nebudem jediná.
Pri preklade mi vadili, občas krko- a jazyko- lomne preložené vety a minimálne ma navnadila si konečne sadnúť na zadok a vrátiť sa k scifi klasikám typu Solaris! ;)

5 21.11.2021

Jessica Bruder priniesla vhľad do zvláštnej subkultúry novodobých Nomádov naprieč štátmi USA, ktorí pendlujú viacmenej nevyhnutne , pretože ich ekonomická situácia prinútila k tomu, aby si svoj domov našli na štyroch kolesách, keďže viac nemohli platiť svoje hypotéky, nájmy a podobne. Čo je obzvlášť zaujímavé, že počas cestovania vykonávajú rôzne sezónne práce, typu vianočný peak v Amazone, alebo správcovia kempov v lete. Ešte pozoruhodnejší je fakt, že tieto práce vykonávajú dôchodcovia, ktorí by už mali oddychovať a užívať si jeseň života. Bruder s nimi tri roky cestovala, dokonca žila, keď si sama zadovážila dodávku a aj pracovala napríklad práve v spomínanom Amazone.
Autorka objektívne popisuje príbehy ľudí, ktorých počas písania tejto reportáže stretla a ponúka nám ničím nerušený vhľad, aby sme si samy utvorili názor a spoznali ich mentalitu. Do pozornosti dávam aj stejnomenný film v hlavnej úlohe s Frances McDormand.

5 31.10.2021

Komentáre podo mnou do výstižne popísali túto knihu. Čítala som slovenský preklad na striedačku s originálom. Mnohovrstevnatosť, asi takto by som knihu charakterizovala jedným slovom. Knihu je možné poňať ako ukážku dejín z obdobia 70.rokov 20.st. v Severnom Írsku, alebo ako feministickú knihu, kde boli ženy utlačované, alebo ako román o obťažovaní mladého dievčaťa, alebo ako spoločenský román, kde nám autorka ukazuje, čo dokáže spoločnosť, konkrétne štvrť, v ktorej sa vraj stali veci, ktoré sa ani nestali. Okrem týchto tém je tam krásna hra jazyka a plynutie príbehu ako rieka, ktorá z jednej epizódy prechádza k druhému príbehu, tíško, pokľudne. Anonymizácia postáv, hranie sa so slovíčkami, opakovanie niektorých slov (v origináli) dodávajú knihe zvláštny, svojský rytmus. Bolo to uhrančivé, temné, absurdné, mätúce. Kniha právom ocenená!

5 31.10.2021

4* za dychberúce fotografie, bola ich radosť prezerať a sama som sa k nim opakovane vracala. Avšak, 1* strhávam za tému ekológie a udržateľnosti- v knihe nájdete niekoľko príbehov značiek a obchodov, ktoré tvrdia, že sú viac šetrné, udržateľné a neničia prírodu. Trošku mi to prišlo ako reklama, pretože aj tak sa jedná o výrobu, aj keď je možno z PET fľáš, alebo krajčírovi férovo zaplatili, avšak ešte vždy sa vyrába výrobok. Takisto, som nepochopila zmieňované spoločnosti, ktoré napríklad vodia turistov na cyklovýlety po celom svete, akoby znečisťovanie lietadlami a uhlíkovou stopou bolo úplne v pohode. Samozrejme, bolo tam aj zopár príbehov ľudí, ktorí napríklad skončili so surfovaním kade-tade po svete a zostali surfovať len v mieste, kde žijú. Avšak, väčšina týchto dobrodruhov cestuje naozaj po svete, a mne to teda úplne ekologické nepríde...

5 10.08.2021

Predtým ako napíšem o knihe, odporúčam každému prečítať životopis autora, Romaina Garyho, alebo teda Émila Ajara, pretože ten mal priam románový život a možno by bolo zaujímavé prečítať aj o ňom nejaký beletrizovaný životopis..

Ale teda ku knihe, príbeh je "čarovný" aj napriek jeho krutosti, ale keďže román sa odohráva z perspektívy malého Moma, tak nám aj tie časti s ľudskou zlobou prídu také menej boľavé, akoby ich rozprávala dospelá postava. Momo má naozaj svojský pohľad na svet a väčšinu vecí si vysvetľuje po svojom, niekedy som mala pocit, že chudák chlapec vidí svet presne tak ako je, ale snaží sa tam vniesť svoj pohľad, aby ten svet ho až tak nebolel (napríklad ako sa stavia k svojim rodičom a pod.). Krehký vzťah medzi Ruženkou a Momom sa podarilo autorovi naozaj skvelo zachytiť aj v takejto útlej knihe a snáď literárna postava Moma má pred sebou nádej na lepší život.

P.s. Nedávno zverejnili na Netflixe aj film so Sophiou Loren na námet tejto knihy- je to zasadené do súčasnosti, avšak knižnej predlohe sa nemôže rovnať.

5 10.08.2021

Počúvala som v rámci rozhlasu Vltava. Ja vôbec nebagatelizujem ťažkú tému, otroctvo, príživníctvo plantážnikov a ani bavlno chtivosť Európanov. Toto je všetko ťažká téma a hlavne dôležitá, aby sa aj doteraz o tom hovorila a nemysleli si, že všetko bolo ideálne ako Mitchellová vykreslila v Odviate vetrom (kde ste mali pocit, že černošskí otroci potrebujú neustálu supervíziu pána, aby prežili v tomto krutom svete). Ale tu hodnotím knihu ako literárny počin Whiteheada a ku mne kniha neprenikla. Keď som si prechádzala iné recenzie kníh a dumala, či je chyba vo mne, tak som prišla na to, že recenzentov by som mohla rozdeliť do 2 skupín - na tých, čo knihu milujú a na tých, ktorí jej zazlievali strohosť a chlad.

Mala som pocit, že autor príbeh Cory zobral len ako hrubý náčrt románu a metaforicky si prial v knihe zobraziť skôr históriu hrôzy otroctva. (Spolu s metaforou "o hnutí podzemnej železnice".)

Pre istotu som si pozrela aj krátke ukážky diel z českého aj slovenského vydania, či nebola chyba v rozhlasovom spracovaní. Chyba nebola v spracovaní, ku mne dielo svojím hlasom nepreniklo. Whiteheadovým Nikelovým chlapcom už asi šancu nedám, toto nebude môj autor.

5 30.06.2021

Mňa nová Mornštajnová bavila. Bolo to čitateľn, návykové, knihu som hĺtala a nedokázala sa od nej odtrhnúť. Zároveň to nebolo prostoduché, ako knižky Třeštíkovej alebo Hartla, a ak má byť niekto "inteligentný" spisovateľ bestsellerov, tak vždy budem držať palce Mornštajnovej, pretože sa snaží ísť práve do hĺbky a nezostať len na povrchu ako to robia vyššie spomenutý dvaja autori.
Inak, veľa recenzentov, autorke vytýkalo, že nešla až tak do hĺbky, ako napríklad pri Hane, kde viac prenikala do vzťahov. Nemala som taký pocit, autorka potrebovala vykresliť antiutópiu na relatívne malej ploche, a ak by som mala vybrať, takisto by som knihu rozšírila ešte aspoň o 50 strán, nech sa ešte viac rozohrá a rozpíše a nech ide ešte viac do detailov ohľadom tejto spoločnosti. Aj keď chápem, že ten dôraz bol opäť na tie medziľudské vzťahy, resp. neschopnosť ich opätovne nadviazať (aj) kvôli pretrvávajúcemu režimu.

Takže, môj ortieľ je pozitívny, a ak už chcete siahnuť po nejakej bestsellerovke, tak si Listopád určite zadovážte. Pretože takýchto dystopií nikdy nie je dosť, hlavne keď je pojem diktatúry v niektorých krajinách opäť tak IN...

5 15.06.2021

Taká Dickensova Vianočná pohádka prenesená do súčasného Švédska. Čítalo sa to dobre, trošku to bolo priehľadné, ale na také relax počteníčko, keď nič zložité riešiť nechcete, veľmi fajn.

5 30.04.2021

Veľmi príjemné dielo- konečne nejaká slovenská literatúra, ktorá sa nejde tváriť pseudoindividualisticky (viď napríklad Som Paula). Očividne nám folkórna a ľudová tematika ide, ale videla som tam trošku inšpiráciua Tučkovou a jej bohyňami a aj Stefánssonom a jeho popisom ľudí v dedine so všetkými stránkami ich osobnosti- aj zlými aj dobrými. Pre mňa príjemné čítanie na leto k vode!

5 10.08.2020

Krásna kniha zážitkov, ktorá je popísaná z rozprávania starých ľudí, ktorí sa práve narodili na prelome 19. a 20.storočia. Určite by ju bolo zaujímavé čítať aj v pôvodnom jazyku, kde sa zachováva práve aj nárečie alebo slang tých nižších spoločenských vrstiev. Autor si vybral ľudí z rôznych remesiel a tak má čitateľ možnosť vidieť svet ich povolania očami tesára, rybára, kaderníčky alebo napríklad gejše. Dojem z knihy ešte umocňujú dobové ilustrácie.

5 03.08.2020

Túto knihu som už mala rozčítanú pred 5 rokmi, vtedy som ju nedala a skončila som snáď na nejakej 40.strane. Ale toto je dôkaz, že niektoré knihy potrebujú svoj čas a ich čitateľ musí takisto zrieť a o niekoľko rokov sa ponoríte do rytmických viet Woolfovej. Tá ako vždy, je očarená a fascinovaná plynutím času, vodou, vlnami. Ako ďalší motív tam vidím ako nepoznáme ľudí vedľa seba, z vlastnej rodiny a že nikto k vám neprenikne tak, aby vedel prečítať vaše celé vnútro. A ani mi nikdy nedokážeme druhej osobe sprostredkovať všetky naše myšlienky a názory, akokoľvek veľmi by sme chceli.

5 30.07.2020

Pochmúrne, krátke dielo, ktorá je nezlomnom úsilí človeka, ktorý bojuje a bojuje, avšak externé činitela sa naďalej pokúšajú zmeniť. Občas je to príroda, občas ľudia a niekedy samotná postava, ktorá akoby ťažkopádne prijímala facky od života.

Život hlavného hrdinu sa odohráva v rakúskych Alpách, v ktorý sa narodil na pomedzí 19. a 20. storočia. Nadovšetko miluje prírodu, slobodu a pohyb v nej, aj keď ho príroda obrala už o veľa vecí. Roky plynú a z náho hrdinu ja zrazu starec, ktorý naďalej súzní so stráňami a kopcami a čoraz viac utieka do samoty.

Nevykonať nič závratného, nespraviť dieru do sveta, ale odísť tak, aby ste nič neľutovali. Asi takto by som nazvala hlavnú myšlienku diela.

5 22.05.2020

Moja prvá kniha od Gaimana a doslova som ju prečítala za pár hodín. Bola som po nej pár hodín úplne odrovnaná. Prečo? Pretože kniha nebola len pre deti, ale aj pre dospelých. Skrývala v sebe hrozbu, nešťastie a problémy, ktoré útočia na každého z nás, či sme deti alebo už veľkí. Kniha bola metaforou a totálne ma navnadila prečítať si od tohto autora ešte viac.

5 08.04.2020

Karin Tidbeck ma bavila vo svojej novele Amatka, preto som sa na Sobiu horu veľmi tešila a pozitívne hlásim: NESKLAMALA! Trošku surreálne (už hneď prvá poviedka o vzducholodi Beatrice a tlačiarni, ktorá oplodnila ženu) , trošku fantastické (viď poviedka Sobia hora alebo meňavky, ktoré na seba naberú podobu zvieraťa či človeka v poviedke Pyret), alebo naprosté sci-fi v podobe Augusty Primi, ktorá hovorí o inom paralelnom svete bez času. Bavila veľmi a proste tečka! :)

5 10.02.2020

Absolútne fantastické vykreslenie psychológie postáv, ich premýšľania, motivácie, pohnútok, snáh. Kniha je akoby rozdelené na pomyselné 2 časti- prvá časť vykresľuje prežívanie vnútorného sveta sudca a začína jeho popoludním v kancelárii a končí rovnakým dňom večer po nejakej rodinnej návšteve. Nedozvedáme sa do detailov, jeho vonkajší život, skôr jeho vnútorné rozjímanie, postoje, názory a celý jeho životný príbeh vrátane rodinnej anamnézy. Druhá časť príbehu nastáva pri návrate z rodinnej návštevy, kde ho doma očakáva iná neočakávaná návšteva, ktorá dej poháňa dopredu a celkový ráz knihy naberie iný dynamickejší ráz. Pri druhej časti nečakajte veľa postáv, celá kniha a odohráva v komornej atmosfére, avšak druhá časť je o dialógu medzi dvomi postavami.

Kniha sa odohráva cca v roku 1935/1936- krásne tam badať známky prichádzajúcich obáv ohľadom vojny.

5 13.01.2020