Alfimaster
komentáře u knih
Šógunův popravčí
Kazuo Koike
Manga Šogunův popravčí je 11 poviedok zo života Asaemona Jamadu tretieho, ktorý hneď v prvej poviedke vysvetlí, že nie je ani šógunov a ani popravčí. Krása marketingu! Napriek tomu je to ale skvelá manga pre dospelého čitateľa, ukazujúca veľmi realistické striepky zo života rónina, samuraja bez pána, ktorý sa živí skúšaním mečov. Je len zhoda okolností, že meč sa najlepšie vyskúša na živom človeku, zvyčajne odsúdenom na smrť, aby si bol istý, že ostrie je dokonalé.
Prehľadná kresba, rýchly dej, dejepisno-poučné vsuvky, je tam všetko čo udrží milovníka japonskej kultúry v napätí. Skvelá kniha.
Čo ma trápi je, že hrubá buchla je paperback, pri knihách tohto rozsahu rozhodne má zmysel hardback. Neviem, o koľko by to bolo drahšie, ale snáď nie extrémne výrazne.
Láska, smrt a všechno zlý
Martin Paytok
Plusy:
- kniha je vymazlená a nádherne spracovaná, je to vskutku prekrásny artefakt
- rodokmeň na prednej predsádke hodne pomáha v orientácii s postavami
Mínusy:
- rodokmeň na zadnej predsádke prezrádza, kto prežije a kto nie, takže ak náhodou otvoríte knihu zozadu už viete všetko
- kniha je brakový horror, ale taký, kde si autor povedal "urobme to fakt pomalé a každú scénu opakujme z troch uhľov pohľadu". Je to fakt veľmi veľmi rozvláčne.
- Logika deja. Chápem, že neexistujú mobily, lebo to by nemohlo nič nastať. Že zámok je v skutočnosti bežný väčší dom, takže to nefunguje tak ako by malo. Ale že autor použije aj veci ako "vieme, že sa niečo zlé deje, že nevieme odísť z domu, tak miesto toho aby sme zostali pokope ide každý do svojej izby a bude tam spať."
Ak by sa to osekalo na polovicu, výrazne by to knihe pomohlo.
Dlouhá, temná, chmurná cesta
Joseph S. Pulver Sr.
Toto nie je varovanie, aby ste si Dlouhou, temnou, chmurnou cestu (ne)kupovali, lebo kniha bola vydaná v počte 150 kusov a vypredaná v predpredaji. Toto je len popis, čo ste si kúpili, ak ste si ju kúpili.
A čo ste si kúpili? Luxusne spracovanú kratučkú novelku vydanú ako 100 stranovú miniknižku, kde ak odpočítame predhovor, pohovor a informácie o autorovi dostanete cca 20 normostrán autorského textu. A akého autorského textu! Pomalú meditáciu o šedom svete kde neexistuje dobro. Nejde o žiaden dej, ide len o pocit. Ak vás zasiahne, dáte 5 hviezdičiek. Ak nie... lebo trebárs sa zamyslíte, kde sa čo odohráva, dáte 2 hviezdičky a obe sú za kvalitné spracovanie knihy.
Citát, aby ste boli v obraze, čo vás čaká, ak sa k nej dostanete (áno, celá kniha je takáto):
Cesta... Stodola: seno a trus. Hliněná podlaha. Nahoře pavučiny. Vidle a lopata. Dřevěné vedro. Dřevěný trakař. Koňský postroj je starý popraskaný. Bez ohně. Dřevěná truhla s nářadím, kladivo, sekyrka. Sekera. Svinutá lana - dost na pověšení jejich schránek na vysoký strom... Žádné hroby. Sebastian říká, že své mrtvé jedí... Déšť. Chlad (rozpínavá skutečnost), vítr je břitva... Otrávíme jim studny. Necháváme je naplnit větrem...S hlavou skloněnou je děreme proti němu... Andere Wölfe Graue Bluteged vyjí, číhají... na maso a kosti a duši... Žádná jasná a ryzí Svatá Církev. Ani stopy po Nejsvětejším Bohu... Valící se mlha... Kosa u dveří... Tvrdá šeď pomalu do hrobu. Ošlehaní. Nemytí. Nečistí. Den vláčí po obzoru hasnoucí světlo.
Rezavé panny
Gwendolyn Kiste
Rezavé panny je “ženský horror. Zručne napísaná kniha, kde emócie výrazne víťazia nad dejom. Je, podobne ako istá kategória českých filmov, postavená na oblsti, kde každý z obyvateľov je na tom zle, nik nie je šťastný, chudoba, koniec snov, úplný rozklad. A k tomu metafizická premena piatich dievčat na “rezavé panny a boj hlavnej postavy Phoebe s okolím, systémom, svetom.
Do polovice som čítal so zaujatím ale druhá polovica bola utrpenie. Nepomáhala hlavná hrdinka, ktorá si vždy vyberala tú najťažšiu možnú cestu životom. Ale cítim, že kniha nie je zlá a ak radi čïtate smutné magické príbehy zo života sociálne vylúčených komunít (to trochu preháňam) tak si ju užijete.
Soumračný obelisk
Alexej Osadčuk
Komentár píšem po dočítaní série. Takže evidentne nie je to také strašné, aby sa to nedalo dočítať.
Ale nie je to ani extra dobrá séria. LitRPG prvky sú potlačené na minimum, občas prejdú mnohé desiatky strán bez akéhokoľvek herného textu v kurzíve. Dozviete sa max "dostal som ďalších 20 levelov".
Dej? Klasika. Hlavná postava dostáva jedinečnú postavu ktorá má vlastnosti vďaka ktorým postupuje zhruba tisícnásobnou rýchlosťou voči bežným hráčom, "náhodou" vždy všetko nájde v čas, ak nájde jeden predmet tak "zhodou okolností" ho neskôr nevyhnutne potrebuje.
Tu leveluje svoj kmeň, ale nesmiete rozmýšľať, ako by mala hra s takouto logikou fungovať.
Oceňujem ale záverečný twist.
Pouť vyděděnce
Alexej Osadčuk
Komentár píšem po dočítaní série. Takže evidentne nie je to také strašné, aby sa to nedalo dočítať.
Ale nie je to ani extra dobrá séria. LitRPG prvky sú potlačené na minimum, občas prejdú mnohé desiatky strán bez akéhokoľvek herného textu v kurzíve.
Dej? Klasika. Hlavná postava dostáva jedinečnú postavu ktorá má vlastnosti vďaka ktorým postupuje zhruba tisícnásobnou rýchlosťou voči bežným hráčom, "náhodou" vždy všetko nájde v čas, ak nájde jeden predmet tak "zhodou okolností" ho neskôr nevyhnutne potrebuje.
Mne hlavne vadila tá naivita deja, kde autor pôsobí ako nie moc vypísaný spisovateľ čo kašle na vnútornú logiku deja a vnútornú logiku hry.
Najviac WTF momenty:
- kto by hral hru, kde ak ju hráte si aktívne devastujete zdravie. Ale akože fakt brutálne... "po týždni potrebujem silnejšie okuliare", "zotavujem sa mesiac v nemocnici", "po odpojení som bol tri dni v bezvedomí" a podobne
- kto by hral hru, kde postavu na 50 úrovni môže bez postihov zabiť postava na 300 úrovni a zobrať jej všetky veci - to znie hodne toxicky. A navyše kniha z toho nič nevyberá.
- vzťah otec - dcéra je popísaný ako od robota, čo dostal prvý deň príkaz popísať ako by mali fungovať ľudské interakcie
Citadela
Alexej Osadčuk
Komentár píšem po dočítaní série. Takže evidentne nie je to také strašné, aby sa to nedalo dočítať.
Ale nie je to ani extra dobrá séria. LitRPG prvky sú potlačené na minimum, občas prejdú mnohé desiatky strán bez akéhokoľvek herného textu v kurzíve.
Dej? Klasika. Hlavná postava dostáva jedinečnú postavu ktorá má vlastnosti vďaka ktorým postupuje zhruba tisícnásobnou rýchlosťou voči bežným hráčom, "náhodou" vždy všetko nájde v čas, ak nájde jeden predmet tak "zhodou okolností" ho neskôr nevyhnutne potrebuje.
Mne hlavne vadila tá naivita deja, kde autor pôsobí ako nie moc vypísaný spisovateľ čo kašle na vnútornú logiku deja a vnútornú logiku hry.
Najviac WTF momenty:
- kto by hral hru, kde ak ju hráte si aktívne devastujete zdravie. Ale akože fakt brutálne... "po týždni potrebujem silnejšie okuliare", "zotavujem sa mesiac v nemocnici", "po odpojení som bol tri dni v bezvedomí" a podobne
- kto by hral hru, kde postavu na 50 úrovni môže bez postihov zabiť postava na 300 úrovni a zobrať jej všetky veci - to znie hodne toxicky. A navyše kniha z toho nič nevyberá.
- vzťah otec - dcéra je popísaný ako od robota, čo dostal prvý deň príkaz popísať ako by mali fungovať ľudské interakcie
Projekt Každodenní rutina
Alexej Osadčuk
Komentár píšem po dočítaní série. Takže evidentne nie je to také strašné, aby sa to nedalo dočítať.
Ale nie je to ani extra dobrá séria. LitRPG prvky sú potlačené na minimum, občas prejdú mnohé desiatky strán bez akéhokoľvek herného textu v kurzíve.
Dej? Klasika. Hlavná postava dostáva jedinečnú postavu ktorá má vlastnosti vďaka ktorým postupuje zhruba tisícnásobnou rýchlosťou voči bežným hráčom, "náhodou" vždy všetko nájde v čas, ak nájde jeden predmet tak "zhodou okolností" ho neskôr nevyhnutne potrebuje.
Mne hlavne vadila tá naivita deja, kde autor pôsobí ako nie moc vypísaný spisovateľ čo kašle na vnútornú logiku deja a vnútornú logiku hry.
Najviac WTF momenty:
- kto by hral hru, kde ak ju hráte si aktívne devastujete zdravie. Ale akože fakt brutálne... "po týždni potrebujem silnejšie okuliare", "zotavujem sa mesiac v nemocnici", "po odpojení som bol tri dni v bezvedomí" a podobne
- kto by hral hru, kde postavu na 50 úrovni môže bez postihov zabiť postava na 300 úrovni a zobrať jej všetky veci - to znie hodne toxicky. A navyše kniha z toho nič nevyberá.
- vzťah otec - dcéra je popísaný ako od robota, čo dostal prvý deň príkaz popísať ako by mali fungovať ľudské interakcie
Parchant
Alexej Osadčuk
Parchant je prvá nie-LitRPG kniha Alexeja Osadčuka a prvá kniha, ktorú som od neho čítal. A je sakramentsky dobre napísaná.
Aj keď to nie je LiterárneRPG kde by sme sledovali levelovanie hlavnej postavy od začiatku, tak Osadčuk sa tohto rámca aj tak drží. Sledujeme postavu Jacka, ktorý sa ocitá v cudzom tele a začína ako nultý level - tučný, neschopný pohybu, bez zdrojov a v dlžobe, pričom sa môže spoliehať len na svoje schopnosti a znalosti, ktoré nadobudol v minulom živote. Ako hovorím, moc sa Osadčuk neodviazal.
Prečo ale ultimátne hodnotenie? Kniha je neskutočne pútavo napísanà, dej je inteligentný a dáva logický zmysel a postavy sú sympatické.V rámci žánru špička. Po prečítaní 50 strán som neodolal a objednal komplet série Mirrorworld od tohto autora, tak dobre je to napísané.
Poznámka: knihu som kúpil lacno ako prílohu časopisu Pevnost čísla 10/2024.
Černá smečka
František Kotleta (p)
Leoš Kýša je evidentne grafoman. Prvú knihu vydal v roku 2010 a aktuálne má v databázi - po 15tich rokoch - 46 kníh. Prednedávnom som za grafomana označil Brandona Sandersona, ale na rozdiel od Sandersona, ktorý pravidelne strieda témy, prostredia, svety, štýl Kýša píše stále to isté. Nie sú to tentokrát upíri a mimozemšťania ale démoni, ale bohužiaľ kniha postupuje presne podľa klasického mustru odkopírovaného od Kulhánka a aktuálne používaného množstvom českých autorov - superdrsný hrdina, underdog čo si vżdy poradí s kymkoľvek, sarkastické hlášky, pornografické scény, prestreľky, humor.
V Černej smečke ale Kýša pôsobí už unavene. Kašle na nejakú vnútornú logiku deja, pornografické scény násilne pretláča aj keď nedávajú žiaden zmysel (a nepochybujem, že autor presne vie, čo je v skutočnosti sodomia a slovo používa lebo spolieha na nevedomosť čiateľa), vtipy sú často nie moc vtipné až otravné (Kofola) a aspoň vo mne nedokázal vzbudiť angažovanosť, aby som fandil postavám.
Kniha je technicky napïsaná v pohode ale je to už fakt kŕmna akčná urban fantasy pre mimoriadne nenáročného čitateľa. A to som ju ešte čítal po novom Kladive na čarodeje, takže pôsobí fakt ako vetchá alternatíva.
Pád do reality
Martina D. Antonín
Sedem rokov. Sedem dlhých rokov. Nie v Tibete, ale v čakaní na druhú sériu Kladiva na čarodeje. Pokračujeme presne tam, kde sme prestali. Felix je na vesmírnej stanici, Klaudia v bare naložená v alkohole, Walter vo vedení vatikánskeho komanda a Vincenc - Vincenc je mŕtvy. Nová, silnejšia a lepšia mágia je všade naokolo ale najmä v Prahe.
Kniha začína pomaly, znovuspoznávame sa so známymi postavami, teda aspoň tými živými, a so situáciou, ktorá pol roka po zakončení Posledního stadia nastala. Klaudia a Walter získavajú na plasticite, majú omnoho väčší priestor ako v prvej sérii, menia sa z figúrok na charaktery. A kniha postupne zrýchľuje, posledná stovka strán je jedna frenetická apokalyptická jazda, kde len otáčate strany aby ste to stihli dočítať, než o siedmej ráno musíte ísť do práce.
Martina a Jiří odviedli skvelú prácu, rozostavili figúrky na šachovnici, predstavili kladné postavy aj záporákov a ja len netrpezlivo čakám, čo s nimi budú robiť. Dúfam, že nie sedem rokov.
Spotřebič
J. O. Morgan
Spotrebič je prvá česky preložená kniha básnika J.O. Morgana. Je to súbor 11 krátkych pohľadov na svet, kde vedci vymysleli teleport - zariadenie, ktoré sa stane pomerne bežným spotrebičom denne využitým v domácnosti, niečo ako smartfón alebo automobil. Každá kapitola sa odohráva v inom čase, s inými postavami, niektoré sú písané skoro celé len dialógmi, je osviežujúce vidieť pokus autora obzvláštniť každý pohľad niečim novým.
Prečo len priemerné hodnotenie? Aj keď je kniha dizajnovo pekne spracovaná a má zaujímavý námet, autor z neho, podľa mňa, nedokázal vyťažiť sto percent.
Dialógy - dialógy sú niečo, v čom spotrebič neexceluje. Sú neživé, umelé, neviem si predstaviť ľudí, čo by takto hovorili.
Atmosféra - aj keď je 11 kapitol písaných v rôznom čase a s rôznymi postavami, čo ich všetky spája je ťaživá atmosféra ohrozenia, strachu z technológií, strachu zo zmeny a "neprirodzenej techniky". Bolo by fajn zmeniť zabehnutý rytmus aspoň jednou alebo dvomi kapitolami, kde by sa technológia neprezentovala ako skryté zlo za obzorom.
Technológie - aj keď je asi dobre, že autor neskúma do podrobna princíp, ako by teleport mohol fungovať, zanedbanie technickej stránky je až trestuhodné. Rozčuľovalo ma, ako zakaždým popisoval ako teleport počas behu "klapoce a búcha ako automatická práčka" pričom v ňom nie sú žiadne pohyblivé časti, len káble a spoje. Je škoda, že nerieši žiadne zaujímavé problémy s teleportom, len (ne)adaptáciu ľudí na technológie.
TLDR: zaujímavý nápad ale premárnená príležitosť napísať niečo naozaj hlboké a zaujímavé.
Země zmaru
Daniel Gris
Séria Lars od Daniela Grisa patrí k mojim obľúbeným, a preto som sa tešil na jeho postapo.
Plusy:
- druhá polovica knihy sa číta jedným dychom
- zasadenie do reálneho sveta sveta vrátane reálnych postáv a udalostí je často vedome vtipné
- technicky knihe nie je veľmi čo vytknúť, vidieť, že Gris je vypísaný autor
Mínusy:
- ide evidentne o prvý diel pripravovanej dlhočiznej série, kde nám autor len predstaví svet a postavy. Príbeh len vykopáva a končí v najlepšom.
- Prvá polovica mi prišla otravná
- CCR ako koncept mi prišiel ťažko uveriteľný
Šerosvět
Richard Corben
Šerosvet je komiks, ktorý nečítate kvôli príbehu. Príbeh v ňom totiž nie je, len spleť psychedelických príhod Tugata. Šerosvet si treba kûpiť kvôli kresbe, tá je skvelá, najmä vo zväčšenej podobe. Ak by kniha mala aj zmysluplný dej, dal by som plný počet. Takto je to za štyri.
Parcela 13
Steve Niles
Predstavujem si to takto.
Niles, autor scenára: Mám nápad, vytvorme hororový komiks, ale taký maximálne gore - mŕtvoly, príšery, duchovia, strašne veľa strašne moc divného.
Fabry, ilustrátor: To znie fajn nápad. O čom to bude.
Niles, autor scenára: To je jedno, spichnem dáku hovadinu, dôležité je, aby to boľo dobre nakreslené.
A tak sa aj stalo, dobre nakreslená gore hovadina. A Crew ju vydalo po česky!
Lokýnka ze Smaragdového moře
Brandon Sanderson
Brandon Sanderson je grafoman, počas covidu sa nudil a napísal 5 kníh mimo tých, ktoré už mal naplánované. Neskôr ich vydal v neuveriteľne úspešnom kickstartrovom Tajnom projekte. Toto je prvá z tých kníh, aj keď v češtine vyšla ako druhá v poradí, po Šetrnom čarodejovi.
Kniha je rozprávkou pre dospelých, čo nemusí každému vyhovovať, ale ja som nadšený. Príbeh Lokýnky, ktorá si o sebe myslï, že je obyčajné dievča a ktorej neuveriteľne mocná Čarodejka uniesla milého Káju. A to vo svete, nad ktorým visí 12 mesiacov rôznych z farieb z ktorých sa neustále sypú tajomné spóry, ktoré pri styku s akoukoľvek vodou explozívne reagujú - vybuchujú, rastú ako obrovské rastliny alebo neuveriteľne ostré kryštály. A na moriach z týchto spór, miesto vody, sa plaví loď, ktorou Lokynka utiekla aby hľadala Káju.
Sanderson je majster rozprávač a skvelo vystavaný príbeh je husto pretlaný humorom - inteligentným, láskavým ale aj sarkastickým a ironickým. Nezabudnime vyzdvihnúť grafické spracovanie knihy - ilustrácie sú síce uchádzajúce, mňa ale nadchli detaily, napríklad že každá kapitola ukazuje na akom mori sa plavíte a ako dlho ste na mori. Mňa kniha nadchla, ak máte radi rozprávky a fantáziu, odporúčam.
Sochaři masa
Jakub Hoza
Kniha je síce remeselne zvládnutá, ale žiaľ je to remeselne zvládnutá vykrádačka Hateful eight. Hrdinovia drsní ako šmirgeľpapier náhodou ocitnuvší sa na jednom mieste odkiaľ nie je cesty von, lebo noc v búrke neprežijete. Fakt veľká slabota.
Střepy Země
Adrian Tchaikovsky (p)
Skvelá hard sf o tajomných "bytostiach" (?) ktoré majú veľkosť mesiaca, znenazdania sa zjavujú pri planétach osídlených ľuďmi a prestavajú ich do podoby obrovských sôch - čo pochopiteľne znamená, že nik, kto žije na planéte nemá čancu prežiť.
Toto sa odohráva v prepracovanom univerze s rôznymi frakciami, rasami a motívmi. Prvý diel série je viacmenej uzavretý, ale čakám na tie ďalšie. Rýchlo sem s nimi!
Pěšky na Aldebaran
Adrian Tchaikovsky (p)
Veľmi príjemná jednohubka. Uzavretá, trocha psychedelická, hodne mi pripomínala atmosférou neznáma a nepochopiteľnosti Piknik pri ceste.
Astronaut skúma neznámy artefakt v slnečnej sústave a zdá sa, že artefakt skúma aj jeho. Nechcem písať viac, lebo objavovanie tohto príbehu je mimoriadne odmeňujúce. Odporúčam.
Střet myslí
Martha Wells
Zásadný problém tejto knižky je, že na rozdiel od predchádzajúcich noviel, ktoré mali okolo 200 strán táto kniha má cez 400 strán, ale zruba rovnako veľa deja. Autorka dej nahrádza siahodlhými, naozaj siahodlhými popismi a myšlienkami Robokata, ktoré ale bohužiaľ už hodne stratili zo svojej novoty a nie sú ani zďaleka také nápadité ako v prvých knihách cyklu. Navyše ani chovanie postáv často nedáva zmysel.
