erik385
komentáře u knih
Stařec a moře
Ernest Hemingway
Toto je fakt právom masterpiece. Počúval som ako audioknihu, načítanú skvelým Ladislavom Mrkvičkom, čo príbeh ešte umocnilo. Ale inak úplne chápem, že v osemnástich to maturantom nič nehovorí a pripadá im to nudné. Aj ja som si musel počkať na ten čas, kým knihu vstrebem. A určite si ju potom prečítam ešte raz, možno viackrát...
Svědectví o životě v KLDR
Nina Špitálníková
Brutálna kniha a brutálne doležitá, na ktorú si budem spomínať vždy, keď budem pi*čovať, že musím napr. čakať v rade na pošte. Je mi z toho úzko... O severnej Kórei som vedel nejaké veci, ale toto odhaľuje ešte detailnejší shit. Myslím, že aj 1984 od Orwella je proti tomu slabý čajík... Klobúk dolu pred autorkou, Magnesia litera zaslúžená!
Letné svetlo a potom príde noc
Jón Kalman Stefánsson
Stefánsson je fakt majster, a myslím, že je jeden z mála autorov, ktorý dokáže popisovať plynutie života s takými zvláštnymi opismi a metaforami, že to neposobí ako balast, ale ako poézia...
Běguni
Olga Tokarczuk
S Olgou Tokarczuk som mal trochu problém, kedysi dávno som začal čítať nejaké jej knihy, a ani jedna ma neoslovila. Našťastie som sa cez audiočítanie na ČR Vltava dostal ku knihe Běguni, a som veľmi milo prekvapený. Je to síce zvláštna kniha, akési mozaiky minipríbehov, úvah, esejí a myšlienok, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, ale napokon zistíte, že sú dosť prepojené, a teda spoločnou myšlienkou, o potrebe vždy niekam unikať... kniha ma postupne čoraz viac vťahovala, dojímala, a vlastne dosť nadchla...možno preto, že som sám človek, ktorý nevydrží na jednom mieste, a potrebuje sa neustále presúvať či už formou cestovania, alebo iného pendlovania... Jediné čo mi príde mimo je to, že sa kniha nazýva "románom"...myslím, že toto román určite nie je (i keď dnes sa už románom nazýva kde čo)... skor akýsi filozoficko existenciálny zápisník... alebo jednoducho, bez škatuliek, krásna originálna vec, ktorá stojí za prečítanie!
Nabarvené ptáče
Jerzy Kosiński
Musím povedať, že nemám nič proti naturalizmu, hoci toto už bol čistý perverzný brutalizmus. Spočiatku ma tie kruté a odporné scény desili, lebo človeku zrazu dojde, aké sa vo vojne diali všelijaké "zrudnosti". Postupne mi však prišlo, že každá nová kapitola je len vŕšením ďalšieho a horšieho zla, po jednej krutej scéne následovala ďalšia, ešte krutejšia a ešte perverznejšia, atd... A takto to v podstate išlo celú knihu, takže niekde v prvej tretine som sa dostal do fáze, že sa ma tá krutosť vlastne už ani nedotýkala, a bolo mi to všetko jedno. Chápem, že autor sa snažil popísať extrémny stav ľudstva, v ktorom je človek človeku vlkom, a všetci sa správajú ako naprosté hovadá. Ale mne prišlo toto vŕšenie svinstva už potom neefektívne, proste ma to nezasiahlo až tak, ako autor predpokladal. Vlastne je to škoda, lebo inak je to dosť dobre napísané - vyrozprávané pohľadom malého chlapca a číta sa to skvelo! Ale je to proste tak vykonštruované, až to stráca na dôveryhodnosti...
Smrtholka
Lucie Faulerová
Do polky som bol z knihy uhranutý, hlavne zo štýlu akým je písaná, pretože mám pocit, že väčšina CZ a SK autorov píše formou alá slohová práca. Ale u Faulerovej som cítil fakt vymakaný a špecifický štýl, dokonca mi to chvíľami pripadalo ako akýsi moderný Hrabal...Lenže od druhej polky ma čosi na knihe začalo iritovať. Zdalo sa mi,že sa v tej téme smrti a samovraždy "nimrá" až tak moc, že mi to prišlo viac na efekt než osobná výpoveď. Hlavná postava pre mňa čoraz viac strácala na hodnovernosti a začala trochu šušťať papierom. Ale rozhodne oceňujem štýl, potom pasáže s rôznymi ezoterickými guru predvádzajúcimi sa v dedinskom kulturáku, a občas sa ma dotkol aj príbeh otca rodiny, a vlastne aj vzťah dvoch sestier v spomienkach. Myslím si, že autorka má rozhodne talent, len by mala ísť asi viac do seba, než na efektíky...
Solaris
Stanisław Lem
Nie som fanúšikom scifi žánru, väčšinou som tieto typy kníh fakt nedočítal, lebo mi prišli ako bludy. Ale toto ma vskutku zaujalo, chvíľami som tým vedeckým úvahám síce nerozumel, ale princíp, či akési posolstvo knihy ma celkom rozsekalo. Akože žiadny ufóni, príšerky a chujovinky, ale že dojdeš na miesto vo vesmíre, kde sa ti zhmotnia v podstate tvoje vlastné výčitky svedomia a do života sa ti vracajú kostlivci z tvojej myšlienkovej skrine a otvárajú sa tvoje trináste komnaty...tak tomu hovorím geniálny nápad!
Manuál pre upratovačky
Lucia Berlin
Tak toto ma zásadne rozsekalo, niečo také drsné, a zároveň poetické som už dlho nečítal. Čistá krása, určite sa k tomu ešte vrátim... Hrabal s Bukowskim v jednom, a zároveň taký čistý jazyk, krásny jazyk (rozumej bez vulgarizmov a slovných hračiek) hovoriaci o fakt krutých, smutných veciach, ale vlastne s vtipom a nadhľadom...
Čáslavská
Jan Novák
Hoci nie som fanúšik komiksov, tak toto na mňa zapôsobilo. Bolo to silné, dojímavé a konečne som sa dozvedel čo to o Čáslavskej, ktorá tu na mňa pôsobila ako fakt pevná osobnosť, ktorú len tak niečo nezloží. A možno som si niekde v duchu hovoril, že či to nie je trochu preheroizovaný text, veď všetci máme svojich kostlivcov v skrini a nikto nie je dokonalý, ale vlastne mi to nevadilo. Veril som tomu všetkému ako decko a prijal som príbeh superženy s obdivom a pokorou.
Hyena
Hana Lundiaková
Hana Lundiaková je pre mňa momentálne najvýraznejšia česká autorka, ktorá má neuveriteľnú slovnú zásobu a dokáže narábať s jazykovými prostriedkami vskutku originálne a neotrelo. Klobúk dolu pred takým jazykovým aparátom a pred textom, v ktorom každá veta sedí "jak prdel na hrnec." No a samozrejme aj obsah - autorka sa neštíti žiadnych tém, ide do toho pekne natvrdo, bez obalu. Ani sa mi nezdalo, že by hlavná postava (rozprávač) bol úplný zmrd. Práveže sa mi páčilo, že je taký viacvrstvý, v podstate prechlastaný, nešťastný alkoholik, ktorého úvahy mi boli občas celkom sympatické. Hyenu som si vypočul ako audioknihu v podaní vynikajúceho Sašu Rašilova, a tak ma to dostalo, že určite kúpim aj knihu, lebo toto proste vo svojej knižnici chcem mať!
Den opričníka
Vladimir Georgijevič Sorokin
Ach, toto bola fakt mňamka! Celé ma to rozsekalo a rozbilo ako uragán. A ten jazyk, a ten štýl- čistá krása! A to normálne nečítam žiadne dystopické knihy, nemám k tomuto žánru vzťah. Ale ono mi to v podstate ani neprišlo dystopické, skor celkom reálne (bohužiaľ). No ale ten jazyk a ten štýl, to proste len tak nevidíš...
Rekonstrukce
Viktorie Hanišová
No neviem, mám rozporuplné pocity, čakal som lepšiu psychologickú sondu do duše postavy, ktorá si v detstve zažila také psycho... A ona mi zatiaľ prišla ako úplne pohodová, nekonfliktná šprtka, ktorá si v sebe nenosí žiadnych démonov a všetko v hlave má absolútne zrovnané...na moj vkus až príliš úhľadné, až mi to chvíľu pripadalo ako nejaká slohovka na výbornú... Nešlo mi o nejaké detektívne rozuzlenie, skor o skutočný psychologický ponor do postavy, a ten fakt nenastal...škoda, lebo téma to je vynikajúca... Možno som siahol po horšej knihe od tejto autorky, podla všetkého je jej kniha Houbařka omnoho lepšia...
Šeptuchy
Alena Sabuchová
Nostalgické, smutné, pravdivé, zároven správne cynické a humorné... A skvelo napísané.....len tých životných právd a filozofických úvah sa mi občas zdalo príliš veľa... niekedy by mi stačilo len sledovať príbeh, tých hlbokomyseľných myšlienok polopate popísaných, zas toľko nepotrebujem, ale inak klobúk dolu!
Jana bude brzy sbírat lipový květ
Miloš Doležal
Tieto básne sú fakt prežité, silné, dôležité. Čítam to už druhý krát a stále to otvára nové dimenzie. Básne, ktoré ukazujú, že ešte existuje silný cit a pevné puto, v tomto svete, v ktorom sa zdá až absurdné, že by dvaja ľudia spolu vydržali byť tak dlho a stále zamilovaní.
Domov
Judith Hermann
Veľmi dobré, síce spočiatku plné úplnej osamelosti a existenciálneho smútku, kdesi na kraji vesmíru, kde už končí všetko, no napokon je tu aj akási nádej, hoci stále taká mrazivo severská. Viem si predstaviť, ako by to sfilmoval Aki Kaurismäki.
Krv je len voda
Jana Micenková
Možem povedať úprimne, že toto je jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítal. Precízny a vymakaný psychologický román, ktorý sa nebojí drsných tabu tém a ultra naturalizmu. Navyše je celý ten tragický príbeh okorenený čiernym cynickým humorom, ktorý sa "nepáre" s ničím. A na to, že má viac než 400 stán sa číta veľmi rýchlo. Autorke tlieskam a veľmi jej fandím!
Bezdětná
Monika Baudišová
Rýchlo prečítané, ale je tu veľa z osobnej bolesti, takže zarezonovalo. A ako návod pre idiotov, čo sa vypytujú neustále nevhodné a netaktné otázky, by som toto normálne rozdával po meste vo forme obrovského letáku...
Baletky
Miřenka Čechová
Vždy ma zaujímali príbehy baletiek, ktoré zažívajú brutálne peklo s neistým výsledkom, a väčšina z nich končí ako trosky. Tešil som sa na nejakú drsnú jazdu, keďže autorka zažila tento dril na vlastnej koži už od detstva, takže je to príbeh dosť autobiografický. Napokon to nebolo až také peklo...Celé je to písané viac menej akoby denník mladej baby, ktorá prichádza do Prahy na konzervatórium študovať balet už od veku 11 rokov... okrem zákulisia baletného študia a sebetýrania, na mňa zavanuli aj "pure devadesátky", a Praha tých časov... To bolo príjemné...Celkovo to ale nie je nejaká vysoká literatúra, skôr dobrá sociologická sonda do pokriveného baletného sveta... Je to písané jazykom rozprávačky- teenagerky; tento štýl a "cool" jazyk ma postupne trochu otravoval... Myslím, že by si to mali prečítat hlavne mladšie ročníky, a teenagerky ako výstrahu, že život baletiek je v podstate dosť veľký shit...
O psaní
Charles Bukowski
Toto by si mal prečítať každý, kto má spisovateľské ambície a ľutuje sa, že sa mu nedarí, a myslí si, že úspech a odozva musí prísť tak rýchlo ako "lajky" na facebooku či instagrame... Bukowski vám ukáže, čo to znamená čakať a čakať a čakať... Bukowski skrátka nikdy nesklame! 5stars
Zeptej se táty
Jan Balabán
Ďalší Balabán, ktorý ma totálne rozsekal. Pritom písať o smrti a umieraní je tak ťažké, aby to nevyznelo trápne. Ale Balabán fakt umí. Dalo by sa povedať, že v tejto knihe je všetko - celý drsný a zároveň poetický život. A potom celá smutná a zároveň oslobodzujúca smrť. Ale to by znelo možno príliš pateticky...
