freejazz komentáře u knih

najprv som to bral ako náplasť za ukradnutú knihu, ale čím viac som sa začítaval, tým viac ma vťahoval fantastický svet J. L. Borgesa. napriek tomu, že originál vyšiel v praveku, boli témy príbehov viac než súčasné. asi si ju prečítam znovu... budú opäť súčasné.

1 22.10.2019

keď mi ukradli Knihu z piesku, bol som rád, že som objavil aspoň Zrcadlo a masku. neviem, čím to je, ale slovenský preklad sa mi páči viac, takže tento výber som bral ako záchranný čln:)

1 22.10.2019

kniha, ktorú mi ospevovali, našiiel som ju v nejakom juhočeskom kníhkupectve, čítal dokola, ukradli mi ju, po rokoch ju našiel v antikvariáte, daroval ju, niečo (Knihu z piesku) som si prepísal, aby som mal aspoň niečo z Borgesa. a teraz ju už konečne mám... a ani som na ňu nesiahol.
kto nezažil začiatok 80. rokov v tvorivom rozlete, nevie si predstaviť marazmus, v ktorom sme sa museli brodiť a prudké svetlo, ktoré táto útla kniha vydávala.

1 22.10.2019

je krásne zablúdiť do sveta, ktorý vlastne neexistuje, čítať recenzie diel neexistujúcich autorov, zoznamovať sa so svetom, ktorý nemá hranice, ale ani jasné obrysy. je to nádherné, ak sa vám to stane s Borgesom, človekom, ktorý pre svoje nevidomé oči videl oknoho viac, než sa nám eln vládze prisniť.

22.10.2019

nádherná kniha asi v najhoršom knižnom balení, aké sa dá vymyslieť. žiaľ v 80. rokoch sa veľmi vyberať nedalo. a samotnému príbehu to neubralo na kráse.

6 19.10.2019

tak trochu snové poviedky. pri čítaní Murakamiho je lepšie zabudnúť deliť svet na realitu a virtualitu, lebo tu sa všetko prelína a ak si nedáte pozor, občas neviete, či je to sen, či skutočnosť. v mnohých poviedkach sa dajú čítať náznaky budúcich románov, netreba zabúdať, že sú to vlastne juvenílie:)
jediné, čo ma rušilo, je odfláknutá redaktorská práca. keď v jednej poviedke má človek o rok viac a o dve strany o rok menej ako hlavná hrdinka... alebo, keď mi neostávalo iné, len zvolať spolu so šlabikárom: Ema má mamu. Mama má misu. V mise je mäso. Ó, my sa máme... lebo do prekladu sa zamotala misová polievka namiesto polievky miso...

3 18.10.2019

toto som nedokončil... donekonečna a bez východiska sa topiť v normalizácii... stačilo naživo...

3 13.10.2019

nečudo, že Pasternaka nemilovali aparátčici. nečudo, že kniha sa počas besnenia komančov posúvala z ruky do ruky až do úplného zodratia - napriek tomu, že oficiálne vyšla. z knižníc sa kradla, na školách sa o nej neučilo. jediná skomolená informácia o Pasternnakovi hovorila o tom, že sa vzdal Nobelovej ceny za literatúru. samozrejme, nebolo vysvetlené, prečo to urobil.
vďaka za toto ohromné dielo, ktoré vnímam ako veľmi voľné pokračovanie Anny Kareniny.

5 11.10.2019

aj vás otravovali povinné návštevy stupídnych sovietskych ideologických omáčok v kinách? žiaľ, aj Pavka Korčagin sa stal obeťou tupej ideológie. keď som po rokoch siahol po knihe, s úžasom si zistil, že dnes by autor kraľoval rebríčkom bestsellerov. skutočne brilantne napísaný príbeh s množstvom emócií, plný akcie... žiaľ, ten ideologický nános je fakt hrôza.

áno, tešil som sa na pokračovanie Love Story. ale nedá sa vstúpiť dvakrát do tej istej vody. ani keby ju držali v jednom lavóri. možno keby bola vyšla v čase vydania originálu, mohla zasvietiť, takto sa iba zaradila medzi priemerné oddychovky, akých už v tom čase boli plné pulty.

11.10.2019

prečítané len preto, lebo Love Story. ale je jasné, že Segal je majster jednej knihy, do ktorej dal všetko. vďaka za ňu. to ostatné sú len ornamenty na pripomenutie.

11.10.2019

po Love Story prudké sklamanie. prvoplánovo napísaný bestseller bez snahy o hlbší ponor do témy. čítanie na kúpalisko - ak aj knihu zabudnete, nič sa nestane, aj tak ste už dávno zabudli, o čom bola.

11.10.2019

toto nie je poézia na letmé čítanie. tu sa treba zastaviť, čítať znovu, z iného uhla, prelistovať späť. okrem iného sú tu nádherné básne v próze.

1 11.10.2019

jedna z mojich obľúbených básnických zbierok. pôvodne som ju bral do ruky kvôli ilustráciám, kto pozná Josefa velčovského, vie, že majú krásnu poetiku. ale keď som sa začítal do veršov, zistil som, že to je presne ten typ poézie, aký mi sedí.

11.10.2019

nielen, že mám, ale mám aj s autorovým venovaním! keď som upratoval v knižnici, našiel som viacero kníh dvojmo, niektoré aj trojmo:) Rozum bol medzi nimi, lebo som už stihol získať aj Zobrané spisy. našťastie som sa pozrel dovnútra a nezbavil sa tak vzácneho daru v podobe majstrovho rozháraného rukopisu.
a ku knihe?
robil som v kníhkupectve, na knihu stál dlhý rad, lebo ju predchádzala povesť protirežimového výkriku. stál tam vtedy intelektuálny výkvet Bratislavy, poctivo, slušne, bez predbiehania. keď na otázku okoloidúcej tetky s kabelami odpovedali pravdivo, že čakajú na knihu, iba pokrútila hlavou a hnala sa ďalej za svojimi zlatými jablkami (možno do zelovocu a naozaj na jablká). nemám pocit, že by sa odvtedy čosi zmenilo. intelektuáli aj dnes stoja v radoch na myšlienky, tetky s kabelami aj dnes liietajú od čerta k diablovi, aby kúpili tu pančované maslo o päť centov lacnejšie, tu dva páry nevydarených rukavíc za polovicu. až Rozum zastáva, ako sa všetko opakuje. žiadna Marxova špirála dejín, motáme sa do kruhu ako ten povestný pes za svojím chvostom v nádeji, že ho predsa len dobehneme.

asi to nebol dobrý nápad, zobrať si Štrpkove verše ako „medziplyn“ medzi dvomi románmi:)
jednak mám pre tohto autora slabosť, druhak neviem jeho texty normálne čítať. lebo vždy, keď začnem, vtrhne mi do uší hlas Dežka Ursiniho, ktorému robil Ivan Štrpka dvorného textára. a Dežkov prednes, vypichovanie skutočnej hĺbky textu, hľadanie spodných prúdov a skrytých významov... to je poézia sama o sebe.
výborná kniha, ktorú netreba odložiť, ale prečítať znovu a znovu, aby sa človek dopátral „co tímm chtěl básník říci“. a v tomto prípade určite básnik netúži stať sa trpaslíkom.

kedysi dávno som v knihe Daniely Hivešovej čítal vetu: „Keby nás nenaučili dýchať vietor, zadusila by som sa.“ naskočilo mi to okamžite, ako som narazil na Štrpkove slová: „Čítajte vietor, šliapači ciest a skúmatelia blata.“ lebo naozaj - kam plášť, tam vietor.

1 10.10.2019

mňam. majstrovská pochúťka namiešaná zo všetkých ingrediencií, podľa ktorých je poznať Murakamiho rukopis. dať dokopy takéto dielo, cítil by som sa veľmi dobre.
a stačí pohľad do jeho pracovne, aby bolo jasné, čo v tvorbe musí dominovať: http://www.harukimurakami.com/author.

9 08.10.2019

povinná jazda pre každého, kto chce mať aspoň základný vhľad do žánru. čítal som knihu po rokoch znova, čas jej nič neubral na sile. je to autorov majsterštych.

Prechádzať sa po obnovených priestoroch múzea a čítať si jeho dramatickú históriu je príjemné spojenie zážitkov. Múzeum je nádherné. Kniha je perfektná. Skutočne závidím Čechom, že majú taký dôstojný stánok.

1 29.09.2019

nekúpil som si ju v Prahe. nekúpil som si slovenský preklad.
a urobil som dobre. cez e-shop ma stála podstatne menej a nemusel som ju vláčiť, priniesli mi ju. a česká stála takmer polovicu toho, čo slovenská verzia.
naozaj nechápem politiku vydavateľstiev a knižných distribučných spoločností...

a ku knihe - veľmi ma potešil rozsiahly obrazový materiál. dozvedel som sa aj niekoľko nových, resp. neznámych / prehliadaných faktov nielen z autorovho života, ale aj zo spoločensko-kultúrno-politických dejov a súvislostí.
akurát ma bolí ruka, lebo držať tú na kriedovom papieri v tvrdej väzbe vyrobenú knihu je dosť divný spôsob posilňovania:)

ak máte radi Hema, nenechajte si ujsť príležitosť.

2 28.09.2019