Ivan Kučera komentáře u knih

Od detstva mám pozitívny vzťah k prírode. Fascinuje ma, ak niekto v temných lesoch (alebo naopak na slnečnej lúke, ale samozrejme obkolesenej temnými lesmi) postaví zrub, chatu alebo iný typ budovy. Takže keď vyšla hrubá a treba to povedať na rovinu luxusná knižka so za všetko hovoriacim názvom Cabin Porn, povedal som si, že ju bez debaty musím mať. A vyplatilo sa, hoci pravdaže nie všetky stavby sa mi páčili, ale to je normálne. Väčšina viac ako 300-stranovej knihy prezentuje desiatky skvelých zrubov a inšpiratívnych domov, v ktorých by ste radi bývali, utečúc pred vysiľujúcou civilizáciou, ktorá od vás neustále dačo chce a vysáva vás ako upír. Možno vás prekvapí, že je tu veľmi veľa textu, ale následne si môžete od týchto dlhých blokov oddýchnuť "nekonečnými" fotografickými galériami. Mňa najviac uchvátila epická pozorovateľňa Red Top týčiaca sa nad geniálnymi, hustými washingtonskými lesmi; kto tvrdí, že Američania majú hnusnú prírodu, tak fakt nevie, o čom hovorí (niektoré ich prírodné parky sú tým najúžasnejším, čo naša planéta ponúka a môžeme im len slepo závidieť). Kochajte sa.

12 13.03.2020

Prevláda sklamanie. Temné léto pokladám za vydarenejšie To, než je samotné To od Kinga, preto som sa na dvojku tešil. Návrat už dospelého hrdinu na staré miesta, na ktorých vyrastal, na ktorých - spolu s rovesníkmi a kamarátmi – zažil svojho času množstvo napínavých dobrodružstiev a, keďže sme v horore, i bojoval o holý život. To je téma, ktorá ma vo všeobecnosti láka. Bohužiaľ sa (inak môj obľúbený) Dan Simmons práve dvakrát nepredviedol, skôr naopak. Atmosféra (kvázi?)strašidelnej opustenej farmy uprostred zasneženej, ponurej zimnej krajiny, je iba ledabolo načrtnutá, postavy okolo spisovateľa prechádzajú bez väčšieho záujmu (a tým pádom aj okolo čitateľa) a zápletka, no, tak tá je fakt slabá. Miestami som až neveril, po čom Dan siahol (fakt tam dal autonaháňačku???). Inokedy nás vedie vyložene do slepej (a tým pádom úplne zbytočnej) uličky (len ťažko znesiteľné romantické flashbacky) a na ďalšej strane vám o hlavu omláti jedno z najväčších klišé. Prečo teda „až“ 3*? Pretože stále je to Dan Simmons – píše dobre, zručne, pútavo a chytľavo. Prvých sto strán, hoci sa toho počas nich paradoxne deje len veľmi málo, má tendenciu vtiahnuť vás do studených zimných mesiacov, počas ktorých spisovateľ odchádza do lona prírody napísať veľkolepý bestsellerový návrat na knižný trh. Niektoré scény sú napísané veľmi dobre a občas autor siahne po predsa len pomerne dosť originálnom nápade.

12 17.12.2019

„Vrby byly projednou nehybné a tiché.“ Kvalitný meditatívny horor a zároveň - i vďaka pútavým ilustráciám od Jana Híseka - krásna a útla knižočka, ktorú musí nutne mať doma vo svojej knižnici každý fanúšik hororu (dvojnásobne HPL). Neskutočné opisy prírody prekvapivo takmer vôbec neupadajú do rutiny, ani stagnácie a napriek „nijakým“ postavám a výsostne neakčnému deju s minimom dialógov (tie, čo tu sú, pôsobia skôr ako monológy) knižka drží čitateľovu pozornosť od začiatku až do (možno predsa len jemne neuspokojivého?) konca. Tiesnivá, znepokojujúca atmosféra. Poriadne mystická a hlavne nepokojná a mrazivá plavba po Dunaji.

12 07.06.2019

Skvelá vec so skvelou zápletkou a skvelou atmosférou. Jeden učený Arab a 12 drastických Vikingov, nie hlúpych, ale proste uprednostňujúcich krvavé, rázne riešenia pred zbytočným premýšľaním, vyjednávaním a diplomatickými cestičkami. Ten stret dvoch kultúr, prístupov k životu (napr. k posmrtnému, ale i k hygiene atď.) a myšlienkových pochodov je báječne chytľavý. Mnohé scény sú doslova hororové, čo mám rád. Páčil sa mi aj koniec; keď som knihu čítal prvý raz ako malý, tak som naivne, ale o to rozkošnejšie, očakával sequel. "Prekvapivo" som sa ho nikdy nedočkal. Hoci je možno zverstvo toto tvrdiť, musím sa priznať, že čím som starší a čím viac krát to vidím, tým viac sa mi páči aj obecne dosť nenávidené filmového spracovanie od Johna McTiernana z roku 1999 s Antoniom Banderasom v titulnej úlohe. Viem, že je svojím spôsobom strašné a príšerné, ale netreba mu zbytočne krivdiť a treba mu priznať množstvo plusov, ako je parádna atmosféra, výborná výprava, presný kasting hercov (jedného z najdôležitejších Vikingov hrá český rodák Vladimír Kulich) a viacero pre mňa kultových scén. Ale tak jasné, kniha je kniha.

12 05.06.2019

Komiks s pohnutou minulosťou. Pôvodne chcel Jan Štěpánek svoj obľúbený Čapkov román previesť do komiksovej podoby ešte v 60. rokoch, ale potom prišli sovietski bratia a šance mu zmarili. Štěpánek svoj vysnený projekt oživil až koncom 80. rokov, kedy začala komiksová Válka s mloky vychádzať na pokračovanie v kultovom časopise Kometa. Nakoniec bol komiks súhrnne vydaný v špeciále Magazín Komety. V nasledujúcich rokoch vyšiel ešte dva razy, ale zakaždým výrazne krátený. V podobe, v akej ho poznáme z Komet, vyšiel v roku 2018 v Albatrose ako samostatná kniha a je to skvelá vec pre každého, komu sa Štěpánkov vizuálny štýl páči. Mne áno, ale príbeh mi vždy pripadal slabší (už v knihe, fakt). Kedysi som ju čítal v rámci povinného čítania a odvtedy ma nebaví. S ohľadom na desivé historické udalosti z prvej polovice 20. storočia, ktoré Čapek predvídal, je dej mrazivý, ale mňa až tak neoslovil. Možnože mu na môj vkus príliš chýbala hlavná postava, o ktorú by som sa mohol oprieť. Napriek tomu tento komiks hodnotím pozitívne, ako vravím nakreslené je to prekrásne a hodí sa k tomu samostatný knižný formát a nie „iba“ vydávanie na pokračovanie v časopise. Možno by bodli nejaké bonusy, v dnešnej dobe by malo ísť už o samozrejmosť, tak ale čo už, nevadí, možno nabudúce.

12 14.02.2019

„Vždycky bude nějakej Joker.“ Je tu Two-Face, je tu Poison Ivy, je tu dokonca aj Riddler. A Penguin. A možno príde nakoniec aj Batman, ktovie. Je tu ale hlavne on. Kráľ gothamského zločinu: nepredvídateľný magor, ktorému nejde o moc a ani o peniaze, ale o chaos a o potešenie, ktoré z jeho šírenia má. Skvelá záležitosť, miestami riadne nechutná. Občas tempo stagnuje a postava šoféra Johnnyho mi nesadla (hoci viem, čo ňou tvorcovia chceli povedať, keď ju zasadili do príbehu), ale aj tak si to asi určite zaslúži 4*. 3 by boli málo minimálne kvôli bombastickej Bermejovej kresbe, ktorá jednoznačne víťazí nad Azzarellovým scenárom. Joker prvý raz v ČR vyšiel v r. 2012 v BB/art a v decembri 2021 v komplete Legenda o Batmanovi. Dodávam, že Batman: Zatracení priamo nadväzuje na Jokera, odohráva sa doslova "hneď" po jeho finále.

12 17.10.2018

Úžasný obal. Možno jeden z najlepších na českom trhu za rok 2024. Autor knihy je obrovský Kingov fanúšik. Ak ste niečoho/niekoho obrovský fanúšik a ste normálny (to je dosť dôležité), tak sa to v praxi prejavuje jednak tým, že nie ste úplne odtrhnutý od reality a viete, že váš idol sa podpísal i pod diela, ktorými je lepšie sa nechváliť, no a jednak ho máte natoľko v malíčku, že čitateľov neotravujete „šokujúcimi“ informáciami typu „otec si šiel kúpiť cigarety a už sa nevrátil“ alebo „plot okolo jeho domu má tvar netopierov“. A Švéd Hans-Ǻke Lilja odtrhnutý od reality nie je. Jeho štýl je svižný a dynamický, nezastavuje sa pri blbostiach, pohybuje sa skôr vo všeobecnejšej rovine, čo je niekedy tiež fajn (každopádne klasický životopis od A po Z i z toho dôvodu logicky nečakajte), dupe na plyn a pritom paradoxne zostáva ležérny a sympatický. Vidno, že má Kinga načítaného a napozeraného a „narozmýšľaného“. Prvých cca 70 strán je v podstate pecka. Občas tomu padne reťaz, ale určite 4*. No a potom to príde. V polovici sa kniha de facto končí a jej „zvyšok“ tvoria dva dlhé, ale o to nezaujímavejšie rozhovory miestami až propagačného rázu, keďže sa spravidla reč zvrtne k aktuálnemu Kingovmu dielu, na akom v tom čase práve pracoval (jediné, čo ma tu zaujalo, bola informácia, že mu Chris Carter prepísal scenár k jednej časti Aktov X, to som nevedel). Ak by som mal zostaviť rebríček kníh o Kingovi, ktoré vyšli v češtine, tak na prvom mieste by bol určite Stephen King: Kompletní průvodce životem a dílem, na druhom toto a na poslednom Stephen King – Mistr strachu.

11 30.05.2024

Klasika hororového (dvojnásobne „domového“) /pod/žánru. Dokonca svojho času Stephena Kinga Obětiny nadchli do takej miery, že ich vykradol (divný rodič, dieťa, obrovská tajomná stavba ďaleko od pomoci, okolitá príroda na vrchole ročného cyklu) v Osvietení. Obětiny sa mi páčili viac, než návšteva zasneženého hotelu Overlook. Ale v konečnom efekte v mojich očiach skončili podobne, ako filmové spracovanie s Oliverom Reedom, ktoré do kín vtrhlo tri roky po knihe a to uprostred cesty. Čiže je to miestami fakt dobré, akoby budúca klasika, a potom to strmhlav klesne dole. Nie do béčka, božechráň, ale skôr do ležérneho priemeru. Najmä finále, knižné aj filmové, ma pravdupovediac nebavilo. A ani som mu príliš nerozumel. Film som videl už dávnejšie, ale marí sa mi, že bolo po dejovej stránke diametrálne odlišnejšie. Podobne, ako film, i románová predloha disponuje zaujímavými postavami, skvelou výpravou a parádne tvorenou atmosférou. Lež so samotným dejom je to horšie: je alebo nudný, alebo zmätený, alebo aj aj. Rozhodol som sa však prižmúriť oko, pretože to zakopne až tesne pred koncom, čo je škoda, ale už to nedokáže pokaziť situáciu. V konečnom efekte som bol z Obětín nie vyslovene nadšený, ale určite vo mne zanechali pozitívny dojem. Marasco písal fakt dobre. A zas musím uznať, že radšej si prečítam menej pochopiteľné, zato netuctové, hororové finále, než tupé klišé plné krvi a naháňania po nočnom dome (však, Stephen?). Oceňujem parádnu postavu „tetičky“, s ktorou mal Ben pekný, veselý vzťah, pripadalo mi to realistické a milé. Po Blochovom Psychu si proste jeden nemôže byť istý tým, aký postoj má zaujať k tomu, ak mu niekto povie, že vo veľkom dome býva so svojou matkou. Obálka fantastická.

11 18.05.2024

Film s Damonom a Lawom bol lepší. Oveľa, oveľa lepší. Vlastne to bol jeden z najmrazivejších trilerov 90. rokov (jeho jediná chyba je, že scenárista vymyslel postavu v podaní herečky Cate Blanchettovej, ktorá v knihe ak sa nemýlim vôbec nebola a pre potreby filmu je úplne zbytočná). Samozrejme, bez knihy by nebol film, ale proste toto je (pomerne vzácny, nie však EXTRÉMNE vzácny) prípad, kedy filmové spracovanie predbehlo literárnu predlohu (verziu s Delonom som nevidel a ani sa mi do nej pravdupovediac nechce, „správny“ Ripley je podľa mňa utiahnutý chameleón a nie taliansky gigolo so spanilým pohľadom). Námet je nechutne mrazivý. Scény, v ktorých sa ukáže Tomova zvrátená povaha, sú drsné nie ani tak fyzicky, ako skôr psychicky. Problém je, že je ich málo a zvyšok knihy je vcelku nudný, vrátane rozjazdu, ktorý je príliš pomalý a záveru, kedy už pravdupovediac tak úplne neviete, či by náhodou nebolo lepšie ukončiť to o dve desiatky strán skôr. Takisto európska výprava 50. rokov 20. storočia vehementnejším spôsobom vynikne v Minghellaovom filme vďaka geniálnej výprave, hudbe a kamere. Fascinovalo ma premýšľať, či by sa čosi také mohlo odohrať dajme tomu v r. 2024 a dospel som k záveru, že možno, ale nechcel by som to vidieť. Ako na knihe, tak na filme je totiž pôvabná práve „dávna“ doba, v akej sa dej odohráva. Doba, kde ak ste s niekým chceli zostať v kontakte, museli ste mu na písacom stroji, prípadne rukou, napísať list, následne X dní čakať, kým príde adresátovi a následne X dní vyčkávať na jeho odpoveď. Ak ste mu chceli zavolať, tak ste museli vedieť číslo na jeho pevnú linku a spoliehať sa na to, že práve vtedy bude doma. Kniha (aj film) z tohto skvele ťažia, hoc pri knihe bola naivita na môj vkus predsa len trochu prisilná (zas 50. roky nie sú predsa pravek, aby expertízou nebolo možné zistiť, či sú škvrny v člne ľudská krv, alebo majú iný pôvod).

11 14.02.2024

„Když se nad tím zamyslím, tak se ani nedá říct, že by byli krutí.“ Na môj vkus sa tu (na rozdiel od tajomnej jednotky) príliš vysvetľovalo. Miestami to pripomínalo skôr prírodopisný film o Cthulhu, Shoggothoch atď. Prvá polovica, v ktorej postavy stáli proti tajuplným entitám, som sa cítil byť viac znepokojený, než tu, kde už sa šlo naozaj dá sa povedať na doraz. Ku koncu už toho tak nejak veľa. I tak sa ale bez debaty bavíme o vynikajúcej mange a akiste jednom z najlepších hororových komiksov, aký u nás v r. 2023 vyšiel (nie, že by ich bola tona...). Silne a autenticky na mňa zapôsobili najmä monumentálne dvojstrany s úchvatnými prírodnými scenériami. Akonáhle do toho Tanabe zakomponoval vesmírne hrôzy, paradoxne už to nebolo úplne ono. Každopádne fakt skvelá, intenzívna vec.

11 28.11.2023

Jeden z kandidátov na knihu roka. Když nás temnota miluje od americkej autorky Elizabeth Engstromovej (u nás týmto debutujúcej) je zbierka dvoch noviel resp. poviedok. Resp. prvá je poviedka a druhá novela. Treba dodať, že jednotlivé texty od seba azda ani nemohli byť odlišnejšie. Spoločné majú jediný bod. Zato najdôležitejší: obe sú fantastické. Kúsok č. 1 ma absolútne odrovnal. Je temný a drsne podmanivý. Pripomenul mi štýl Jacka Ketchuma, čo je niečo, na čo sa chce podobať mnoho hororových autorov, ale iba máloktorému sa to podarí dosiahnuť. Z niektorých scén mi nebolo všetko jedno, výprava podmanivá a keď som si predstavil na mieste niektorých postáv sám seba, prišlo mi trochu zle. A to si myslím, že toho po hororovej stránke od detstva a puberty mám už čo-to odčítaného, napozeraného a vari i napísaného. Pozor, nemyslím to tak, že by to bol gore masaker; legendárneho Ketchuma to pripomína skôr realistickým štýlom. Kúsok č. 2 je dlhší a hej, spočiatku mi trvalo, kým mi docvaklo, ako sa veci majú a prečo to spisovateľka vystavala tak, ako to vystavala a nie inak. Niekde od strany 211 ma to ale totálne malo a bol som uveličený, dojatý, otrasený, emočne (a inak) obarený, pohnutý, strhnutý a naplnený. Je o starnutí a umieraní, o tom, ako život rýchlo prebehne ani sa nenazdáme a naše detstvo a puberta plná plánov a veľkolepých snov sa nám javí byť ako život cudzej osoby. Je to o rodičoch, z nich každý sa po svojom vyrovnáva s odlišnosťou svojho dieťaťa a o tom, ako matka vnútorne prežíva vedomie, že raz odíde a dieťa nechá samé na tomto svete, na svete, ktorý je plný krásnych a poetických vecí, ale tiež svinstva a primitívnej ľudskej zloby netrpezlivo vyčkávajúcej na prvú vhodnú príležitosť. Tiež je to o tom, ako na tento svet prichádzame a o tom, ako odchádzame, pretože jedno bez druhého nie je možné. Koniec ma možno jemne sklamal (dlho dopredu som tušil, kto je oná „príšera“), ale i tak pecka. Oba texty sú navyše ladené do povedzme poľnohospodárskej (či skôr proste vidieckej) polohy, čo je vec, ktorá ma fakt baví. Budem dlho spomínať. Ja neviem, ono to asi nie je úplne stopercentne čistých 5*, ale 4* by mi pripadali nefér.

11 09.11.2023

Skvelá obálka (a to radšej ani nechcite vedieť, čo na vás doslova vypadne pri poviedke Neotáčej). S Honzom som spolupracoval na jednotke (viď. naša tamojšia spoločná poviedka Mrtví klauni nepijí), ale vtedy to bol ešte pri zemi sa držiaci skromný chlapec. Pre potreby dvojky do svojich zvrhlých a temných osídiel zlanáril okrem autorov z Česka, Slovenska a Poľska, i Američana a Fína. Na môj vkus sa v dvojke žiaľ stretlo priveľa extrémistických textov zameraných na vyhrotené gore/sex. Pri Brandonovi som si dokonca trochu grcol do pusy, čo je samozrejme pri týchto textoch istým spôsobom pochvala, ale osobne by som predsa len uvítal viac pomalších, tiesnivejších, povedzme atmosférických poviedok. Asi do mňa budete mať chuť hodiť opitého bernardína, ale uvítal by som aj nejakú fajnovú, ponurú poviedku z lesa. Super sú medailóniky autorov a i to, že ku každej poviedke prislúcha krátky text, v ktorom nás Honzov kolega oboznámi so zákulisím toho-ktorého textu. Pre vysoký počet brutálnych textov som nejaký čas zvažoval možnosť dať druhým Sešívancom „len“ 3*, ale vravel som si, že kniha obsahuje predsa len dostatočné množstvo kvalitných textov. V podstate aj najslabší je slušný žánrový priemer. Povedal som si však, že o všetkom rozhodne posledná poviedka. Ak nebude výborná, asi udelím 3*, ale ak bude, prižmúrim oko a dám 4*. No a našťastie Otloukej se, bábovičko je ozaj vynikajúci text. Síce dlhý, je to skôr novela, než poviedka, ale to je jedno. Dôležité je, že je tento smutný príbeh o „hrdinoch v bačkůrkách“ je fakt fest dobre napísaný. Takže za štyri, pane doktore Frankensteine.

11 03.11.2023

S Honzom Vojtíškom som v r. 2022 spolunapísal enormne drsný stredoveký horor Ďáblův hřbet, čo bola pre obe strany obrovská trauma. Ja som začal piť a Honza napísal detské rozprávkové leporelo. OK, žarty bokom. Myslím si, že každý „drsný“ autor skôr alebo neskôr dospeje k prirodzenému záveru napísať knihu pre deti. Neviem prečo, ale je to tak. Nie každému sa to síce podarí dotiahnuť do konca, ale minimálne prianie prítomné je a kto tvrdí, že nie, tak o detskej knižke sníva doteraz. Bafni na něj! je rozkošná šmakocina. Pravdupovediac som si nemyslel, že si čosi také raz kúpim, ale Honza je Honza a Jiří Dvorský (ilustrátor) je Jiří Dvorský, tomuto sa nedalo odolať. V tejto diabolskej kombinácii bola z lásky splodená krásna vec. Hravá, rozkošná. Ono je samozrejme ťažké hodnotiť leporelo... ale možno aj nie. Hravé básničky podnecujú detskú fantáziu, Jiřího kresby sú okumalebné a skvelý je nápad s „vykrajovanými“ obrázkami, ktoré musíte odokryť, aby ste našli strašidlo a samozrejme naň bafli ako prví, pretože ak na vás bafne ono, je s vami amen. A tak sa stalo, že v to nechutne slnečné októbrové poobedie jeden štyridsiatnik ležal na gauči v obývačke a kým jeho žena, technicky oveľa zdatnejšia vo výkresoch, nákresoch a návodoch, vo vedľajšej izbe skladala stolík pod akvárium, on hľadal strašidlá a, nuž, bafal na ne. Ak by šiel okolo psychológ, asi by so mnou hodil reč, ale taký je život. Možno mohla mať väčšie rozmery, aby ešte náruživejšie vynikol vizuál, mohlo to mať viac „príbehov“ a dva (z detskej izby) mi pripadali podobné. No aj napriek tomu určite 4*. Baf! Zľakli ste sa, čo? Ja som to vedel.

11 21.10.2023

Martin Štefko v r. 2013 napísal, že Americký upír 1 je komiks, ktorý si náš trh skutočne zaslúžil. Pod to sa podpisujem. Kurva podpisujem. Je to temný a zlý príbeh. Vymyslel ho Scott Snyder (jeden z najpodstatnejších batmanovských scenáristov), k dokonalosti dotiahol (a rozpísal) slávny Stephen King a úchvatne zhmotnil fantastický ilustrátor a rodák z brazílskeho mesta Porto Alegre, Rafael Albuquerque (Batman: Soví město). Scenár je prekvapivý a nepredvídateľný. Skáčeme naprieč rokmi, v podstate až dobami, medzi časmi starými a novými, plnými vynálezov, o ktorých sa ešte pár rokov dozadu nikomu ani len nesnívalo. Je to istým spôsobom podprahovo zároveň prelet starou a novodobou Amerikou, kedy staré odchádza a nahrádza ho nové. V tomto smere mi to pripomenulo Dickeyho Vyslobodenie resp. Boormanov film, pri atmosfére 2O. rokov 2O. storočia v USA som si zas spomenul na noiry Eda Brubakera. I do najzapadnutejších kútov krajiny sa postupne dostávajú vynálezy, kone sú nemilosrdne vystriedané automobilmi, na miesto nemého filmu nastupuje ozvučený. Je to kruté a drsné, plné krvi a iných zvrhlostí, no vadil mi alibizmus, že násilie nie je problém, ale sex áno. Oceňujem parádny dizajn a obsah: od úvodného Kingovho slova cez záverečné Snyderovo, až po výtvarné a textové bonusy (napr. ukážky zo scenára) a tvrdú väzbu s prebalom a lacetkou. Príbeh je vyrozprávaný komplikovane. Pred šiestimi rokmi, pred troma dňami, v roku 1880, v roku 1909... Sledujeme vyčíňanie charizmatického upírského milovníka cukroviniek s príznačným priezviskom Skinner Sweet. Následne sa vrátime v čase, stanúc sa svedkami jeho pekelného zrodu. Potom dej zas skáče, tentokrát dopredu, Skinner je odsunutý na vedľajšiu koľaj a príbeh sa sústredí na iné postavy. Ale vieme, že tam niekde číha a je len otázkou času, kedy ho opäť uvidíme. Môže to znieť komplikovane, ale ja každý komiks zásadne čítam dva razy a pri repríze to do seba všetko pekne, hladko, šarmantne, fajnovo a jednoducho zapadlo (ale pravdou je, že v niektorých súvislostiach som sa stále strácal, viď. masový hrob). Scenár sa miestami hrá na inteligenta a pritom kopíruje iných (evolúcia ohľadom pobytu na slnku by bola geniálna, keby s ňou dávno predtým neprišiel Blade).

11 04.09.2023

Skvelý názov, o ktorom si po prvých stranách poviete, že je ozaj na prvú dobrú a na konci zistíte, že tou matkou vlastne napokon bol možno niekto úplne iný (originálny názov mi pripadá ešte výstižnejší). Teraz napíšem niečo, o čom si nie som istý, či je to pochvala alebo kritika. Od Matky som čakal niečo iné. Nie viac. Nie lepšie. Iné. Na pochopenie náročné sci-fi s takým množstvom ambicióznych vrstiev, že niektoré zrejme neodhalím do konca života. Preto ma prekvapilo, o aký priamočiary príbeh sa jednalo. Lemire príbeh odpálil s pomocou veľkého klišé, ale už po pár stranách po vcelku šokujúcej scéne všetko absolútne otočí dole hlavou, potom hore hlavou a potom hore nohami a nakoniec dole rukami bez toho, aby situáciu zbytočne skomplikoval a zneprehľadnil. Postavy sú sympatické a držíte im palce. Prostredie kozmickej gigantickej lode je presne podľa môjho gusta; mám pre podobné látky slabosť. Nepovedal by som, že scenár je geniálny, ale obsahuje viacero prekvapivých momentov, pri ktorých som si povedal: aha, wow, super. Ale nebudem spoilerovať. Trocha mi to pripomenulo netflixácky seriál Stratení vo vesmíre, film Voyagers s Colinom Farrellom a objavil som tiež prvky z komiksu Universal War One. A samozrejme z jedného z najlepších filmov sveta, Sunshine. Páčila sa mi špinavá kresba Španiela Gabriela Hernandeza Waltu (Doctor Strange 6. Bůh magie, Vision: O trochu horší než člověk, o trochu lepší než zvíře).

11 05.07.2023

Nádherný komiks. Začíname v r. 1763 v Pensylvánii a končíme v Novom Mexiku roku Pána 1938. Scenáristom je u nás neznámy Tiburce Oger. Priamo v komikse sa síce uvádza, že scenár napísal v spolupráci s Hervém Richezom, to ale pravdupovediac netuším, čo znamená (avšak neznie mi to ako spoluscenárista). Nech tak či onak, v spolupráci s výnimočnými francúzskymi ilustrátormi nám sprostredkováva históriu Divokého Západu... ako píše užívateľ Norri jakože hodně rychle. Ale nevadí to, možno skôr naopak: je lepšie, ak je príbeh krátky a úderný, než dlhý a nudný. Je to silné, miestami smutné, akoby bez nádeje a tragické a nespravodlivé voči statočným a milujúcim ľuďom... ale taký je život a také bolo aj drsné osídľovanie rozľahlých amerických pláni, počas ktorého sa chtiac-nechtiac zrodilo toľko tráum, že sa z niektorých z nich americká spoločnosť stopercentne nevylízala v podstate dodnes. Menia sa mestá i miesta, samozrejme roky a postavy, či už dobré, zlé alebo tie medzi tým (to je asi najrealistickejšie). Jediné, čo zostáva, je krásna, ale krutá príroda a zlaté hodinky: nemý, ale paradoxne o to zhovorčivejší sprievodca (tento koncept mi pripomenul film Krvavé husle z r. 1998, snáď majú tvorcovia majú čisté svedomie). Pozornému čitateľovi neujde fakt, že jednotlivé príbehy na seba nadväzujú. V poviedke Conestoga sledujeme výpravu putujúcu cez nebezpečné územie v sprievode dvoch mužov, pričom jeden z nich je dospelá verzia vedľajšej postavy z predchádzajúceho príbehu. V Conestoge vystupuje žena, ktorá na konci povie, že v budúcnosti bude mať viacerých synov. No a jeden z nich, ešte ako dieťa, vystupuje v nasledujúcej poviedke Střet u Pyramídového jezera. Atď. Josef Vybíral ponúkol tvrdú väzbu, tradične kvalitný papier a pár fajn bonusov v čele s úvodným Ogerovým slovom a párstranovou galériou. Z takých prekrásnych ilustrácií je skutočne náročné vybrať favorita, ale ja mám dlhodobo slabosť pre vyblednutý, akoby v jemnej hmle sa pohybujúci štýl Patricka Prugnea (Děti z Montmartru). Ostatní páni majú na konte vizuálne pecky Hrobař, Asgard, Čertův rypák/Tulipánek, Conan z Cimmerie alebo Až do posledního, takže výtvarná stránka sa komentuje sama. Súhlasím (opäť raz) s Norrim, že nie je OK uvádzať Mariniho medzi autormi, keď nenakreslil žiadny z príbehov. Keď už, explicitne sa malo uviesť, že je iba autorom obálok. Okrem toho je na zadnej strane obálky uvedené 17 slavných autorů komiksových westernů mapuje historii dobývaní amerického Západu. Mne z toho logicky vyplýva, že je reč o ilustrátoroch. Tých je v skutočnosti len 15. Vydavateľ však medzi nimi uvádza aj Mariniho (ktorý opakujem nekreslil žiadny príbeh) a dokonca scenáristu Ogera, v zozname mien však naopak chýba Hervé Richez, čo ešte viac vyvoláva otázky, kto vlastne písal scenár. Sú to detaily, ale diabol sa ukrýva práve v nich.

11 15.06.2023

To je ale komiks, vaše vašnosto! Zhltol som ho ako malinu. Vrátil ma nazad do detstva, keď som so zatajeným dychom koncom 8O. rokov objavoval skryté čaro komiksového média. Filipe Melo (Balada pro Sofii) do scenára naakumuloval všetko: náckov, detskú Bibliu, krásne zohrato nezohratý tím, pizzu, Hellboya, Hallblazera, Mignolu, Lovecrafta, ukecaného chrliča (ktorý fakt nemá rád, ak ho ocikáte), chápadlá, 6000 rokov starého démona vyzerajúceho ako prefajčené rozkošné dievčatko so psím pohľadom, okultných detektívov, vlkolakov, kaiju a samozrejme zombie Hitlera, ktorý je stále rovnaký slaboch, ako v 40. rokoch. Ku koncu tempo trochu pokleslo, popkultúrne odkazy ma po štyridsiatke nebavia, vsuvka s Dark Horse je, nuž, vsuvka s Dark Horse (ale zas ponúka Rafanov smutný origin, takže ju beriem na milosť) a nechápal som, v akom univerze sa dej odohráva: policajti neveria, že hrdinovi ukradol skúter oživený kamenný chrlič, ale pripadalo mi to tak, že sa zjavne okolo nich odohráva plno zjavne nadprirodzených udalostí. Isté rozčarovanie som cítil aj zo záveru. Súhlasím s tvorcami, že predtým sa odohralo toľko apokalyptických veľkofilmových vecí, že koniec sa mal niesť v komornom duchu. Problém je, že on sa napokon vlastne v až tak komornom duchu vôbec nenesie: ohrozené mesto, príšery, akčné scény, poznáte ti. Len raz za čas v poslednej kapitole preblesne smútok a nostalgia v zmysle všetci starnú a tým pádom sa menia a (možno áno možno nie) múdrejú a nie každý prežije. O to viac zamrzia posledné strany, kedy sa všetko vezme z rýchlika, na nič nie je čas, kľúčové postavy z deja vypadávajú bez rozlúčky a ak postava X naozaj len kamuflovala svoju smrť, tak proste neverím, že by to aspoň nenaznačila svojim priateľom po tom všetkom, čo spolu prežili. Napriek tomu som z tohto fantastického komiksu nadšený. Parádna chémia medzi absurdnou ústrednou štvoricou (OK, tri a pol), krásna a hravá (dole hlavou otočené dialógy v scéne, keď postavy visia dole hlavou zavesené zo stropu za nohy) kresba Juana Caviu, úžasné farby Santiaga Villu a tradične nadštandardné vybavenie od CC: pevná väzba, prebal, lacetka a masívne textovo-fotografické dodatky a bonusy iného charakteru. Nemám úplne v láske, ak je príbeh (či už knižný, komiksový, seriálový alebo filmový) príliš otreštený, ale tu sa to myslím podarilo vybalansovať; bolo to tak akurát, aby to bolo vtipné a pritom aby sme nestratili úzky kontakt so sympatickými postavami a so zábavnými vzťahmi medzi nimi. Keď to budete čakať najmenej, resp. vôbec, chytí vás za srdce a nepustí. K tomu úvodné slová od Romera, Kaufmana z TROMY, Hoopera a Landisa. Skvelé je, že hoc jednotlivé kapitoly vznikali v rozmedzí mnohých rokov, tvorcovia svoje milované postavy nikdy nestratili zo zreteľa a nadväzujú na ich osudy, čiže hrdina sa napokon ožení s kolegyňou z jednotky a Rafana napokon dobehnú jeho finančno-sociálno-poisťovacie problémy z dvojky.

11 29.03.2023

(SPOILER) Kto by nepoznal legendárny Hitchcockov film! Prv raz som ho videl pred desaťročiami a až následne som si prečítal slávnu Blochovu knihu. Mnohí, ktorí sú na tom rovnakom, tvrdia, že už to tým pádom nebolo ono. Ja to ale mám presne naopak. Zbožňujem filmy so šokujúcimi pointami, ale druhé pozretie ma následne paradoxne (?) baví istým spôsobom ešte viac, ako premiéra. Je to dané tým, už "viem" a tak si môžem vychutnávať nenápadné nápovede, ktoré do scén a dialógov vložil režisér, ale ktoré vám docvaknú až vo finále, kedy dôjde k twistu. S knihou Psycho je to podobné: hoc som vedel, o čo ide, o to viac som si čítanie užil. Vychutnával som si detaily, ktoré si čitateľ, ktorý nevidel film, nemá šancu všimnúť. Je to samozrejme od autora trochu zákerné, pretože prítomnosť tzv. nespoľahlivého rozprávača mu umožňuje na niektorých miestach explicitne klamať. Ale on to má tak dobre prešpekulované a zamotané, že sa za to naňho nemôžete hnevať. Napr. ma fajnovo zamrazilo v scéne, v ktorej súkromnému detektívovi volá Sam Loomis a detektív ho informuje, že sa ide porozprávať s Normanovou matkou, ktorá sa údajne práve oblieka. Okrem toho nám zamlčuje kľúčové informácie, čo ale dáva logiku, keďže nimi nedisponujú ani jednotlivé postavy. Hoc má kniha 208 strán, vďaka svižnému, rýchlo poňatému, dynamickému a výstužne údernému autorovmu štýlu, ktorý nudu a stagnáciu nevidel ani z rýchlika, vzbudzuje dojem poviedky. Možno by som jemne skritizoval to, že nie je vysvetlené, či všetky obete s autami skončili v močiari a ak áno, ako je možné, že sa to všetko doňho pomestilo a ak nie, tak kde. A nechápem, prečo na konci Sama nechal žiť, keď predtým suverénne a bez zaváhania všetkých vraždil.

11 18.03.2023

Krásne nakreslený a vyfarbený (do zelených, tlmených, zlatistých farieb) komiks. Škřet je predchnutý mystikou, poverami a legendami. Ilustrátor Will Perkins odviedol kus práce, ktorou nás od prvých strán spoľahlivo vráti nazad do detstva. Všetky tie lesné malebné, ale i nebezpečné zákutia, rieky, močiare, jaskynné komplexy a hlboké noci, kedy je obloha posiata miliónmi hviezd, to všetko je pastva pre oči. A do toho jeden mladý skřet a vlčica, ktorá nemá žiadne superschopnosti, je iba verná a statočná, ale ako sa tak pozerám okolo seba, zisťujem, že aj to sú superschopnosti (a aké!). Komiks je plný mágie, čarov a rozprávkových bytostí, nie je to však zameniteľná, spotrebiteľská fantasy na jedno použitie. Je to skôr rozprávka z našich zemepisných kútov (hoc oficiálne americká) plných morálne skazených kráľov a čarodejníc žijúcich v ústraní temných hôr. Zaujímavá na scenári Erica Grissoma je jeho skratkovitosť. Riktove strety s tu viac, tu menej dobrými obyvateľmi rozprávkovej ríše sú poňaté z rýchlika, buď sa ešte ani poriadne nezačnú a už končia, alebo je to celé trochu inak a Rikt z nich vykorčuľuje bez efektnej akcie, zato realistickejšie a teda uveriteľnejšie. Lebo v živote to tak predsa veľakrát býva, že to, čoho sa bojíme, dopadne úplne inak, než čakáme, ten, koho považujeme za zlo, je nudný úbožiak a ľudia, ktorých sme sa báli, sú dobrí a múdri a pamätáme si na nich až do svojej vlastnej smrti. Ale bude si niekto pamätať na nás? A v živote to chodí aj tak, že sa dáme na cestu z dôvodu X a až v cieli strastiplnej cesty zistíme, že na tom, kvôli čomu sme podnikli prvý krok, na konci už len pramálo záleží a my sme našli sami seba a už nám na veciach, na ktorých nám záležalo kedysi, vôbec nezáleží a naopak nám záleží na veciach hodnotnejších, silnejších, azda dôležitejších, o ktorých sa nám kedysi ani nesnívalo. S búraním mýtov pracuje scenárista ostatne už skrz ústrednú postavu, ktorá má negatívnu povesť a pritom je to čestný mladý muž vážiaci si priateľstva a záväzkov. Bál som sa, že príbeh bude otvorený, koniec je však plnohodnotne a dojemne (a vlastne smutne) uzatvorený. Som rád, že sa z toho nevyvinul ďalší Šninkl, mám toho malého darebáka rád, ale na Skřetovi si vážim práve to, že odložil nabok akékoľvek (nedajbože kresťanské) ambície a vyrozprával nám len dobrý príbeh. Trocha mi atmosférou pripomínal Thorgala, Legendu Ridleyho Scotta a dokonca Šamana s Connerym, kde tiež ide o neľútostivé, bezprecedentné ľudské plienenie čistého prírodného raja, v ktorom človek po sebe zanechá len spúšť nevyčísliteľnej hodnoty. Pôvodní obyvatelia, dovtedy potichu a jemne žijúci v súlade s prírodou, pred ním ustupujú. Až jedného dňa nebude kam. Aby som len nechválil, mám rád všetko psovité a akonáhle sa niečo na ten spôsob objaví v knihe, filme, seriáli, či komikse, som nadšený. Tu ale bol dôraz na vlčicu kladený predsa len príliš infantilne napriek tomu, že je stvárnená fakt rozkošne (kňučanie, plieskanie chvostom). Nebola to slepá ulička? Na konci totiž z toho, že v deji vystupuje zviera, nič nevyplýva a istým spôsobom si takto nastavený dej viem predstaviť bez zvieracieho elementu. Ale to je skutočne len detail. Plus ma trochu nudil pobyt u žabiakov. Najlepšie Skřeta charakterizovali samotní tvorcovia v záverečnom poďakovaní: je to malé dobrodružstvo. Ale viete, ako sa hovorí. Dobrého málo býva. Tento komiks disponuje siným ekologickým, (proti)rasistickým (resp. protixenofóbnym) a etickým posolstvom. Čo je v dnešnej hlúpej dobe plnej ľudí s vyštudovanou vysokou školou života obzvlášt dôležité. Pravdupovediac, zápletkou a štruktúrou deja, ale i atmosféru (čosi medzi drsnou mágiou a realistickou rozprávkou) mi to pripomenulo komiks Poslední jednorožec (tiež Comics Centrum): neškodná mytologická bytosť putuje fantasy svetom, stretáva rôzne bytosti i ľudí, tu zlých, tu dobrých, tu všakovakých a všetko smeruje k finále so stretom s démonickým záporákom.

11 12.01.2023

„17 let jsem čekala, až mně budeš potřebovat. Jako když sakura čeká na jaro.“ Ach bože. Ach bože. Ach bože. Toto vám roztrhne srdce. Tvorcovia si vás okamžite zaháčkujú silným príbehom a sympatickými postavami v čele s rozkošnou a statočnou, žiaľ predčasne múdrou Sakurou. Nechcete to čítať, lebo viete, ako to dopadne. Napriek tomu je to celé trochu inak, než budete čakať. Niekedy môže ale mať happyend rôzne podoby, čo poviete? Vravel som si, že koniec je jedným slovom strašný, ale zároveň vo mne čoraz viac ožívalo presvedčenie, že nie je strašný, že je prekrásny. A každým ďalším dňom vo mne toto sprvoti pochybné presvedčenie viac a viac rástlo, stupňovalo sa. Dnes som si istý, že áno, je to nádherný záver, lebo niekedy to takto v živote proste chodí. Aby som aj skritizoval, občas tempo stagnuje, viď. scény z hotela, žiarlivým rovesníkom alebo s drsnou spolužiačkou, ale ako sa ukáže na konci, všetko malo svoj zmysel, takže vlastne naozaj niet čo kritizovať. Jedna z najsilnejších vecí, aké som v živote čítal a to čítam od konca 80. rokov. Toto je proste perla, škoda o tom čokoľvek písať, okamžite kupujte, už včera bolo neskoro. „Chci sníst tvoji slinivku.“

11 22.12.2022