Starmoon
komentáře u knih
Ako pokaziť dieťa desiatimi ťahmi
Antonio Mazzi
„Toto je spoločnosť, ktorá z detí urobila raritu, a aj tých zopár narodených rozmaznala a postavila proti prírode.“
Citát, ktorým začínam tento komentár, by sa pokojne mohol stať emblémom celej knihy. Z tej cítiť, ako autora mrzí, že „domáce príbytky už nie sú chrámami nehy, ale rokokovými hotelíkmi preplnenými čačkami“ či to, že „rodina sa v priebehu niekoľkých rokov zmenila z teplého a bezpečného hniezda na akúsi škatuľu plnú samoty“, čo v prípade mnohých rodín sedí, ale obávam sa, že práve tie po jeho knihe nesiahnu.
Už v názve avizovaný nápad je fajn; v praxi si čitateľ môže prečítať „antirady“ a v druhej časti knihy rady, ako by to bolo s výchovou bolo podľa autora optimálne, avšak spôsob, akým svoje názory ponúka, sa mi zdal nedotiahnutý. Chýbali mi odvolávky na výskumy či aspoň vlastnú pedagogickú skúsenosť, chýbalo mi viac argumentov, prečo by to (ne)malo byť práve tak, chýbala mi väčšia nádej či vízia, že s budúcimi generáciami to ešte nemusí byť stratené.
Fňukať na to, ako to dnešní rodičia či spoločnosť pokazili, sa mi zdá málo – a rád, ako si s tým poradiť, tých bolo ešte menej alebo boli príliš všeobecné. Čitatelia podobných titulov cca vedia, ako by sme sa o detváky mali starať a verím, že mnohí sa snažíme dať svojej rodičovskej role správne miesto („vždy som dúfal, že úloha rodiča bude prioritou pre človeka, ktorý sa rozhodol priviesť na svet ďalšie ľudské bytosti“), možno by sme však (by som) potrebovali skôr zistiť, ako na to počas tých X dní, keď je človek nevyspatý, unavený, nemá čas na normálne stolovanie, tobôž na poriadnu psychohygienu... Lebo jedna vec sú ideály a druhá vec snaha pretaviť ich do života.
Možno teraz fňukám ja, ale chýbal mi tu skrátka moment "aj ja", nielen kritika a samé "mal by si".
Pre mňa to teda ostáva kniha, z ktorej som si odniesla menej, ako som čakala a chcela, ktorá bola menej vtipná a adresná, ako sa tvárila, ale s ktorej viacerými myšlienkami súhlasím.
Titanic - Příběh legendární lodi
Philip Wilkinson
Podobne ako PRÍBEH TITANICU, aj túto knihu by som ako dieťa mala zrejme veľmi rada. Odporučila by som ju skôr tým, ktorí sa s tematikou zoznamujú, prípadne nadšencom mojej sorty, ktorí si o Titanicu radi prečítajú hocičo. Aj takí si tu však môžu nájsť rôzne perličky, ktoré im ešte chýbali do mozaiky. Jediné moje výhrady smerujú k občasnému duplikovaniu informácií a k niektorým nie celkom vydarených ilustráciám, a moja mimoriadna pochvala k tomu, že v knihe bol zmienený aj príbeh kňaza Thomasa Bylesa, ktorý v podobných publikáciách často chýba (hoci jeho osud určite patrí k najzaujímavejším z Titanicu, a to píšem bez ohľadu na svoju i jeho denomináciu).
Obor kresťanstva
Yves Ivonides
Skvelý životopis – stručný, no obsažný; bez jediného dialógu, ale pútavý. Vďaka autorovej fundovanosti je dielo zároveň aj akýmsi bedekrom – jednak cestopisným (keďže svätý Pavol stihol toho celkom dosť nacestovať, a autor očividne tiež), zároveň však aj duchovným. Čo strana, to nejaká myšlienka hodná podčiarknutia či výpisku. Pokojne by som si v autorovom podaní prečítala aj životopisy iných svätých.
Elegantná pretvárka
Kristi Ann Hunter
Celkom milá, ale trochu nudná a nie príliš uveriteľná romanca. Musím však oceniť, že bola originálna minimálne v dvoch veciach – prvá sa týka obsahu (Georgiino tajomstvo), druhá formy. Pripájam sa k tým, ktorým sa páčil nápad vystavať prvú časť ako prerozprávanie ŠĽACHTICKEJ ROŠÁDY, akurát cez optiku iných postáv. Obávam sa však, že nápad sa pomerne rýchlo vyčerpal a venovať mu cca tretinu knihy bolo trochu odvážne rozhodnutie koledujúce si o reakcie typu „toto už poznám z predošlej knihy, kedy ma chceš trochu prekvapiť, Kristi?“.
Hawthornovci mi síce neprirástli k srdcu natoľko, aby som sa úplne ponorila do deja (priznávam, niekedy som sa sústredila skôr na to, koľko stránok ešte ostáva do konca kapitoly či knihy, než na to, čo sa na tých stránkach vlastne píše), ale minimálne posledná štvrtina príjemne zahrala na moju romantickú strunu, a záver mi vylúdil spokojný úsmev.
Nateraz mi však tejto série stačí, ľúbostné avantúry Hawthornovie mládencov si nechám na neskôr.
Pravdou proti moci: Príbeh muža, ktorého nezlomili
Silvester Krčméry
Kniha, ktorá zo mňa vydolovala celé spektrum emócií. Napríklad hnev, zhnusenie, údes, smútok – že niečo také sa vôbec mohlo diať, že sa to navyše dialo v tuzemsku, relatívne nedávno a v relatívne kultúrnej krajine. Ale napríklad aj obdiv, úžas – že autor si aj napriek početnému psychickému a fyzickému týraniu či vymývaniu mozgu dokázal zachovať vlastné hodnoty a názory, dokonca ich statočne prezentovať svojim utláčateľom do očí. Obhajobná reč Silvestra Krčméryho je nielen literárny, ale aj duchovný a ľudský skvost. Vlastne, to je aj sám Krčméry. Len skutočný svätec (hoci nekanonizovaný) môže na záver rozprávania o hrôzach, z ktorých je citlivejšiemu čitateľovi (ako napríklad mne) vyslovene zle, napísať tieto slová: „Na záver sa chcem ešte poďakovať a chváliť nášho Pána, ktorý mi dal toto všetko prežiť. Tak úžasne ma sprevádzal celým týmto očistcom, že sa niekedy menil aj v nebo. A asi nikdy som sa nedopustil tak málo chýb a hriechov, ako práve po zatknutí. Tiež by som asi nikde inde nemohol vykonať toľko dobrého, ako práve vo väzení a v táboroch.“
PRAVDOU PROTI MOCI je kniha, ktorá by si zaslúžila byť známa, prekladaná, oceňovaná. Z literárneho hľadiska to síce nie je ktovieaké terno, ale tá výpovedná hodnota... Hlboko sa skláňam pred autorom tohto diela i pred Bohom, s ktorým a pre ktorého dokázal všetko opísané prežiť.
(Ne)kvalifikovaní: Ako Boh koná veľké veci prostredníctvom zlomených ľudí
Steven Furtick
Kniha o tých a pre tých, ktorí sa (vedome či podvedome) domnievajú, že „Boha očaruje naša budúca dokonalá, neskutočná podoba. Z celej sily sa usilujeme napraviť, pretože sa domnievame, že len na tom Mu záleží, to očakávame a to Mu dlhujeme. Ale čo s osobou, ktorou sme práve teraz? Čo s našim chaosom, chybnými krokmi a omylmi? (...) Ak prestaneme fajčiť, nadávať, kričať na deti, jesť zmrzlinu po deviatej a niečo v živote dokážeme, Boh nás možno prijme takých, akí sme. Nateraz nás len znáša. Milovať nás bude neskôr.“
Steven Furtick sa vám pomerne vtipným spôsobom (pripomínajúcim trochu štýl Maxa Lucada) pokúsi dokázať, prečo to tak nie je, ilustrovať to príkladmi z Biblie, ubezpečiť vás, že „cieľom našej existencie nie je dokonalosť, ale vzťah s Ním“ a najmä vás rôznymi spôsobmi presvedčiť, že „Boh si nepovoláva klasifikovaných, ale klasifikuje povolaných“.
Príjemná kniha, kde sa teologická hĺbka servíruje odľahčeným spôsobom, a ktorú by si mal prečítať každý, kto ešte nepochopil či neuveril, že „Božia láska a povolanie nie sú podmienené našou dokonalosťou“.
Rozlišovanie duchov v manželstve: Ignaciánska múdrosť pre manželov
Timothy M. Gallagher
Nadčasová múdrosť v aktuálnom príbehu. „Poloromán“ (ako v úvode označil toto svoje dielo autor) o manželoch Anne a Markovi, ktorí zažívajú mnohé situácie známe (nielen katolíckym) manželom. Každá z nich je vlastne ilustráciou k jednému zo štrnástich ignaciánskych pravidiel o rozlišovaní duchov, ktoré sa takto hneď chápu lepšie a ľahšie. Celkovo je kniha veľmi pútavá, príjemne stručná a prehľadná, rady v nej aplikovateľné v bežnom (a nielen v manželskom) živote. Som rada, že kniha vyšla, že som ju dostala, že som si ju mohla prečítať – a veľmi rada sa k nej hocikedy vrátim.
Šľachtická rošáda
Kristi Ann Hunter
Pamätám si, ako som pred pár rokmi natrafila na túto knihu v knižnici a po prečítaní anotácie i letmom prelistovaní sa sama seba pýtala, kto už len môže niečo také čítať. Nuž, došiel na psa mráz :). Zásluhu si za to môže pripísať knižná blogerka Dievča s knihou, ktorá Ságu rodu Hawthornovcov vychválila natoľko, až som sa jej rozhodla dať šancu. Sprvoti prvému dielu – reku, ak ma zaujme, požičiam si ďalšie. Tak som sa teda začítala... A ešte som nebola ani v polovici, keď som si v knižnici nechala zarezervovať zvyšné tri :).
Kristi Ann Hunterová má špecifický zmysel pre humor pripomínajúci mi ten môj. Práve humor a akási ladnosť robili z knižky príjemné oddychové čítanie, ktoré som si vychutnala i napriek tomu, že dej mi nepripadal veľmi reálny, čo sa stupňovalo najmä ku koncu. Tiež ma prekvapilo pomerne nezrelé správanie hlavných postáv; keďže žánrovo nie je Šľachtická rošáda len historickou romancou, ale aj kresťanským románom, do poslednej chvíle som čakala, či sa to nejako nezvrtne, či aspoň Miranda a Marlow neprejdú vnútornou premenou a neuvedomia si svoju detinskosť, ale nie. Preto tie štyri hviezdičky namiesto piatich – nemyslím, že knihy by mali moralizovať, ale ak už autorka zabŕdla do týchto vôd, mohla ponúknuť i čosi ako vzor, nie len večné prekáranie, pretvárky a cukrový happy end. Niečo mi však našepkáva, že ďalšie diely moje čitateľské a najmä ľudské očakávania naplnia viac.
Sny začínají žít. Velcí křesťané našeho století
Christian Feldmann
Príbehy o ľuďoch, ktorí žili v dobe či v prostredí, kde by sa väčšina z nás nechcela ocitnúť – a predsa tam dokázali vniesť veľa svetla a lásky. Táto kniha s pomerne poetickým názvom bola pre mňa zdrojom veľkej duchovnej útechy, pokoja i odhodlania zmeniť sa. Ako to už pri podobných výberoch býva, niektoré životné osudy ma zaujali viac (Martin Luther King, Madeleine Delbrêlová, Óscar Arnulfo Romero, Raoul Follereau), iné menej (Teilhard de Chardin, Dietrich Bonhoeffer), ale to je vec osobného vkusu, životného nastavenia či obdobia, a tak by to u iných čitateľov akiste bolo inak. Okrem jednotlivých životných osudov, z ktorých by väčšina vydala na vlastnú knihu (čo sa vo viacerých prípadoch aj stalo), ku kvalite tohto diela nepochybne prispel aj autorov pútavý štýl, umné zakomponovanie mnohých myšlienok jednotlivých aktérov do kapitol o nich či celkový ekumenický, lokálny a generačný presah. Pre mňa veľmi príjemné prekvapenie i čitateľský (a ľudský) zážitok.
Mám tě ráda
Astrid Desbordes
Najkrajšia kniha o vzťahu matky a synčeka (respektíve matky a dieťaťa), akú som kedy čítala. Také stručné, a pritom také výstižné. Neraz ma dojíma k slzám. Túto knihu môžem čítať aj každý deň :)
Príbeh Titanicu
Steve Noon
Titanic ma začal fascinovať, keď som mala osem. Keby vtedy vyšla nejaká taká kniha, zrejme ju čítam stále dookola celé hodiny, dni, prázdniny. Symbióza formy a obsahu, krásne ilustrácie, zaujímavé informácie prispôsobené detskému čitateľovi, z ktorých však viaceré boli novinkou aj pre mňa, „titanicoholika“. Napríklad – vedeli ste, že na Titanicu bolo toľko psov, že 15. apríla bola naplánovaná ich výstava priamo na lodi? Alebo že telocvičňa slúžila medzi 13. a 15. hodinou výhradne deťom? Možno by som ocenila v rámci knihy viac príbehov preživších i obetí, no i tak je to pozoruhodná publikácia.
Ján Hutyra
Róbert Letz
Živo si pamätám na konferenciu, kde publikované príspevky odzneli prvýkrát – bola som nadšená, duchovne povzbudená a o pátrovi Hutyrovi som ešte nejaký čas intenzívne rozmýšľala. Toto je zborník, ktorý vyšiel o rok neskôr – keby som však nebola prítomná na konferencii a prvýkrát s príspevkami i osobnosťou Hutyru mala byť konfrontovaná cezeň, ktovie, akoby to dopadlo. Obálka nudná, font textov (pre mňa) nepríťažlivý... Hej, viem, nesúď knihu podľa obalu, ale táto osobnosť i práce jedenástich iných osobností o nej by si zaslúžili niečo viac. K obsahu samotnému však nemám výhrady, naopak. Škoda, že Ján Hutyra nie je všeobecne viac známy – zaslúžil by si to, a aj veriacim (nielen) Slovákom by mohol byť jeho príbeh na úžitok.
Slúžka z Fairbourne Hall
Julie Klassen
Rozprávka o krásnej labuti, ktorá sa maskuje za škaredé káčatko. Trošku neuveriteľná rozprávka, ako vlastne priznáva aj sama autorka, keď hneď prvú kapitolu uvádza citátom z odbornej literatúry, ktorý ozrejmuje, že „jedinou šľachtičnou, o ktorej sa vedelo, že sa vydáva za slúžku, bola v roku 1786 Georgiana, vojvodkyňa z Devonshire.“ Keď však čitateľ(ka) akceptuje autorkinu premisu, a teda že istá rozmarná krásavica sa zo zúfalstva stáva slúžkou, a to rovno v domácnosti jej bývalých dvoch ctiteľov (klasika – dobrý a zlý brat), môže čakať celkom zaujímavú romancu. Osobne ma však dosť rušil Margaretin pomerne rýchly prerod z dámy, ktorá si sama ani nevie vyzliecť korzet, na slúžku, ktorá s pokorou vynáša nočníky a pozná všetky druhy kief. Skrátka túto beztak málo reálnu premenu autorka podľa mňa neopísala spôsobom, vďaka ktorému by sa mi zdala reálnejšia. Celkom ma však pobavila spomienka, ako sa z námetu tejto svojej knihy (2012) vysmiala v inej (Tichá guvernantka, 2010). Ktovie, čo ju primälo zmeniť názor. Aby som však bola fér, Slúžka z Fairbourne Hall je aj so svojimi chybičkami solídnym oddychovým čítaním pre všetky milovníčky regentských romancí.
Osudný omyl
Lucy Maud Montgomery
Rozprávka o škaredom káčatku, ktoré v sebe objaví krásnu labuť. Veľmi dobrá a pekná rozprávka, navyše vo veľmi kvalitnom a vtipnom románovom spracovaní. Keď tvrdím, že kvalitnom, myslím tým toľko, že Montgomeryová skrátka vie písať; všetko pekne vymyslieť, popreplietať, predstaviť, rozmotať... Vie sa hrať so slovami aj čitateľskými očakávaniami. Vie zaujať i dojať. A vie o smutných veciach a ľuďoch písať spôsobom, že čitateľ vybuchuje od úprimného smiechu. Aspoň mne sa to teda stalo. Manžel na mňa len neveriacky pozeral spoza počítača, že čo ma tak (opakovane) rozosmialo. Osudný omyl je kniha síce v mnohých ohľadoch predvídateľná, ale láskavá, múdra, hrejivá. Taká, ktorú by si mali naordinovať všetky čitateľky, ktoré od kníh čakajú pohladenie, poučenie i pobavenie zároveň.
Záhadné kníhkupectvo
L. E. Blair
Záhada, ktorú dievčatá riešia, nie je veľmi náročná – prakticky od začiatku je jasné KTO, ostáva im už len zistiť AKO. Oceňujem však, že autorka cez tento príbeh nenápadne mladým čitateľkám dáva najavo, že je fajn všímať si ľudí okolo seba a pokiaľ možno, tak im aj pomôcť.
Pojedači Boha
Karol Lovaš
„Ako malému mi hovorievali, že ľudia sú zlí, že si mám dávať na nich pozor, že ma sklamú. Keď som sa vyrástol, stal som sa presne takým človekom. Vystríhal som druhých pred ľuďmi a v kútiku srdca veril, že sa nájde aspoň ktosi, kto neuverí.“
„Čo budú robiť v nebi ľudia, ktorí ustavične vyhľadávajú boj a nepriateľov? Tam sa nebojuje ani nie sú nepriatelia. Budú smutní.“
„Na dosah je doba, keď ľudí znova môže začať Cirkev zaujímať. Pretože oni začali zaujímať ju.“
„Dopriať nebo Vasilovi Biľakovi znamená vyskúšať si, či sme naň sami pripravení.“
„Zodpovednosť je vyššia forma lásky.“
„V nebi aj pekle sú hriešnici. Vrahovia. Zločinci. Zlodeji. Ľahké ženy. Kňazi aj biskupi. Prví poznajú svoje hriechy. Druhí poznajú hriechy celého sveta, s výnimkou vlastných.“
–
Krátke, trefné úvahy v útlučkej knižočke, ktorá sa dá prečítať na jedno posedenie – najlepšie s otvoreným srdcom a zápisníkom (áno, hoci je dielko tenulinké, je z neho čo vypisovať). Pre mňa osobne to však bol druh úvah - zápaliek, ktoré na chvíľu zasvietia v mojej hlave, no zhasnú skôr, ako by mohli zasvietiť aj v živote. Radšej mám úvahy - sviece, nad ktorými rozmýšľam veľa, dlho a hlavne – sama sa vďaka ním stávam o čosi viac sviecou, svetlom. Možno však pre niekoho tieto Lovašove zápisky presne takými budú.
Bábätko
L. E. Blair
Z nostalgie som si chcela prečítať pár dielov zo série Medzi nami dievčatami – po knižke s názvom Bábätko som siahla asi preto, že sama mám jedno doma :) Na rozdiel od hlavnej hrdinky však nie som jeho sestra, ale matka, a možno aj preto mi jej myslenie a konanie nebolo veľmi blízke, ba chvíľami ma iritovalo. Neviem, či je to iným vekom a životnou rolou, alebo skôr iným časopriestorom (predsa len sa dej odohráva v Amerike), ale problémy trinásťročnej slečny (že musí tesne pred maminým pôrodom strážiť malého brata a preto nemá čas na spanie u kamarátok) sa mi zdali veľmi malicherné a riešenie rodičov príliš ústretové. SPOILER – Byť jej mamou, nedostane novú izbu (a to navyše aj s francúzskymi oknami a vlastnou terasou) a, ale pár výchovných prednášok – KONIEC SPOILERU. Vcelku sa mi však páčilo posolstvo, že o pocitoch treba komunikovať, aj keď je to náročné, a tiež to, ako autorka nenápadne zdôraznila hodnotu materstva (napríklad ako sa celá rodina starala o mamu, ako tá veľa odpočívala, ako darčeky bábätku doniesli aj Alisonine kamarátky a podobne).
Modelka
L. E. Blair
Keď som mala cca 9 až 11, táto séria patrila k mojim obľúbeným – a tento diel v rámci nej k najobľúbenejším. Aktuálne mám 27, som manželka a matka, a z nostalgie som sa k nemu (a niekoľkým iným) vrátila. Nuž... Keby som tento román čítala prvýkrát teraz, zrejme ho ani nedočítam, a keď áno, vytknem mu kopec vecí – jednoduchý štýl, ploché postavy, aj na deväťdesiate roky nereálne pôsobiace fotenie pre časopis... Ale zrejme zaúradovala nostalgia a k tomu aj sympatická Alison v hlavnej úlohe (marí sa mi, že zo štvorice kamarátok som mala v minulosti najradšej práve ju) a tak som si nakoniec aj tento diel užila. Príjemné čítanie na jedno odpoludnie.
V novej škole
L. E. Blair
Kombinácia nostalgie a túžby po úplne jednoduchom oddychovom čítaní mi prihrala do rúk túto knihu. Keď som mala cca 9 až 11, táto séria patrila k mojim obľúbeným a vždy som sa tešila, keď som v knižnici objavila ešte neprečítaný diel. Sabrina, Katie či Alison síce mali iné životné pomery než ja (a 90% slovenských dievčat), no ich radosti a starosti mi i tak boli celkom blízke a známe. Napríklad v tomto úvodnom diele sú to trampoty s nástupom do novej školy, túžba po priateľstve, nejaké tie platonické lásky... Všetko veci, ktoré riešia (aj keď už možno inak) i dnešné dievčatá. Jediné, čo by som vytkla (okrem jednoduchého jazyka a štýlu, ktorý však k tejto sérii patrí a čerstvým pubertiačkam zrejme neprekáža) je Sabina láska k horoskopom. Bŕ.
Tichá guvernantka
Julie Klassen
Ďalšia krásna „klassenovka“. Napätie, tajomstvá, romantika, k tomu dobre vygradovaná atmosféra, poctivo naštudované a do deja nenásilne vkomponované reálie a pekné (hoci očakávané) finále. Iste, dalo by sa i kdečo vytýkať, ale lepšie je prižmúriť očko a tešiť sa z výborne vymyslených postáv a z poctivého príbehu, ktorý sa číta takmer sám. Bohu vďaka za také autorky.
