zuzulique
komentáře u knih
Tajný život úhořů
Patrik Svensson
Trochu som sa toho obávala, že o čom bude kniha o úhoroch. A ona naozaj bola iba o úhoroch :D No v konečnom dôsledku bolo fascinujúce sledovať tohto záhadného tvora po celé stáročia a tú bezmocnosť vedcov, ktorým stále uniká pomedzi prsty. Dokonca sa tam mihne Freud a jeho pomyselná cesta od skúmania úhora k psychoanalýze mi vyvoláva úsmev na perách.
Veľmi ma baví, keď narazím v knihe na svoje obľúbené tituly, tu autor zmieňuje úhora ako dôležitý symbol či motív v Krajine vôd (Země vod v češtine) od Grahama Swifta a takisto v Pene dní od Viana. Musím priznať, že keď som knižky čítala, vôbec som ho tam nevnímala. Aká chyba! Teraz mám chuť si ich prečítať znovu, určite by bol dojem iný ako vtedy. Väčšinou úhor pláva aj cez tieto knihy ak niečo nedostihnuteľné, tajomné, odpudivé a vzbudzujúce hrôzu. Autor zmieňuje aj Plechový bubienok, ktorý už mám neuveriteľne dlho na wishliste a tieto knižné štuchutia beriem ako vážne znamenia :)
Všeobecná teória zabúdania
José Eduardo Agualusa
Nech mi niekto ešte raz povie, že sa čítaním beletrie človek nevzdeláva a neučí sa nové veci. Ja som pred touto knihou sotva niečo tušila o Angole a jej boji o nezávislosť. Hneď som zapínala internety a študovala. Tabula rasa, tak sa cítim veľmi často, s pribúdajúcimi knihami v kategórii "read," ešte menej vzdelaná ako predtým.
Príbeh prepletený osudmi viacerých postáv vo niekoľkých vrstvách, sa zlieva v jednom jedinom, ktorý je nemenej dôležitý ako história celého národa.
"Netrápte sa už. Vďaka omylom sa stávame lepšími. Možno bude treba len zabudnúť. Mali by sme sa cvičiť v zabúdaní."
Člověk Gabriel
Kateřina Dubská
Príbeh človeka Gabriela je akousi sondou do jednej rómskej duše, skrz ktorú sa dostávame bližšie k Rómom ako takým. Autorka veľmi vydarene popisuje rómsky svet, ich zvyky a prežívanie, ktoré sa riadi svojimi vlastnými zákonmi, ktoré sú v súlade so silami vesmíru - prírody, s ktorou Rómovia žili v tesnejšom kontakte ako s ktoroukoľvek ľudskou komunitou. Často disponujú rôznymi darmi v podobe vízií či talentov. Gabriel dostal dar rozumieť zvieratám a jeho láska ku koňom sa mu stane osudnou v mnohých smeroch.
Román má síce reálne základy, no môže vám svojou symbolickosťou pripomínať rozprávku. Tento baladický príbeh plný pôsobivých obrazov odporúčam ako kvalitnú oddychovú literatúru, ktorá neurazí ani náročnejšieho čitateľa.
"Lidé často chtějí, aby se druzí chovali stejně jako oni, protože se tím utvrzují v tom, že oni sami se chovají správně. A ti, čo se chovají jinak, jim vnášejí do hlav pochybnosti, kterými narušují jejich jistotu, co tolik potřebují na už tak složité cestě životem. "
Bezcitnost
Martyna Bunda
Niektoré knihy dostávajú na sociálnych sieťach oveľa väčší priestor ako si to zaslúžia. Platí to aj naopak. Táto by si jej napríklad zaslúžila oveľa oveľa viac.
Rozprávanie Rozely a jej troch dcér nie je žiadnou romantickou zlátaninou, príbeh sa odohráva na pozadí povojnového Poľska a nesie v sebe veľa surového a drsného, no predovšetkým ľudského a pravdivého.
Podstata všetkých vecí
Elizabeth Gilbert
Autorka je predovšetkým známa svojou knihou Jedz, modli sa a miluj, ktorá ma svojím obsahom vôbec nelákala (také motivačné životné srandy nemusím). No keď vyšla Podstata všetkých vecí, tak som spozornela, lebo už len ten vizuál je nádherný. Potom ju čítalo zopár známych a presvedčili ma, že stojí za pokus.
Včera som knihu dočítala, celkom som si ju šanovala, každý deň dala ako bonbónik dve-tri krátke kapitolky, nech si ju môžem vychutnávať čo najdlhšie. Nie je to kniha pre každého, ani by som k nej nepísala odporúčacie ódy, nakoľko plynie veľmi pomaly bez strhujúceho deja a prekvapivých rozuzlení, nachádza sa v nej aj veľa "výkladových" pasáži a veľa informácií z botaniky, čo tiež značne spomaľuje dej, no zasa na druhej strane sa mi to veľmi páčilo. Najviac na celej knihe mi bolo sympatické to, že hlavná postava nebola žiadna úžasná krásavica s dokonalou postavou, arzenálom milencov a šťastných vzťahov, ale ženská s veľmi silnou náturou a múdrou hlavou, ktorá prežila trošku iný život ako bežné románové hrdinky. Človek má hneď príjemný pocit, že v záplave prečítaných kníh narazí stále na takú, ktorá ho niečím prekvapí a poteší zasa trochu inak.
Doba železná
John Maxwell Coetzee
Zomierajúca matka píše dcére „list.“ S podobnou témou som sa už stretla, spomenula som si na Paulu od Allende, i keď v tomto prípade je tou zomierajúcou dcéra a matka sa jej zveruje s celým svojím životom. Samozrejme je podstatný rozdiel aj v tom, že Coetzee píše v mene ženy. Zhostil sa toho naozaj excelentne, ani raz som nezapochybovala o tom, že všetko vychádza z „úst“ ženy. Coetzee píše mrazivo dobre takéto smutné a „zimomriavkové témy“ a opäť na malej ploche zachytil neľahké témy, ktoré prenasledujú jeho postavy.
Chorá žena pomaly cíti, že prichádza jej čas, preto si v hlave reprízuje jednotlivé časti života a svoje úvahy zachytáva na papier. Jej jediným spoločníkom a v konečnom dôsledku aj osobou, ktorá jej uľahčuje posledné dni života je smradľavý bezdomovec, o ktorom nevie dokopy nič.
„Člověk musí milovat to, co je nejblíž. Člověk musí milovat to, co je po ruce, tak, jako miluje pes.“
Všetko toto sa odohráva v ťaživej atmosfére apartheidu, o ktorom, priznajme si, veľa nevieme.
Coetzee nie je autor pre každého, ale mne výslovne sadol.
Francouzská suita
Irène Némirovsky
Majstrovské dielo. Takéto vyjadrenia padli ohľadom tejto knihy neraz a ja môžem iba prikyvovať hlavou. Koľká škoda, že zámer autorky vytvoriť oveľa rozsiahlejšiu knihu, nevyšiel a prekazili ju hrôzy vojny, počas ktorej Francouzská suita vznikala. Bolo mi ľúto, keď som dočítala poslednú stranu s túžbou čítať to, čo by bolo ďalej.
No čitateľ má možnosť dozvedieť sa, aký bol autorkin cieľ, oceňujem tie prílohy, ktoré objasňujú vznik románu a samotný príbeh na začiatku, ktorý viedol k vydaniu knihy je rovnako fascinujúci ako FS sama.
Po otřesech
Haruki Murakami
Ani ja som neporozumela negatívnym ohlasom na túto knihu. Osobne som toho názoru, že je to typický Murakami so všetkým, čo k nemu patrí a na čo sme u neho zvyknutí (témy, zvláštne postavy, kultúra, atmosféra, hudba, jedlo...). Možno len viacerí z nás nechopili alebo nechceli pochopiť ich zmysel, no HM sa nám tu ukázal i ako výborný autor poviedok. Každý z nás v živote prežil a prežije niečo, čo ním otrasie a bude sa musieť pozbierať a žiť ďalej s tým, čo má k dispozícii a bojovať. Najviac sa mi páčili poviekdy Thailand a potom úplne posledná - Medovníky, z ktorej by pokračovaním, podľa môjho skromného názoru, mohol byť i román :-)
Kniha o hrdinech a hrobech
Ernesto Sabato
Je ťažké písať niečo k tejto knihe. Ja viem určite len to, že som zvláštnejšiu knihu ešte nečítala, a možno práve preto sa mi páčila. Zaujímavá je celkovým stvárnením, autor používa koláž umeleckých postupov a prostriedkov, vnútorný monológ, simultánnosť dejov, strieda osoby v rozprávaní, štylisticky je román veľmi náročný. Ako pri nejednej knihe, ktorú som v poslednom čase čítala, tak i v prípade tejto si vyžaduje čitateľa s istou čitateľskou skúsenosťou. Osobne by som ju zrejme pred 10timi rokmi po pár stranách odložila s nepochopením.
Kniha je tajomná, spočiatku sa pred nami rozvíja čudesný vzťah Martina a Alexandry, ktorý len ťažko nazvať láskou, v konečnom dôsledku nenaplnenou. Samotné postavy sú takisto patologicky poznačené a aj keď autor odkrýva v mnohých prípadoch zákutia ich duše, veľa zostáva nevypovedaného a mozaika sa nikdy úplne neposkladá, ani sami neviete, čo si máte o postávach myslieť. S postavou Alexandrinho otca Fernanda Vidala, ktorého chorá myseľ je posadnutá slepcami, sa stretneme v samotnej „kapitole,“ lepšie povedané v románe s utopicko-fantastickými prvkami.
Na pozadí vzťahov sa prezentuje história rodiny Olmosovcov i argentínska spoločnosť 20-50tych rokov 20.storočia, i v tomto prípade nanajvýš originálnym spôsobom. Samotný dej je prerušovaný vstupmi historického charakteru, pred očami defiluje armáda generála Lavalleho.
Autora zaraďujú do rodu umelcov akými sú Proust, Faulkner, Joyce, Dos Passos, F.M.Dostojevskij, Woolfová, či Borges. Ak je Vám niektorí z nich blízki, možno budete prístupní i Sabatovi, odporúčam vyskúšať trpezlivým čitateľom, čítať po kúskoch, vychutnávať.
Milenec
Avraham B. Jehošua
Ak máte radi príbehy židovských rozprávačov, určite nevynechajte Milenca. Mne táto kniha dokonale pohladila moju melancholickú dušičku a čitateľskú ešte viac. Ak očakávate dej plný zvratov, knihu nečítajte. Ako je napísané vyššie, ide o psychologický román a to dopísmena :-)
Začítajte sa tohto skvelého románu, ktorý Vám ponúka nielen
príbeh Adama, ktorý vlastní autoservis a prežíva manželskú krízu,
príbeh Asije, ktorá je Adamovou ženou a ako jediná z postáv miluje to, čo v živote robí,
príbeh Gabriela, ktorý vstúpi do života manželov,
príbeh Dafi, dcéry Adama a Asije, ktorá sa všetkému ticho prizerá, trpí nespavosťou a zaľúbi sa do nevhodného chlapca,
príbeh Naíma, ktorý je nevhodným chlapcom, pretože je Arab,
príbeh Veduče, ktorej osud sa stretne so spomínanými tromi mužmi, no zakaždým inak,
príbeh milencov, ktorých počet je nakoniec viac ako jeden...
a ešte oveľa viac na pozadí pohnutých historických udalostí a konfliktov medzi Arabami a Židmi, napísané excelentným štýlom, striedajúc jednotlivé postavy a časové roviny...čítajte, vychutnávajte každú stranu tak ako ja :-)
Middlemarch
George Eliot (p)
Po dlhom čase som si opäť prečítala klasiku, tentoraz z Anglicka. Otvorila som takmer 900 stranovú knihu a hltala som stranu za stranou. Bola som prekvapená s akou ľahkosťou sa čítala. Román je situovaný do prvej polovice 19.storočia do mestečka Middlemarch a autorka v ňom píše o osudoch obyvateľov, ktoré sú zdanlivo nesúvisiace, no v podstate sú všetky navzájom poprepletané. Bola som očarená autorkinou múdrosťou a štýlom, ba priam prekvapená ako je možné, že táto kniha doteraz unikla mojej pozornosti, keďže knihy z viktoriánskeho obdobia sa mi páčia. Spočiatku som sa zamýšľala nad tým, čo len môže autor písať v takom rozsiahlom románe a hlavne tak, aby zaujal čitateľa od prvej strany po poslednú. Postupne ako som čítala kapitolu za kapitolou som obdivovala Eliotovej schopnosť tohto umenia udržať pozornosť a ešte aj v poslednej tretine knihy ma stále prekvapovala zvratmi, ktoré zakomponovala do svojho románu a ani chvíľu som nemala chuť knihu odložiť. Vytvorila úžasné postavy a postavičky, mnohé z nich si určite zamilujete a budete im fandiť, aby sa ich príbeh vyvíjal v pozitívnom smere.
Pokiaľ mi pamäť siaha, takúto „bichlu“ som ešte nečítala, no v budúcnosti sa k nej určite vrátim. Napriek tomu, že sa naše životy sa diametrálne líšia od životov ľudí v 19.storočí (hlavne vymoženosťami), pokiaľ ide o charaktery, kladné či záporné vlasnosti a ľudské problémy samotné, nič sa nemení ani po stáročiach :-) Verím, že aj v dnešných si tieto typy kníh nájdu svojich čitateľov, pretože ide o knihu vskutku krásnu, pre mňa osobne sú „staré“ knihy stále príťažlivejšie ako mnohé súčasné...
Nesmrtelnost
Milan Kundera
Po Žertu, NLB, Valčiku a Směšných láskach prišla Nesmrtelnost. Čítala sa mi najťažšie, asi preto, že bola úplne iná ako tie doteraz. Osobne si myslím, že spomedzi všetkých, čo som prečítala to bola Kunderova "najmúdrejšia" kniha. Mala som čo robiť, keď som si chcela vypisovať nejaké ukážky, ktoré ma dostali. Kniha si možno vyžaduje pozornejšieho čitateľa a tak trochu intelektuála, aby sa mu zavďačil touto knihou a ocenil "román v románe," ale vo mne jednoznačne svoju "cieľovku" našiel :-) Som vďačná aj za tie odkazy na mnohých autorov, Musila si určite musím prečítať!
Anna ze Zeleného domu
Lucy Maud Montgomery
Jedna z ďalších krásnych kníh môjho dospievania, ktoré zostane v mojom srdci do konca života. Milujem postavu Anny, ďakujem autorke za to, že ju vytvorila :-)
Cit slečny Smilly pro sníh
Peter Høeg
"Mám slabosť pre tých, čo prehrávajú. Pre invalidov, cudzincov, triedneho tučibombu, tých, s ktorými nikto nechce tancovať. Pre tých bije moje srdce. Možno preto, lebo som vždy vedela, že istým spôsobom patrím k nim." (Peter Hoeg - Cit slečny Smilly pre sneh)
V knihe som si našla veľa úryvkov, ktoré sú mi blízke :-) Knihu som síce čítala veľmi dlho, pretože som sa v nej niekedy strácala, no som veľmi vďačná za mnohé informácie o Grónsku a jemu blízkym etnikám, ku ktorým by som sa v živote inak ani nedostala :-) Každopádne zaujímavé čítanie!
Ostrov morských žien
Lisa See
Posledné dni ovládol moju myseľ fascinujúci príbeh potápačiek henjo z kórejského ostrova Jeju, ktorý má všetko, čo dobrý román potrebuje.
Predstavuje presne typ príbehov, ktoré vyhľadávam, spája v sebe zaujímavé, v našich končinách nie príliš známe historické poznatky, a zároveň pútavé osobné ľudské osudy a tragédie.
Autorka prelína minulosť s prítomnosťou, čo je veľmi obľúbený postup, ktorý čitateľovi umožňuje odkrývať jednotlivé vrstvy príbehov a postáv.
Severka
Nina Špitálníková
Mýliť sa je ľudské, ale nie severokórejské.
Bolo fascinujúce čítať príbeh osoby, ktorá neodišla z KĽDR dobrovoľne a sama, túžiac po slobode tam vonku. Fascinujúce a desivé zároveň, keďže každá minca má dve strany.
Severka má iba 17, keď sa ocitá v Južnej Kórei, lebo o jej osude rozhodol otec, ktorý nepochybne chcel iba jej dobro. Ako sa však dokáže jedinec, ktorý vyrastá s okovami ideológie vrastenými do duše, vyrovnať so svetom nadbytku bez pravidiel? Ako sa vyrovná s minulosťou, počas ktorej za cenu jedného kapučína nahlásila strane úplne hocikoho (vrátane najlepšej kamarátky a rodičov) v dobrej viere, že dostanú napomenutie alebo drobný trest v podobe navýšených hodín ideológie. Nevedela alebo nechcela vedieť o tom, čo sa dialo potom. Pracovné tábory a scény ako z Orwellovho románu 1984. Žiadny dystopický scenár iba holá skutočnosť v tej najhoršej zvrátenej podobe.
Po celý čas mnou zmietali protichodné pocity voči hlavnej postave tohto príbehu, no v závere sa to vo mne zlomilo a dostavila sa empatia a ľútosť.
"Osud lidí, kterí mi zkřížili cestu, míval cenu jednoho kafe. Jednoho blbýho kafe."
Rekonstrukce
Viktorie Hanišová
Posledná Hanišová, ktorú som ešte nečítala, ma nesmierne bavila. Dlho som sa jej vyhýbala, lebo zlé internetové jazyky tvrdili, že je to jej najslabšia kniha, s čím absolútne nesúhlasím. Opäť kvalitná oddychovka, ktorej nechýba napätie, pohltila ma po pár stranách a vírila mi v hlave ešte dlho.
Príbeh Elišky, ktorá sa rýpe v minulosti svojej rodiny a hľadá odpovede na nezodpovedané otázky súvisiace s odsúdeniahodným činom vlastnej matky možno čitateľa v závere neuspokojí, niekoho možno aj na naštve, ale aj o tomto je dobrá literatúra.
Tři jablka spadlá z nebe
Narine Abgarjan
Jedna z najkrajších kníh aké som kedy čítala, zaslúžila by si ešte viac pozornosti ako sa jej dostáva a medzičasom vyšiel aj slovenský preklad! :)
Svet, z ktorého sa vám nechce odísť a chcete v ňom ešte chvíľku zotrvať.
"...Z nebe spadla tři jablka- jedno pro toho, kdo to viděl, druhé pro toho, kdo to vyprávěl, a třetí pro toho, kdo to všechno poslouchal."
Pískový vrch
Joanna Bator
Táto kniha bude rozhodne patriť k tým najlepším, ktoré sa mi v roku 2022 dostali do ruky. Spočiatku som mala problém sa začítať, absencia priamej reči, odsekov a nie príliš vábny font k tomu tiež neprispeli, no akonáhle som si zvykla a akceptovala tieto maličkosti, kniha ma úplne strhla.
Nevšedná sága o troch generáciách poľských žien na pozadí dejín 20.storočia od éry budovania socializmu až po kapitalistické Poľsko nedávnych rokov, vyrozprávaná očarujúcim a originálnym jazykom, rozhodne stojí za pozornosť. Nečudo, že získala cenu za preklad, naozaj radosť čítať každú jednu vetu.
Ak máte radi dobré príbehy a rozvetvené ságy, určite po knihe siahnite. Mne už nezostáva nič iné, len pustiť sa do voľného pokračovania pod názvom Chmurdálie.
Krajina iných I.: Vojna, vojna, vojna
Leïla Slimani
Slimani ukázala v tejto knihe úplne inú polohu ako sme zvyknutí, no pre mňa oveľa zaujímavejšiu ako v predchádzajúcich knihách. Príbeh marocko-francúzskej rodiny, v ktorom sa pokúsila zachytiť históriu svojich starých rodičov ma chytil za srdce a poodhalil zasa kúsok sveta a života, ktorý nepoznám a môžem si ho iba vágne predstavovať. Najviac ma štve, že je to prvá časť trilógie a na druhú si budem musieť počkať do roku 2022.
