adorjas
komentáře u knih
Gottland
Mariusz Szczygieł
Dobre sa to čítalo! Ci pána- 300 strán som dala za dva večery a šlo mi to ako nič. Čakala som viac kritiku/názory na mentalitu čechov ako takých. Ale bola to kniha skôr o známych osobnostiach a ich životných osudoch. Napriek tomu som si čítanie užila a už som sa vrhla na voľné pokračovanie Urob si raj.
Kniha, kterou posypal hvězdný prach
Nora Eckhardtová
Veľmi príjemná oddychovka. Aj keď bol na mňa koniec akoby hopšup ukončený.
Paměť dívky
Annie Ernaux
Čo napísať k Annie? Roky sú u mňa na pomyselnom piedestáli. Zaujímavé, že po rokoch zverejnila aj tento text, ktorý je akýmsi fragmentom jej leta 1958. Možno každý máme svoje letá 1958, letá, ktoré z nás utvoria osoby, ktoré sa z nás stanú, ktoré nám predurčia smer, ktorým pôjdeme ďalej. Annie sa to stalo v 1958 a na krátkej stranáži sa zahráva s pamäťou, spomienkami a dievčaťom, ktorým bolo kedysi, a ktorou sa stala dnes. Písanie je to fragmentárne, občas som sa dokonca stratila v riadkoch, a opäť, ako je to v súčasnej franúzskej vlne módne tam dáva aj širší spoločenský záber- nálady, atmosféru, aké pesnišky sa hrali, čo sa dialo v politike.
LEGO: Rodinný příběh nejslavnější hračky na světě
Jens Andersen
Bolo to zaujímavé, podrobné, ale na môj vkus tam bola prílišná historická linka- ja som osobne očakávala viac konštrukčných kapitol, ako sa hľadala chemicky správna formula na "recept" plastov, ako presne vytvárali dané rozmery kocky, prečo práve tieto rozmery, proste viac tých inžinierskych kecov. Nehovorím, že to tam nebolo spomenuté, ale časť o tom, že stavali v Billunde kostol ma teda vôbec netankuje :D Inak, za čo osobne strhávam body tejto knihe je preskakovanie autora! Je potreba si to predstaviť nasledovne. Sme v roku 1948, tam autor spomenie, že jeden z majiteľov umrie už v roku 1955 (nie sú to presné dátumy, len FYI), a potom ešte medzi rokmi 1948-1955 autor pokračuje, čo robil majiteľ. A takéto spoilery, že autor utiekol dopredu v histórii sa opakovalo viackrát. Pre mňa osobne, keďže som pragmatik, to bolo trošku mätúce, no. A trošku také PR- Kjeld- 3.generácia majiteľov aj prepúšťanie a ťažké hospodárske roky vždy tak krásne obkecal, ale to je asi údel kecov v biznize, že? Kniha zaujímavá, ak vás baví lego, tak to bude fajn počteníčko, síce nič prevratné, ale potom na pub kvízoch alebo s kamošmi, či v Milionárovi môžete predviesť tieto vedomosti :D
Slnečná sestra
Lucinda Riley
Elektra ma zo sestier zaujala najmenej. Rádoby celebrity life, a nakoniec "prezrenie" hlavnej postavy, mi prišli už totálne nereálne (hej, hej, som starý pragmatik a aj pri oddychových knihách chcem náznak reality). Dejová linka z Kene bola relatívne zaujímavá, myslím, že autorka v rámci svojho žánru spravila aj celkom slušnú doboú rešerš. Inak, čo vnímam zatiaľ pri celej sérii je to, že na mužov ani v jednej časti nie je spoľahnutie, spravidla sú to tipy, čo napriek dobrým úmyslom vždy skĺznu dole. Trošku opakujúci sa scenár, o to viac ma potom pobavil "opakujúci sa" scenár partnerov všetkých šistich sestier, že tí sa ešte javia ako dokonalí (presne tak, ako sa na začiatku javili partneri hrdiniek z minulosti).
Život Vernona Subutexa 1
Virginie Despentes
Anotácia ma nezaujalo, ani to ako o tejto knihe písali iní čitatelia. Pretože 90.roky, sex, drogy, rock - proste v knihách nevyhľadávam. A potom som si niekde prečítala ukážku, ledva prvé dve strany, a bum, musím tú knihu prečítať!
Toto nie je o rocku, a sexe a drogách. Je to obraz našej doby, ako ľudia premýšľajú, alebo aspoň ako sa nám môže zdať, že takto premýšľajú. Vo svete, kde vládnu peniaze a moc. Virginie Despentes nastavuje spoločnosti zrkadlo a poriadnu kritiku a som veľmi rada, že Francúzi sa toho neboja. Podobne, ale slušnejšie nastavuje obraz fr. spoločnosti aj Karine Tuil, ale Despentes viac otvára ústa a fakt sa nebojí ani hustejšieho jazyka. Teším sa na 2.časť!
Ďalší deň života
Ryszard Kapuściński
Angola? Tak schválne, koľkí z vás by ju boli schopní určiť na nejakej geografickej slepej mape? Alebo koľkí z vás by si z geografie pamätali vôbec na nejaké angolské hlavné mesto? A ešte schválnejšie, kto vôbec na škole v dejepise preberal nejaké novodobejšie dejiny afrických štátov a vôbec takej Angoly práve v 70.rokoch? Veruže málokto! Ani ja sa tam nerátam, a tak bolo pre mňa veľmi prínosné si o tom niečo prečítať. A som mimo z toho chaosu, ktorý tam vládol a že napriek tomu, tam ľudia nejako žili a prežili...
Váha slov
Pascal Mercier (p)
Nebolo to zlé, ale nebol to Posledný vlak do Lisabonu. Mňa kniha bavila, pretože to nemusí byť vždy akčný dej, kde to prekypuje priamou rečou a popisovaním moderného sveta. Toto bola skôr ako šálka lahodného moku, ktorý pijete pomaly, vychutnávate silu slov, prekladu, jazykov, prekladateľov, poctu literatúre ako takej. Ak sa zameriate na to povrchno, čo bolo vidieť priamo- postavy, ich pritakávanie a filozofovanie, ako to spomína komentár podo mnou od Deirdre, tak hej, tak vám to príde málo. Ja som si odtiaľ zobrala tú samotnú metaforu jazyka, takže som spokojná a nechcela som, aby kniha skončila a tešila som sa na každý večer, keď som si ju mohla vychutnávať.
Sitopie: Jak zachránit svět pomocí jídla
Carolyn Steel
Ja som sa nechala nalákať obálkou, lebo krásna a preklad od Hanišovej, ktorú podobné eko témy bavia, keďže nedávno sama vydala v ČR knihu rozhovorov Beton a hlina, viacmenej v podobnom duchu. Ale u Steelovej to bolo príliš. Čakala som praktické rady, a žiadne filozofické bulshitovanie, že čo tvrdil Locke o pôde a hospodárstve. Fajn, spomeniem celú filozofiu možno v jednej kapitole, ale nebudem sa na ňu odkazovať v každej kapitole. Alebo čo ma je potom, že v 16. storočí to robili s domorodými obyvateľmi takto. Teraz je rok 2023 a rada si o tom prečítam malú stať, ale ja chcem súčasné poznatky ako zachrániť svet jedlom. A bolo tam zopár zlepšení, ako to robia niekde na streche v NY, kde tam pestujú plodiny, ale na konci tej kapitoly sám zakladateľ strešného projektu tvrdí, že mali šťastie na strechu, že iné strechy nie sú na to prispôsobené, tým pádom, sa takýmto spôsobom nedá pestovať v meste plodiny vo veľkom, holt zvyšok ľudí bude hladovať. No, a takýchto projektov-neprojektov bolo v knihe veľa. V konečnom dôsledku si z publikácie odnášam pocit, že umrieme všetci hladom. "Super!" (irónia!)
Toto mali čítať naši rodičia
Philippa Perry
Veľmi vydarená knižka o rodičovstve, kde nenájdete rady tipu ako prebaľovať a kúpať dieťaťko, ale skôr reálne uvedomemenie si ako pracovať nielen s našimi emóciami pri deťoch, spomienkach a vzorcoch správania z nášho detstva. Je to v podstate o rešpektujúcom rodičovstve, napísaný veľmi príjemným, zrozumiteľným jazykom, žiadne psychologické kydy a odborné slová. Ak by ste potrebovali nejakú knihu o rodičovstve, túto vrelo odporúčam. Hviezdičku strhávam len preto, že mi je ľúto, že sa s knihou nejaký grafik viac nevyhral- dať tam nejaké funny ilustrácie, kresby, krajšie graficky spracované časti a kapitoly a takisto BOLD písmom označené dôležité zdelenia.
První osoba jednotného čísla
Haruki Murakami
No, já ti nevím Karle...Ja a Murakami sme väčšími kamarátmi v jeho obsiahlejších dielach. Toto bolo dobré, bolo čitateľné. Pre čitateľov, ktorých nebavia 1000 stranové knihy, ale napriek tomu si chcú užiť svoju "harukiovskú smetanu", to bude baviť. Moje naj: Karneval, Smetana, With the Beatles, Zpověď opice.
Vzpomínky na úhoře
Anna Cima
3,5*
Mojim dioptriám kniha určite prospela, pretože kniha má len 700 strán a čítala som ju na mobile. A keďže, pri Anne Cime mi rozozvučali sirény už pri jej prvotine, tak som si túto nechcela nechať ujsť.
Dojmy? Budem stručná, priam skratkovitá:
1. Ja som tam videla inšpiráciu Murakamim a jeho Kafkou na pobreží (nie ekologickou témou, ale skôr paralelnými svetmi, božstvom z japonskej mytológie)
2. Detektívna linka nebola zlá, ale na moje racio už občas premotivované.
3. Postavy uveriteľné, nie plastické, zobrazené nielen čiernobielo.
4. Kopa námetov ako je kultúra v ČR vs. JAP, postavenie žien, ekologická stopa, náboženstvo, láska, nevera, materstvo, vedecká prax v reálu, ...
Verdikt: Annu Cimu si naďalej držím na radare a budem sa tešiť na jej ďalší počin. Odporúčam (hlavne ak vás bavia podivínstva a jemná fantastika).
Kocour, který zachraňoval knihy
Sósuke Nacukawa
Mám rada japonskú literatúru, ale toto bola taká rozprávková jednohubka, že si už ani nepamätám, o čom bola.
Kasta: Korene našej nespokojnosti
Isabel Wilkerson
Všetci túto knihu chvália ako Kniha roka 2022 a ja som ju nechala tak po cca 30% čítania. Nedala som to. Neviem, či to bolo mojím životným obdobím precitlivenosti, ale z autorky som mala pocit, že to, čo sa dialo v USA dáva za vinu konkrétne mne. Takže, nedočítaná.
Ufo nad Bratislavou
Weronika Gogola
Kniha, ktorú som mala vyhliadnutú akonáhle dané vydavateľstvo oznámilo, že ju chystá v rámci jesenných noviniek. Aj som si na ňu pekne nasporila cez Knihovrátok. Ja som bola proste zvedavá, ako taký "cudzinec" vníma Slovensko so všetkými jej odtieňmi mentality, nálad a históriou. A všetko toto som dostala! Kniha zhltnutá za dve popoludnia, veľmi ma bavili autorkine možné interpretácie vývoja nálad na Slovensku, a len jednu vec vytknem- nemenovaného bývalého slovenského premiéra nazvať fešným mi postavilo všetky chĺpky dupkom. Veľmi odporúčam!
Arturův ostrov
Elsa Morante
Na Morante som sa veľmi tešila, lebo inšpirácia pre Ferrante a význačná autorka, a ešte oveľa viac. Nakoniec to bolo také bolestivé čítanie. Našťastie, Flemrová v doslove trošku viac analyzuje jej tvorbu (detstvo, homosexuáli, otcovia), vplyvy (psychoanalýza) a inšpirácie (Stendhal, Mozart), a tak mi to dalo lepší rámec, že pravdepodobne pôjde o vľný námet jej detstva a túžob. Dám jej ešte šancu v Príbeh v histórii a uvidíme!
Děvčata první republiky
Dita Pepe
Milujem rozhovory starých ľudí a ich spomínanie. Z tých českých podobných ma už pred rokmi zaujali Palánovi samotári. Tentokrát tu máme trošku inú sortu- staršie panie, ktoré si spomínajú na svoje detstvo a život celkovo. Príbehy jednotlivých žien nie sú dlhé, knihu naozaj zhltnete raz-dva-tri. Mali ťažký život, narodili sa počas prvej republiky a rozhodne by ich príbehy vydali na romány. Skvelý počin, veľmi zaujímavé vydavateľstvo!
Skoncovat s Eddym B.
Édouard Louis (p)
Už som dávno nečítala niečo také sugestívne. Bola som s Eddym pri každom príkorí, pri každom kopanci a fľusanci do tváre a celý čas som dúfala, že to nejako dobre skončí. Aj keď ku koncu naznačí, že prechodom na inú školu, automaticky problémy nezmiznú. O to viac je to silné, keď si uvedomíte, že je to písané z reálneho života. A to, čo občas papier znesie, je priam nepredstaviteľné, aby sa dialo aj v skutočnom živote. A ešte jedna poznámka- rodičia Eddyho milovali, svojím spôsobom, ale predsa!
Žena ve fialové sukni
Nacuko Imamura
Zaujímavé dielo- či je to kritika spoločnosti, ukážka japonského, ešte vždy priam kastovného systému, či zvrátený thriller, alebo obyčajný príbeh o stalkingu podobným Delphine de Vigan a jej Podle skutečného příběhu. Neviem odpovedať presne tak, ako kopa komentujúcich podo mnou. Ale je to japonská literatúra, ktorú "žeriem" (to, že vyhrala cenu je pre mňa druhoradé), a ešte ženská súčasná autorka, ktorá v japonskej literatúre dostáva čoraz väčší hlas (myslím tým, ženské autorky). Viac prekladov takýchto kníh.
O myšiach a ľuďoch
John Steinbeck
Môj prvý Steinbeck- dej trošku prostý priam prvoplánový až predvídateľný. Myslím, že knihe by prospelo ešte hlbšie ponorenie sa do postáv, takto som dostala len náznaky. Popisy prírody a zvukov veľmi malebné, okamžite som sa tam vedela predstaviť. Na základe tejto knihy by som ho ku klasikom nezaradila a budem si od neho chcieť ešte niečo prečítať nech si to s týmto autorom vyjasním.