adorjas komentáře u knih

Nezvyknem sa namotávať na knihy cez knižné odporúčania vydavateľstiev, ale keď som v decembri počula podcast Knižný výber od Artfora a o slovenskej novinke od Kunderu, tak ma to zlanárilo jedna radoť. Téma o emigrácii, nostalgii, o vzťahoch, ktoré dome zanecháme, o zjavnom nezáujme domácich o našom živote v zahraničí- boli veci, ktoré dôverne poznám aj ja, a to som nemusela emigrovať, stačí, že dlhodobo nežijem na SR. Kundera do krátkej stranáže, okrem samotného deja, prepašoval množstvo úvah a svojich postrehov. Krásne čítanie a určite si nechávam v knižnici, pretože sa k nej budem chcieť vrátiť znova a premýšľať nad týmito témami!

8 27.01.2022

Komentáre to podo mnou napísali dokonalo a ja už k tejto knihe pravdepodobne nemám čo viac dodať. Jedine by som vytkla, že som sa občas strácala v tých námatkových, zvláštnych konverzáciách, ktoré boli akoby vo sne. Toto nebolo "len" scifi, ale aj psychologický či hororový román.

8 30.11.2021

Od autorky som už čítala Anežku, ktorá ma až tak nechytila. Ale u Houbařky som čakala niečo iného, pretože som bola navnadená, že snáď by to mohla byť variácia na Do tmy od Anny Bolavej. A ako knihu hodnotím? Dostala som variáciu psychicky zrútenej ženy, ktorá svoj život zasväcuje prírode a jej plodom? Dostala! (Aj keď trauma Sáry nemusela byť až taká drastická, myslím, že knihe by na vierohodnosti nezaškodila ani menšia trauma.)

8 09.11.2020

Oscilujem medzi 3 a 4*. Ferrantu pokladám za jednu zo svojich obľúbených súčasných autoriek. Ale tu som sa na knihu nemohla plne naladiť. Asi mi vadil ten temný podtón, zloba, ktorá presvitala zo stránok. Postavy konajú zištne, sú nedobroprajné a celé je to vykreslené na pozadí, kde dievča sa mení v mladú ženu. Ferrante žiaru reflektorov mieri práve na tieto ľudské vlastnosti, ktoré poukazujú na pokrytectvo, zastieranie, klamanie.

Kniha mi zo začiatku veľmi pripomínala rozprávku o Šípkovej Ruženke, kde pomyselný tŕň predstavuje náramok a zlú kmotru zase teta Vittoria. Potom mi tento príbeh postupne zmizne (a je pravda, že v druhej polovici knihy Vittoria ustupuje do pozadia) a prichádza postava Roberta, ktorá je zo začiatku postava dobra a Giovanna predstavuje postavu zla.

Ferrante sa hraje s náznakmi, hľadáte skryté významy a náznaky. Veľa čitateľov sa sťažovalo na rázny koniec, ktorý ich neuspokojil a očakávajú pokračovanie. Avšak, podobne uťatý koniec bol v jej knihe Temná dcéra, kde hlavná postava profesorky na konci knihy nasadla tiež do auta a utiekla...

A ešte veta z knihy, ktorá mi úplne charakterizuje toto dielo: "Láska je matná ako okenné sklá na záchodoch."

8 08.09.2020

Tak toto boli skvelé poviedky- autentické, pravdivé, súcitné a predsa tak reálne aj v roku 2020. Poviedky nemajú nejakú extrémnu poviedku, ako som zvyknutá u Anny Gavaldy alebo Alice Munro, ale tieto poviedky majú svoju silu v celistvosti. Kebyže prečítam jednu tak sa nič nedeje, ale prečítať si celý výber nám dáva ukážku jej života. Väčšina poviedok je autobiografických a my spolu s ňou prežívame jej rôznorodé práce, alkoholizmus, umieranie sestry, spomienky na ťaživú rodinnú minulosť a podobne. V poviedkach, napriek ťažkostiam, cítiť Luciin súcitný tón, nezaneviera na ľudstvo, vždy ide ďalej. Obdivuhodná formulácia, som zvedavá, ako by sa kniha čítala v origináli.

8 19.03.2020

Skvelá sociálne-rodinná dráma o živote rodiny, kde sa otec rozhodne opustiť svojich najbližších a novú budúcnosť skúsiť s niekým iným. Vnútorné svety manželky a manžela sú popísané skvelo aj na pozadí banálnej historky, ako preberanie balíka od kuriérky a podobne. Keď na scénu nastúpia ich deti, začínate tušiť, ako sa kniha vyvinie, ale i tak to bol parádny počin. Viac talianskych autorov do našich končín!

8 28.12.2019

Autor citlivo, ale s vtipom popisuje život vrstvy, o ktprú veľa ľudí záujem nemá a možno by najradšej boli, keby sa ani na takýchto ľudí nemuseli dívať. Bolo to autentické, úsmevné, tragikomické, dojímavé, hrejivé, láskyplné. Martine, ďakujeme!

*Keď sa budete snažiť zmeniť ich diagnózu, nakoniec dostanete svoju vlastnú. Pokiaľ sa však pokúsite posunúť ich limity, začnete sa skutočne starať.

8 28.12.2019

Kniha ma na prvých 50 stranách bavila a čakala som, že sa ponoríme do príbehu a rozpitváme postavy do hĺbky. Ale postavy vo Veselí hĺbku nemajú, povrchne plávajú životom, nechajú sa unášať sem a tam, akoby bez skutočných citov. Sex sem, sex tam, všetci pijú, decká len nejako sú, zvraty deja hodné latinskoamerickej telenovele. Ďakujem, takúto lacnú komerciu si neprosím.

2* za nárečie.

8 21.10.2019

Som Murakamifil, takže menej ako 5* nedám, opäť som bola vtiahnutá do diela, opäť sa tam zborazil jeho typický štýl ako v zdanivej realite, vyplávajú vždy na povrch absolútne sureálne veci. A viac-menej sa za 700 strán knihy toho moc neudeje, až na posledných 200 stranách dej začína gradovať, aby opäť mohol skončiť v potuteľnom pokoji. Myslím, že práve na to sa budú komentáre sťažovať, že im to bude pripadať opozerané už z Kroniky vtáčika na kľúčik alebo z 1Q84, alebo z Kafky, alebo z Honu na ovcu...

Za mňa, ale opäť dobré!

8 05.11.2018

Vykreslené historické reálie, ktorými sa ešte žiadny román nezaoberal (konkrétne poľsko-české vzťahy). Bolo to čitateľné, ale postavy ehm, trošku plytké, ale chápem, že sa museli nejako zasadiť medzi historické fakty. Ale aspoň tu nemáme len Mornštajnovú... ;)

7 19.07.2024

Taký ten cestopis, kde máte chuť nasadiť si batoh a vyraziť taktiež. Avšak, celé to je o to desivejšie, že sa jedná o skutočný príbeh s veľmi nepriaznivou životnou situáciou autorky.

7 08.01.2024

Putovanie je literárny námet, ktorý nás večne inšpiruje. Či vo fantasy (Lotr), scifi (Solaris či Nadácia), a kopa ďalších kníh, Robinson, Gulliver, Kryštof Harant či Móric August Beňovský. A tu to bolo aj o putovaní, ale aj o mojom totálnom vystúpení z komfortnej zóny, pretože ja a westerny sme skončili pred desiatkami rokov pri Mayovi. A aká by to bola škoda, pretože vážení, toto je pre mňa kniha roka 2023. Tých takmer 900 strán som premýšľala, putovala, cítila, nenávidela, premýšľala len o tejto knihe a jej postavách. To, ako som knihou žila nech svedčí, že som do svojho každodenného slovníka zaradila slovné spojenia ako zjančila sa mi kobyla, alebo compaňeros a iné. Píšem útržkovito, ale mohla by som o psychológii postáv písať ešte veľa. O celkovom príbehu, námete a ďalších. FANTASTICKÉ!

7 10.12.2023

Od soboty som sa prehrýzala touto opachou, a keď píšem, že "opacha", nie je to žiadne preháňanie! Šiesta časť detektívnej série od Galbraith/Rowling má vo svojej fyzickej podobe vyše 1000 strán! (vyznávači fyzických kníh trénujte svoje bicepsy) .
Moje dojmy? Vo veľmi skratke- nebolo to zlé, ale predchádzajúce dve časti (Smrtiaca biela a Búrlivá krv) ma bavili viac.
Môj dojem vo väčšom rozsahu- v rámci žánrovky slušná detektívka (za mňa 3*), ale chémia medzi hlavnými postavami a celkovo zápletka okolo animovaného seriálu s presahom do online hry a sociálnych sietí ma nejako nechytila (a to som fakt verila v opak!). Dojem mi kazilo obrovské množstvo postáv, s rôznymi nickmi na sieťach, nedotiahnuté linky podozrivých a nových postáv, napríklad príchod kolegyne Midge, ktorú autorka sľubne a nádejne a s pompou naznačila v Búrlivej krvi, nakoniec v tejto časti vyprchala do šedej myšky, prepáčte za spoiler.
Knihu si môžete prečítať aj bez toho, aby ste sa lúskali predchádzajúcimi a za seba som veľmi pyšná, že som v rámci tipovačky bola veľmi blízko. Môj dojem nie je rozhodne negatívny, inak by som rozhodne knihu neprečítala za pár nocí (aj vrátane nočných môr), a totálne ma navnadila, vrhnúť sa na siedmu časť rovno v origináli, ktorú už čítam.

7 31.10.2023

Tove - úprimná, ironická, smutná, hľadajúca, šťastná, veselá, otvorená, závislá, láskyplná, láskyhľadajúca. Ja len dúfam, že sa od nej preloží toho viac, pretože ani v angličtine toho veľa od nej preloženého nenájdete. Jedná sa o ďalšiu "nájdenú" autorku - t.j. po smrti sa na ňu relatívne zabudlo, pre literárnu kritiku, pripadala príliš lyrická a romantická, ale zase zažíva ohlas.
Celá kniha je veľmi sugestívna, až nehanebne úprimná k svojim pocitom a prežívaniu, avšak zároveň sa popisuje s takým odstupom, až je to priam strašidelné. Posledná časť trilógie sa mi čítala extrémne ťažko, nemám rada a neobľubujem tieto témy o závislosti, avšak Ditlevsen priam punktičkársky popisuje tú špirálu pádu.

7 13.05.2023

Vigan píše jedna radosť a mne sa už dlho nestalo, aby som knihu prečítala na jeden záťah! Pri tých súčasných knihách ma vždy poteší spôsob, akým autori do deja knihy zakomponujú práve aktuálne udalosti akými sú lockdown či používanie sociálnych médií ako je YT, IG. Vigan sa zamýšľa nad "postihnutím" detí takýchto rodičov a predostiera nám aj možné dôsledky a nedostatky právneho systému, aby takéto deti ochránil.

7 29.04.2022

Myslím, že kopa čitateľov siahla po tomto titule po vypuknutí ukrajinskej vojny a totálne právom. Nehovorím, že po prečítaní budete môcť ísť do mierových zložiek alebo o tejto problematike prednášať, ale trošku vám to ukáže tú atmosféru a nálady, ako to celé začalo.

7 31.03.2022

Som celkom prekvapená komentármi podo mnou, ktoré knihu hodnotia skôr priemerne. Neušlo mi, že často sú to práve muži, ktorí sa sťažujú, že im to kĺzalo na povrchu, a že ženy preberajú len klebety. Neviem, ako vy muži, ale verím, že vás farba vašich bradaviek nezaujíma a máte to v paži, pretože na vás spoločnosť nekladie nároky, aby ste boli navonok dokonalí bez odlišne sfarbených bradaviek, bez celulitídy, vždy upravení a pripravení slúžiť do smrti vašej rodine. A práve na toto, Kawakami, podľa mňa, upozorňuje- postavenie žien, ktoré je často a nielen v Japonsku, ešte vždy druhoradé a krásne sa to poukazuje na príklade Rii, ktorá sa sťahuje na vidiek, aby sa tam starala okrem manžela ešte aj o manželových rodičov, až do ich smrti, pretože predsa každá žena chce len to, kúpať a ošetrovať starých ľudí, lebo je to jej "povinnosť".

Súhlasím, avšak s tým, že kniha bola trošku akoby roztrieštená tým rozdelením na dve časti- v prvej sa teda riešia prsia a v tej druhej ženské vajíčka. Tá druhá trošku začína strácať dych či dynamiku a zbytočne sa na dlhej stranáži točí dokola.

Čo sa týka postáv, máme tu všetky ženské generácie a Kawakami nám ukazuje aj ich pohľad, čo sa týka materstva, ženstva ako takového, hľadanie identity a svojho ja. Každá z postáv má svoj názor, takže môžeme vidieť, že neexistuje jednotný prúd, ktorý by viedol každú ženu.

Mňa kniha bavila, priniesla to intímne, čo ženy riešia a veľmi často to iné autorky obrátia až príliš povrchne. Od Kawakami sa rozhodne chystám ešte niečo prečítať.

"Krása je dobro. A dobro vedie ku šťastiu. Šťastie môže byť definované mnohými spôsobmi a každá živá bytosť si pre seba hľadá, či už vedome, alebo nevedome, tú svoju podobu šťastia. Dokonca aj tí, ktorí sú v koncoch tak, až si prajú umrieť, hľadajú svoje šťastie v smrti. Šťastie vidia v ukončení svojho života. Šťastie sa nedá oddeliť od nášho vedomia, je jeho súčasťou, najväčšou ľudskou motiváciou."

"Žijeme vo svete, kde chápeme jednotlivé slová, ale nerozumieme obsahu komunikácie."

"Pripadala som si ako špagety, ktoré niekto mieša v hrnci s vriacou vodou."

"Matka uzatvára stávku, že dieťa, ktoré vrhne do sveta, bude minimálne rovnako šťastné, ale šťastnejšie ako ona sama, že z dieťaťa vyrastie človek, ktorý bude pokladať za šťastie, že sa narodil. To všetko je stávka matky. Prečo pochybovať? Keď niečomu verím ja, budú tomu veriť aj moje deti. Túto stávku nemôžem predsa prehrať. Ľudia v hĺbke duše, že sa im nič nemôže stať. Veria proste tomu, čomu veriť chcú. Sami kvôli sebe. Na celej veci je ale najhoršie, že do tejto stávky nevkladajú samých seba, oni si stavili na život niekoho iného."

7 31.08.2021

Olive svojská, protivná, uhundraná, s narezaným jazykom, ale občas priam prenikavo vidiaca, čo ľudí bolí. Táto druhá časť podľa mňa nemala úplne na to prvú, ale svoju kvalitu si zachovalo a to pre 2 témy:
1. Vykreslenie staroby, starnutia, pocitom smútku a straty - nie je veľa kníh, ktoré by o starnutí boli napísané s takýmto citom
2. Milujem prepájanie svetov spisovateľa a ak máte radi Stroutovú a čítali ste od nej aj iné romány, tak tu nájdete aj starých priateľov ;)

(Kniha čítaná v origináli).

7 24.03.2021

Už som dávno nečítala sociologickú knižku a túto by si podľa mňa mal prečítať okrem samotných laikov aj každý začínajúci politik, aby sa naučil argumentom a hľadaním dobrých zdrojov a takisto, aby si pomocou tejto publikácie postavil svoj politický program. Nehovorím, že s knihou a autorom vo všetkom súhlasím. Moje kapitalistické ja tŕplo pri pomyslení zvýšenia daní v ČR, aby sociálne slabšie vrstvy boli odbremenené, vzhľadom na to, že od 19-tich rokov tvrdo pracujem, aby som sa mala lepšie a prikláňam sa snáď k populistickému názoru v tejto krajine, že kto maká, ten má.
Napriek tomu skvelá sonda do politiky, páčilo sa mi, že autor ponúka aj možné riešenia a alternatívy existujúcich preferencií. Na môj vkus, ale zvolený jazyk bol občas komplikovaný- vetné znenia kostrbaté a zložité- občas som musela vetu čítať viackrát, aby mi dávala zmysel.

7 01.11.2020

Thoreau si išiel svoje- vlastný názor, ktorý obstál aj v našom svete. V podstate postavením si chatky a s tým, že si vystačil s málom, tak sa učinil prvým novodobým minimalistom. Jedná sa o smer, ktorú je v súčasnosti veľmi populárne, a preto sa čudujem, že desiatky minimalistov ho necitujú častejšie.
Kniha bavila, ale rozhodne nebude baviť každého vzhľadom na zdĺhavé popisy prírody a presnej ceny klincov, ktoré Thoreau investoval do svojej chajdičky. Občas sa vám bude zdať, že sa autor môže strániť ľudí a trošku na nich hľadieť zvrchu, ale ak sa začítate viac do knihy, tak uvidíte, že on mal ľudstvo rád, len sa mu nepáčil ten smer, ktorým sa uberalo.
Bavili ma jednotlivé kapitoly, v ktorých popisoval témy ako je ošatenie, jedlo, stavba chaty, príroda, ročné obdobia. Thoreau chcel na svojej chate už v tých časoch demonštrovať, že človeku naozaj stačí málo.

7 29.06.2020