Bilky komentáře u knih

"Je TO nějaká příšera" - rozhodl Ritchie TOzier kategoricky. "Nějaká divná přišera. Máme tady v Derry nějakou přišeru. A ta zabíji děti." str.319

Bolo TO vynikajúce ako román, bolo TO skvelé ako film a bolo TO úžasné aj ako 50 hodinová audiokniha. Bolo TO skrátka super!
Prvýkrát som TO čítal pred 23-mi rokmi a vzápätí som TO videl sfilmované ako béčkový horor. Vtedy TO bravúrne stvárnil Tim Curry a v novom remaku z min. roka rovnako exceloval Bill Skarsgård. Obaja predstavovali TO v jeho najčastejšej pozemskej podobe - ako klauna Pennywisa a urobili TO naozaj dobre – ja ako veľký sraľo do cirkusu už nevleziem. TO si píšte!

Priznávam TO bez mučenia: táTO Kingova hrdinská epopeja mi skutočne učarovala a sám autor z nej párkrát čerpal a čo-TO znova použil. A ak pôjdeme po sTOpách do minulosti, dá sa povedať, že TO je do hĺbky prepracovaný light motív z novely TelO, kde sa rovnako detskí outsideri vysporiadavajú s vlastným strachom. Poviedka bola sfilmovaná a film "sTOj pri mne" samotný Stephen vyhodnotil ako TO najlepšie filmové dielo podľa jeho predlohy. Samozrejme toTO "TO" je komplexnejšie a veľkolepejšie poňatá sága o „prvotnom zle“. A práve TO je achillova päta TOhto diela. Vždy som veril Kingovým detským hrdinom a ich strachom a nočným morám, čiastočne sa TO dalo veriť aj ich dospelým dvojníkom, ale podstata samotného TOho, resp „zla“ ako takého – TO už autor išiel až do makrokozmu a podstaty sveta. A tam TO bolo najslabšie...
Napriek TOmu dávam plný počet, pre mňa je TO v literatúre stále jeden z najoriginálnejších psychologických hororov.

ODPORÚČAM každému TO, čo mu patrí:
- malým deťom TO rozhodne neodporúčam – mohlo by im knižné 1050-stranové TO padnúť z police na hlavu a na mieste ich zabiť
- starším deťom TO neodporúčam, lebo by mohli chcieť zopakovať určitú grupensexovú pasáž z knihy, ktorej účel som doteraz ani ja ako starý úchyl a pedofil nepochopil a keby som bol hnidopich, tak by som 1* strhol
- naopak, stredoškolskej mládeži TO vrelo odporúčam, nech vedia že TO čo si myslia, že je šikana, je len dobrácke laškovanie
- dospelákom TO odporúčam aby vedeli, že sa nemajú správať ako keby boli z Derry a že sa im TO môže škaredo vypomstiť
- no a nakoniec dôchodcom TO rovnako odporúčam, nech s láskou na TO spomínajú, že už ako malé deti boli tiež len krok od smrti.

U mňa TO má 95%

43 20.08.2018

Tak tento príbeh môžem! A v každom skupenstve :) vynikajúca knižná predloha, veľmi dobrá 4-dielna miniséria a vcelku vydarený aj celovečerný film, ktorý je vlastne zostrihaný výcuc z minisérie. A audiokniha načítaná Janom HARTLom je rovnako dobrá ako tá, ktorú prerozprával predstaviteľ hlavnej postavy a to Oldřich VÍZNER... Už chýba len komix :)

JIROTKOVI, aj keď je úplne zrejmé, že sa inšpiroval britskými autormi ako Pelham Grenville WODEHOUSE (jeho séria o JEEVESovi, alebo Archibald) a Jerome KLAPKA JEROME (3muži) sa podarilo krásne vystihnúť atmosféru 30-tych rokov a s typicky anglickým ironickým humorom vyrozprávať anekdoty o svojich hrdinoch. Trefne a zábavne. Pritom neskĺzava k fraške, ale s humorom podáva svedectvo o malomeštiactve a ďalších negatívnych ľudských vlastnostiach. Robí to s anglickým šarmom, takže je pomerne sarkastický a ironický, ako v prípade Milouše a tety Kateřiny, ale aj filozofický (doktor Vlach, dedeček) a často aj romantický (sl.Barbora a Oulický). Je to kniha zábavná a rozhodne vás nesklame.

Odporúčam: všetkým ktorým chýba sluha, mladým rojkom, čo chcú zbaliť ženu svojich snov a nevedia ako na to a v neposlednej rade milovníkom prísloví a porekadiel, lebo Ako sa do hory volá, sám do nej padá... alebo tak nejak! 90%

36 30.11.2015

Kto nepozná slávnu Menzlovu scénu pečiatkovania (pre bratov spoza Moravy: razítkování) nahatého zadečku mladej Zdeničky...ruky hore!!! A teraz pekne k stene...
Ahá, tak takto sa to asi v škole nerobí a dvíha sa len jedna ruka...no nič, veď dôležitá je tu vlastne tá riť :)

Neprajníci tvrdia, že iba vďaka tej krásnej prdelke získala Hrabalova adaptácia Oscara. Ale prajníci ako ja vedia, že to malo iný dôvod: Menzel je jediný režisér, ktorý dokázal dať nádhernej poetike majstrových textov aj odpovedajúci obraz zachytávajúci jeho metafory a vdýchnuť výrazovým prostriedkom dušu aj na plátne.

Nechcem teraz polemizovať o starej pravde, že kniha je vždy lepšia ako film aj keď výnimky viem vymenovať. Tu ostanem pri tvrdení, že kniha je...INÁ. Na rozdiel od filmu, kde príbeh plynie chronologický, je predloha vlastne mozaikou rozprávania mladého železničiarskeho eléva, ktorý prežíva búrlivé obdobie svojho dospievania na sklonku 2.sv.vojny. Ale dej vlastne u Hrabala nie je dôležitý, jeho genialita spočíva v slovách. Lepšie povedané v umení tie slová spájať, ako tie železničné vozne z tejto novely. Spája ich do ozdobných ornamentov, načechraných kudrlín aj pestrofarebných mydlových bublín, čo poletujú veselo po českých luhoch a hájoch... uff, nejak mi z toho zmetafornieva ;)

Nebudem tu písať piate cez deviate, ale sami povedzte či existuje poetickejší opis podrezania si žíl vo vani:
"Jakoby mi ze zapěstí někdo vytahoval dlouhý pérující červený fáč - tančící závojíček."
Alebo keď na hlavného hrdinu miera vojaci samopalmi, jeho popis znie:
"Ti esesáci byli tak kááásni, když na mě mířili!"

Jazyk a krása slova je to, čomu Hrabal vďačí za svoj úspech a za toto majstrovstvo mu skladám poklonu. Veď posúďte sami v poslednej ukážke:

Pán výpravčí Hubička rozděloval ženské do dvou tříd:
Těm, které mali převahu od pasu dolů říkal „prdeláč“ a těm, které mali od pasu nahoru krásne poprsí říkal: „ceckounek“ - jako vokounek!

Čo však mňa najviac dostalo, je to navzájom sa bijúce spojenie krásy a mizérie, taká nazval by som to "drsná poetika": nádhernými metaforami popisovaný nechutný jav, vzletným jazykom ukázaná pomerne morbídna scéna, poetickým prirovnaním zobrazený drsný život v naozaj ťažkých časoch protektorátu... Takže opäť klobúk dole, pán Hrabal!

ODPORÚČAM: každému pracovníkovi na železnici ako motivačnú literatúru; každému úradníkovi, ktorý vládne razítkom a používa ho trestuhodne nudným spôsobom; začínajúcim chovateľom holubov, ktorí by to chceli dotiahnuť až do cirkusu a v neposlednej rade kniha osloví každého panica, ktorého omrzela pravica ;) Naďa Urbánková totiž vie ako na to...takže po knihe si rýchlo stiahnite...pokojne aj to, ale mal som na mysli film! :) 87%

32 07.11.2016

Wau! Také nadšené kritiky z kruhov mojich známych som už dlho nezažil. Zbežne som pozrel aj komenty mojich obľúbencov na DK a všetky boli vysoko pozitívne. Niektorí komentovali dlho, iní široko a podaktorí aj bystrozrako, no na konci sa vzácne zhodli: bolo to 100% cool a 90% cold! Dokonca aj moja najmilovanejšia členka DK, s ktorou ma spája už nielen knižná vášeň, spievala chválospevy a dala 5*. Fíííha, kam sa hrabe Dostojevský :) 

Po takomto prome som čakal atmosféru LOVECRAFTa, epiku TOLKIENa, charaktery KINGa, ponurosť A.E.POEa, nechutnú zvrátenosť BAKERa a dejové zvraty severských autorov. 
Čuduj sa svete, dostal som všetko a k tomu v prvých kapitolách aj porušenie narácie na osvieženie. V audioverzii navyše k 36 hodinovému posluchu aj 11 veľmi dobrých spíkrov, podmanivý podmaz a mrazivú atmosféru. Klobúk dole by som dal pred autorovým spojením fikcie a mytológie s reálnymi historickými udalosťami a bravúrnym korčuľovaním medzi týmito žánrami, aby celé dielo kulminovalo v úžasnom finále. A s úľavou musím napísať, že nebolo ani doslovné, ale ani otvorené. Thanx Mr. Simmons! 

Čiže niet o čom: knihu zaraďujem do Odporúčaných, od Simmonsa si idem zadovážiť ďalší kúsok a TERRORU dávam plný počet hviezd a 92%

Ehm, tak ale nebol by som hnidopich, keby som si nedovolil aj drobné výčitky: na kerého aleluja tam autor v každej 1/8 knihy vyrátaval menný zoznam mŕtvych príp. preživších a citoval aj 10 minútové pohrebné reči či citácie z Biblie? Tých 50 strán by som v knihe určite vynechal. V ostatnom súhlasím s komentárom LEKTORa a dopĺňam, že sám som mal spočiatku výhrady k hororovej nadprirodzenej linke, ale postupom času si ma jej spojenie s eskimáckou mytológiou podmanilo. 

ODPORÚČAM: na horúce letné dni alebo k moru ako príjemné chladivé osvieženie.
Tým, ktorí si myslia, že antické mýty sú drsná záležitosť. Večným optimistom na vyrovnanie svetonázorovej rovnováhy dávkovať jednu kapitolu každý deň. Depresívnym jedincom naopak odporúčam na porovnanie, že ich problémy sú úplné hovno oproti osudom hrdinov tohto eposu.

29 30.09.2019

S touto knihou sa mi spájajú tri paradoxy:

1. K missis Atwood som ako k najväčšej žijúcej kanadskej autorke aj vzhľadom na jej feministické, resp. prožensky orientované diela, pristupoval s dešpektom. A výsledok? Po pár stranách som zistil svoj omyl a už v prvej tretine knihy som vedel, že toto je za posledné tri roky asi to najpríjemnejšie literárne prekvapenie.
2. Ešte nikdy som nepísal koment pred dočítaním celého diela. A skutkový stav? Do konca knihy mi chýba ešte tak štvrtina a už teraz viem, že toto je na 5 hviezd aj keby sa obaja hlavní hrdinovia zobrali alebo zasamovraždili, či nebodaj sa ukázalo, že sú brat a sestra.
3. K tejto knihe som sa viacmenej násilím prinútil. A teraz? Sypem si popol na hlavu, že som tetušku Margaret neobjavil skôr a jej “Príbeh služobnice” odkladám už X rokov.

Musím priznať, že napriek tomu, že si vždy najviac vážim príbeh - v tomto diele mi na ňom vôbec nezáležalo. Bolo mi úplne ukradnuté, či hl. hrdinka vraždila alebo nie, len nech ďalej rozpráva a ja sa môžem vnárať do pocitov mladej slúžky či skúsenej väzenkyne. Nech si môžem vychutnávať osud mladého doktora rovnako fascinujúco verný ako osud GRACE. Nech sa môžem preniesť do doby popísanej tak živo a plasticky, že som ju žil spolu s hlavnými postavami. Nepodľahol som len autorkiným hrdinom, ale aj ich jazyku. Atwoodovej bravúrna štylistika nádherne dokumentuje danú dobu a forma románu je už len čerešničkou, lepšie povedané tou najdokonalejšou a najjemnejšou výšivkou od samotnej GRACE Marksovej.

Jediná výčitka z mojej strany smeruje k zbytočne výpravným pasážam snových predstáv oboch hlavných hrdinov. Obzvlášť keď GRACE si na ne úplne verne spomína po 15-tich(!) rokoch.
Tech. poznámka k audioknihe: je vynikajúco i sugestívne načítaná všetkými 4 rozprávačmi a najviac vyniká hlas GRACE - Lucie Pernetová. Na druhej strane sú tam absolútne nevhodné a prepálené zvukové predely (ako sa už postupne stáva zvykom u tohto vydavateľa), ktoré zbytočne narúšajú inak dokonalý poslucháčsky zážitok.

NEODPORÚČAM: Tým ktorí majú radi pevne stanovený naratívny príbeh a tým, ktorí chcú mať vo všetkom jasno. Tým, čo očakávajú romantický ženský román alebo detektívku. Nikomu, kto má rád spravodlivosť, rovnoprávnosť či nebodaj emancipáciu! A nakoniec tým, ktorí si myslia, že Mornštajnová je najlepšia spisovateľka všetkých čias a jej Hana (rovnako dielo inšpirované skutočnými udalosťami) je najlepšia kniha na svete. 91%.

28 19.02.2019

Nechcem sa opakovať, pri ktoromsi Števkovom diele som tvrdil, že top diela kráľa hororu sú pre mňa paradoxne tie bez prvkov nadprirodzena či mystiky. A za tým si stojím, aj keby mi mal Pennywise ruku odhryznúť! Som totiž presvedčený, že jeho najsilnejšou zbraňou nie je popis hrôzy a utrpenia, ale psychológia jeho postáv. A to najmä v kriticky vyhrotených situáciách.

Z tých čisto hororových diel je CINTORÍN medzi elitou - hneď za dielami TO a OSVIETENIE. Nebudem opisovať všetky pozitíva, myslím, že aj tu je najsilnejším prostriedkom neskutočne reálny opis a charakteristika jeho postáv. Drobnokresba a nuansy ich správania.

A prečo to nie je dielo “numero uno”? Jednoducho som mal tentoraz problém uveriť jeho hlavnému hrdinovi. Lekárovi, ktorý sa so smrťou potýka pomerne často, musí sa s ňou vysporadúvať viackrát už od štúdia medicíny. Je materialista a chápe pominuteľnosť života i ľudskej duše. Nakoniec musí čeliť niečomu medzi životom a smrťou, niečomu, čo sa vymyká ľudskému chápaniu a s čím sa doteraz ani teoreticky nestretol. V nevedomosti síce urobí zásadnú chybu, no potom ju vedome opakuje, a to napriek morbídnym následkom v prvom prípade, napriek hodnovernému katastrofálnemu dopadu a počínaniu ľudí v minulosti. Napriek zásadným varovaniam. Aj od Winstona Churchilla. :) Rozumiem, že podstata beletrie je práve vo fikcii, ale toto nemal byť scenár k lacnému céčkovému hororu, kde hrdinka ide o polnoci pozrieť, kto vraždí jej priateľa v pivnici, a potom zásadne uteká nie z domu, ale až na strechu odkiaľ už niet úniku...

Aj napriek tejto drobnej osobnej výtke je to fajn hororové počítaníčko k nadchádzajúcim horúcim letným večerom. Jemné mrazenie a nočné zimomriavky máte zaručené. Ja aj po štvrtýkrát (tentoraz v skvelom audio podaní Vasila Fridricha) musím konštatovať, že King a Lovecraft to s hrôzou a mystikou naozaj vedia bravúrne.

ODPORÚČAM: Napriek názvu diela aj útlocitným ochrancom zvierat. Všetkým, ktorí sa radi boja nielen bubákov, príšer a zombíkov, ale najmä tým, ktorí sa boja vlastných predstáv a hrozivých nočných môr. Tým, ktorí sa strachujú o svojich najbližších a nevedia si bez nich predstaviť život. Pre nich je otázka za 100 bodov: čo všetko by ste boli ochotní podstúpiť, aby sa vaši najbližší vrátili? Ja to viem vďaka Štefanovi na 89%

27 29.06.2019

Bolo to fajnové počítaníčko, lepšie povedané počúvaníčko a úplne presne spisovne povedané: bola to šmakynka na jeden záťah a láska na prvý odstavec!

Počúval som českú audioknihu - excelentného Martina Stránskeho, ktorý dabuje českú verziu Dr. House a moje zážitky som detailnejšie popísal v krátkom článku tu na DK:
http://www.databazeknih.cz/blog/lamento-desolato-alebo-larssona-uz-nieeee-6808,
takže nižšie je len moje obvyklé:

ODPORÚČANIE:
pre bulvárnych novinárov a rozvetvené milionárske rodiny ako MEMENTO, pre priaznivcov dobrých príbehov ako MONUMENTO, pre čitateľky Červenej knižnice ako MOMENTO, pre sériových vrahov ako DEMENTO, pre slniečkárov a jemné duše ako LAMENTO. A pre zbabelcov a poserov – toaleťák TENTO! 90%

25 16.11.2016

Autorov Terror ma dostal, a tak som si kúpil jeho najoceňovanejšiu ságu: KANTOS HYPERIONU. A evidentne si od Simmonsa kúpim asi všetko: Aj toto dielo je totiž brilantné!

Nasleduje apoteóza, lebo v tomto diele sa snúbi všetko čo mám rád: sci-fi žáner, originálny príbeh, premyslene budovaná atmosféra, uveriteľné a živé charaktery postáv, vynikajúci a pritom čistý štýl aj kvetnatý jazyk. Aby tých plusov nebolo málo, navyše je tu aj neotrelá štruktúra diela a fantasticky prepracované universum budúcnosti ľudstva.

Daňou za tieto pozitíva je potreba sústredenia. Dielo si vyžaduje pozornejšieho čitateľa, vzhľadom na množstvo postáv a neskorších súvislostí. Hneď od úvodu je človek hodený do rieky plnej zradných prúdov. Tvoria ich cudzie pojmy, nepoznané technológie, viaceré časove roviny a s každou kapitolou pribúdajú nové a nové postavy. Striedajúce sa príbehy siedmich pútnikov ešte viac zauzľujú os príbehu. Aj tu je poznať majstrovstvo autora: každý príbeh je žánrovo iný a mohol by byť samostatnou knihou. Strieda sa tu vesmírna romanca s bojom za nezávislosť, dojemná rodinná tragédia s konfesionálnou roadmovie, akčná noir detektívka alà BladeRunner s hľadaním podstaty umenia, ale aj drsným military revange story.

No nemýľte sa! Napriek všetkému to nie je žiadna bezhlavá zmeska či prekombinovaný žánrový guláš. Z počiatočného zmätku Simmons čitateľa vymanévruje úplne chladnokrvne a chaos sa mení na komplexný a fungujúci vesmír. Jediné slabé mínus je pre mňa záver, ale jedným dychom dodávam, že sa aspoň môžem tešiť na pokračovanie. Tejto jeho imaginácii dávam 95%

ODPORÚČAM: všetkým priaznivcom Asimova, Clarka, Heinleina, Dicka, Herberta, Bakera, bratov Strugackých a iných velikánov sci-fi. Tým, ktorých očarila Základňa, Duna, Ender alebo akékoľvek cudzie entity s vlastnými svetmi. Čitateľom, ktorí už vyrástli z jednoduchých céčkových strielačiek a uprednostnia kvalitnú spaceoperu. Ach áno... a majú kopec času na čítanie ;)

24 16.12.2019

Poznáte ten pocit, keď si vo svojej obľúbenej reštike nemáte čo objednať? Všetko ste už dávno ochutnali, nič špeci vám nejde na chuť a koniec koncov nie ste ani tak veľmi hladný? Nakoniec si objednáte len predjedlo, ktoré ste ešte nemali, lebo je tam surovina, ktorá vás vždy spoľahlivo odradila a za tú cenu by ste dostali už aj hlavné jedlo. Ale poviete si, že je to “váš podnik“ a aspoň to minijedlo nabudúce nikomu neodporučíte. Skrátka to risknete.

Voilà, máte čo ste chceli! Ale čo to?! Po sekundách váhania ovoniate, ochutnáte a zisťujete: kurwa to je dobrota! Bravooo! Fantaaastiko. Ani nezaregistrujete, že ste si nedali vínko, je po poslednom súste a vy pociťujete skoro až smútok, že to bolo len predjedlo. Ale potom pookrejete a cítite, ako sa vám zlepšuje nálada a ste ľahší... cítite POVZNESENIE.

Presne toto som prežíval pri najnovšom Stephenovom diele. Zlupol som ho ako dezert a dobrý pocit pretrval. Vlastne ešte stále trvá. A vôbec nevadí, že to nebolo krvavé mäso ani 5-chodový nášup. SK je proste majster: hocijaký absurdný nápad dokáže popísať tak brilantne, že mu odpustíte, že je to totálna kravina a ešte k tomu bez pointy :)

Záverom musím zopakovať svoje znechutenie nad praktikami Kráľovho vydavateľstva. Aj toto je, rovnako ako KOUZELNÁ SKŘÍŇKA, len 100 stranová poviedka na tri hodiny čítania, polygraficky zamaskovaná za román či novelu. Stavím sa, že o 2-3 roky, keď vydajú ešte 2 podobne predražené “modlitebné knižôčky” za 12€, tak ich všetky nájdeme v jednom zborníku za normálnych 15€. Osobne by som preň navrhoval názov DARY. Napriek týmto židovským praktikám, z ktorých sa pomaly, ale isto stáva trend - je to u mňa za 85%

NEODPORÚČAM: Čítať vopred akékoľvek komenty ani anotáciu, je to minidielko a každá indícia vás pripraví o príjemné prekvapenie. Rovnako neodporúčam hltačom eposov, toto je skoro intímny príbeh o piatich ľuďoch a rozsah vás určite neuspokojí. A nakoniec ani tým, ktorí potrebujú doslovný koniec a vysvetlenie pointy. Niekedy je najlepšia odpoveď na „prečo“ iba striktné: Lebo medveď!

24 24.11.2019

“Prásk, prásk - prásk, prásk, prásk” - citoslovcia, ktoré v tomto diele zaznievajú veľmi často. A postupom času, ako mi išli viac a viac na nervy, som si ich spájal nie s nárazmi puku na mantinel (celé je to o hokeji), ale s nárazom mojej päste do autorovej sánky. Najradšej by som totiž Backmanovi uštedril vý-PRÁSK!

Po milovanom “Mužovi menom Ove”, slabšej “Babičke, čo pozdravuje” a rozporuplnej “Britt-Mary” (viď moje komenty) som si povedal, že tento spisovateľ má talent a ja som sa len netrafil do nálad jeho diel, alebo mi nesadla určitá infantilnosť postáv. Dám mu ešte šancu...

Ja blbec! Načo som ho ospravedlňoval, keď ma zas kolosálne ojekabátil ako Britt-Mary so svojou jeblou sódou?! Alebo to bola jedlá sóda? To je fuk: Mal som nad ním (Backmanom) “zlomit hůl” hneď, lebo pri MEDVĚDÍNe by som na ňom najradšej zlomil hokejku.

Celú 1. tretinu to vyzeralo ako na zápase Slovana Bratislava: nič sa nedialo, postavy sa vozili po ľade, resp. po stránkach, a tréner/autor divákom/čitateľom opakoval stále to isté: “Počkajte, ono to príde a bude to veliké!” V 2. tretine to zas neustále hrozilo útokom, každý sa tam predvádzal, ale ani jedna poriadna akcia, len samé náznaky. Stále sa nič neudialo, a to sa diváci už zoznámili s každým hráčom, asistentom aj upratovačkou. Až na začiatku 3. tretiny padol gól z trestného strieľania, po obzvlášť brutálnom faule, a celý zápas sa už len dohrával a riešili sa vinníci a pomsta...

Takýto nemastný-neslaný pocit ako zo slovenskej hokejovej ligy som mal aj tu. Autor od prvej kapitoly predpovedal tragédiu a toľko ju omieľal, že keď prišla - stratila náboj. Tá neustála dramatizácia a umelé stupňovanie napätia boli priehľadné a násilné. Repetitívnosť hrozby aj slovných spojení neskôr už viac rušila než zvyšovala očakávania. Ale najsamviac mi vadil hyperbolizmus, ktorý autor už dlhšie v hojnej miere používal aj v predchádzajúcich dielach. Skoro každé konanie jeho hrdinov je fatálne a veští tragédiu. Často používa zásadné tvrdenia ako: Mira NIKDY V ŽIVOTE nedýchala tak nahlas, Peter bol na MAXIMÁLNE MOŽNÚ MIERU vytočený, Benji vložil do nárazu CELÚ SVOJU SILU A UDIERAL ZNOVU A ZNOVU ... takéto a podobne fatalistické tvrdenia sú na každej stránke. Celkovo je väčšina postáv preexponovaná či psychicky nevyrovnaná. Medvědín je proste mestečko fanatikov, a zďaleka nie len hokejových.

Na autorovu obranu musím napísať, že on sám takto odsúdil MEDVEĎOVCE od začiatku. Len keby to nerobil tak doslovne a niečo nechal aj na úsudok čitateľov ... Ale nie všetko je na prd: atmosféra hokejového ošiaľu či správanie sa tínedžerských komunít je popísaná vcelku uveriteľne. Dokonca niektoré postavy nekonajú šablónovito (Benji, Fatima), veď Backman nie je žiadny lúzer. Do tejto knihy o hokejovom mestečku primiešava prvýkrát zločin a na pozadí presvitá sociálno-spoločenská kritika na témy: korupcia a klientelizmus v športe, ultras, dysfunkčné rodiny, drogová či alkoholická závislosť, antisemitizmus, integrácia imigrantov, sociálne rozdiely, pohlavná nezrelosť mládeže, utajovaná homosexualita, nezamestnanosť, marginálnosť vidieka, regionálne rozdiely, ekonomická stagnácia, starnutie populácie a kopec iných nahryznutých tém... Otázkou zostáva, či také množstvo ingrediencií nepokazí výslednú chuť. Podľa hodnotení majú tunajší užívatelia severské gulášiky radi, no ja mám radšej jednoduchší steak. Po takto prekorenenom pokrme mi totiž odpálilo chuťové poháriky a na pokračovanie sa určite nechystám. Vám, ktorým Medvědín zachutil, však prajem dobrú chuť! Určite vám ju vylepší aj brilantný audiointerpret Pavel Soukup.

ODPORÚČAM:
jednoznačne prívržencom hokeja, lebo po fanatickej futbalovej babičke tu máme sfanatizované celé hokejové mestečko kdesi v severskom Prdelákove.
Na svoje si prídu aj priaznivci napätia: v Medvědíne/Medveďovcich je totiž aj bežná činnosť, akou je varenie, podaná ako v mysterióznom thrilleri a napätie možno krájať - najlepšie čepeľou korčule! Cieľovou skupinou môžu byť aj športové fanynky: román by ich mal vyviesť z omylu, že kolektívni športovci sú vlastne celkom fajn chalani. U mňa si to Medvědi nadobro pokašlali (rovnako aj Nedvědi) - jednu tretinu by som kľudne oželel, čiže 66,6%.

24 07.01.2019

Patrím k Husákovym deťom a k tomuto faktu sa vzťahujú dobré aj zlé atribúty. K tým pozitívnym rozhodne patria zážitky zo základky a strednej, kedy pod lavicami miesto Nintenda, mobilov a iPadov putovali ohmatané a rozšalátované výtlačky "vzácnych" či "neprístupných" kníh. Píšem o 80-tych rokoch, kedy jedna kniha putovala od spolužiaka k spolužiačke, bol na ňu poradovník (na knihu, nie na tú spolužráčku) a kedy požičiavanie si kníh bolo trendy.

Spomínam si na knihy rôznych žanrov od 1000 a 1 vtip, cez Draculu a romány Radka Johna až po tvrdé eroťárny: Sexus, Nexus alebo Milenec lady Chatterleyovej.
No a k tým najrozsypanejším knihám, aké ste dostali na prečítanie patrili u chalanov Potkan Kráľ a Motýlik. Väzenské prostredie, motív slobody ako aj večného vzdoru a rebelanstva - to bol ten motor, čo zabezpečil, že o 3-4 dni už kniha zas putovala do iných rúk.

Priznávam, že v 13-tich rokoch som CHARRIERa hltal s otvorenými ústami a o scéne kedy sa hl.hrdina vyčúral do spoločného hrnca s polievkou s hláškou, že "bola málo slaná" - o tej sa viedli vzrušujúce prestávkové debaty. Nekonečný obdiv k človeku, ktorý napriek falošnému obvineniu a nespravodlivému trestu dokázal bojovať proti nepriazni osudu, väzenskej mašinérií, hrdlorezom rôznych etník, vzdorovať chorobám, psychickému vypätiu a fyzickým hrozbám - ten obdiv zabezpečil, že som knihu za dva večery zhltol ako malinu. Asi aj preto, že som ešte neobjavil sex ani pivo, ale najmä pre ten oslavný štýl plný pátosu, jednoducho vykreslené udalosti, prehľadné delenie na dobrých a zlých - proste štýl, ktorý bez väčších nárokov nám pubišom vyhovoval ;)

Teraz s odstupom 20 rokov, už rozoznávam sebestrednosť autora, samozrejme sa pousmejem nad glorifikáciou vlastnej osoby Motýlika. Stále však funguje sentiment a tak odpúšťam autorovi, že po rokoch rozprávania tých istých zážitkov sa zo 4metrovej vlny stala 7metrová, že prežil na mori 6 dní bez vody, že mal po roku samotky bez vitamínov už po 3 týždňoch zas skvelú kondičku, že zakaždým ten dobrý nápad pochádzal z jeho hlavy a že niekoľkokrát sa doňho ako vyvrheľa a stroskotanca bez budúcnosti a dezodorantu, zaľúbili hneď aspoň dve najkrajšie rybárky, indiánky, miešanky, striptérky - to podľa toho, kde sa práve úspešne zachránil :)

Oslava slobody a ľudskej tvrdošijnosti či vynaliezavosti je v tomto diele komunikovaná priamo a jednoducho, bez zložitých metafor a obrazov, čo síce prispelo k obrovskému úspechu knihy, ale na druhej strane intelektuálnu časť čitateľov nenapĺňalo. Kladným kritikám neprospieva ani dobrodružné skríženie mileneckej trojky: Robinson Crusoe + Grof Monte Cristo + otec McGivera

Napriek všetkej mojej irónií musím uznať, že bývalý trestanec stvoril naozaj kultový román, ktorý dnes už zaváňa populizmom, ale v našej generácií zanechal množstvo podnetov na snívanie...

ODPORÚČAM: predčítačom vo väzniciach tretieho sveta ako rozprávku na pokračovanie a zároveň motivačnú literatúru pre svojich zver(en)cov, pre detské domovy a zverenecké domy v dosahu bývalej ministerky Tomanovej zaviesť miesto biblie k bohoslužbám a obetným riťuálom A naopak: v Leopoldove a Kájinkove radšej úplne vyradiť z knižničného fondu
U mňa nostalgicko-dobrodružných 73%

24 28.06.2016

Klasik SCI-FI žánru vás spoľahlivo vtiahne do deja od úvodných strán. Na rozdiel od jeho mrazivejších a militaristickejších diel, je toto dielo skôr komorné. Peripetie podnikania v obore konštrukcie robotizovaných pomocníkov v domácnosti (v roku 1970) sa hl. hrdinovi prelínajú s jeho milostným životom. Nie nejedná sa o sex s robotom, teraz sklamem nejedného úchyláka. Hlavný hrdina je geniálny konštruktér kuchynských robotov, ale v súkromnom milostnom živote je to naivný rojko s big trablami. Tie sa snaží vyriešiť "počkaním si na lepšie časy" a podujme sa vyskúšať absolútnu novinku svojej doby, tzv STUDENÝ SPÁNOK (kryogénny alebo hyperspánok) - nechá sa zamraziť na 30 rokov...

Samozrejme sú predstavy autora o dnešnej dobe (budúcnosťou je rok 2001) skôr úsmevné, ale príbeh je zaujímavý, množstvo myšlienok je aktuálnych a ľudké charaktery stále rovnako otrasné, ak nie aj horšie. Počúval som neskrátenú audioknihu a nenudila. Síce v druhej polovici sa autor zbytočne púšťal do siahodlhých opisov konštrukčných problémov, ale excelentný prednes Otakara Brouska ml. to pomohol prekonať ;) Mne osobne sa nepáčil záver a naivnosť milostnej linky, hraničiacej s blbosťou, ale to je už skôr vecou vkusu aj predkusu. Rozhodne tu nemienim spoilerovať, pekne krásne si toto majstrovské dielo prečítajte/vypočujte sami!

ODPORÚČANIE: pre retromaniakov, ktorí majú povedomie o elektronike 60/70´rokov a odoberali časopis Rádioamatér, pre rojkov a zaľúbencov ako lekcia na vyliečenie z lásky neláskavej ako aj pre milovníkov mačiek, pretože tu bol Heinlein najpresvedčivejší. Jeho scény s kocúrom boli skutočne nádherné a metaforické... 77%

23 12.06.2018

Nikto neumiera na nedostatok sexu,
mnohí umierame na nedostatok lásky.”
 
Sypem si popol na hlavu a spolu s maslom na nej sa priznávam, že za to môžu moje predsudky. Nie za popol s maslom, ale za to, že som sa tak dlho odhodlával na tento román. Pritom antiutópie sú moje obľúbené živočíchy. A tento teda obzvlášť, špeciálne pre tie mimikry a rafinovanosť.
 
Príbeh služobnice plynie, ako je u autorky dobrým zvykom, veľmi pozvoľne, až plavne. Čitateľ je unášaný len jemným prúdom v okolitej stojatej vode. Sem-tam sa voda zavlní v meandri, no žiadne pereje ani vodné víry sa nekonajú. Napriek tomu som sa nenudil. Viac som sa sústreďoval na prírodu okolo, obdivoval samotnú lenivú rieku deja, jej vláčne pohyby a nuansy. Na vyššie obrátky sa zapájala moja fantázia poháňaná hustnúcou atmosférou a každú chvíľu som za rohom čakal vodopád. Ten našťastie neprišiel, žiadne logické kotrmelce ani oslie mosty sa nekonali a moju loďku len občas rozkývali odrazené vlny či náhodné plytčiny. “Nič moc, nuda” - povedia si prívrženci adrenalínových splavov a strmých jezov. Pre mňa to však bol skoro dokonalý zážitok ...
 
Paradoxne sám mám radšej “technickejšie sci-fi” či vesmírne odysey ako psychologické štúdie dopadov totalitnej diktatúry. Obraz klerofašistickej spoločnosti je tu navyše zobrazovaný mozaikovo, po malých dávkach, skoro po písmenkách. Dielo písané v roku 1984 má mnoho spoločného aj s rovnomenným Orwellovým románom, ešte viac mi však popisovaná spoločnosť pripomínala kulisy z filmu Equilibrium. V žiadnom prípade sa nejedná o tuctové postapo ako z filmových sérií Hunger Games či Divergencie/Aliancie, to je hádam každému zrejmé. Nič tu nie je exaktne popisované, princípy fungovania, stanovy či regule vládnej garnitúry vás autorka nechá skôr si vydedukovať, ako by vám ich mala trápne polopatisticky servírovať. Na každý fakt o pomeroch, o súčasnej situácii a politike v živote rozprávačky musíte čakať desiatky strán a celú dobu ste svedkom jej mentálneho rozpoloženia, mnohokrát až psychorozkladu. Ako čitateľ vnímate každý okamih jej bytia, myšlienkové procesy a úvahy. Ste v jej hlave. To je asi najsilnejšia Atwoodovej zbraň: vnorenia sa do svojich hlavných postáv. Ona ich píše, ale vy ... vy ich žijete!
 
Aby som tetu z krajiny javorového listu a sirupu len nevychvaľoval: miestami mi jej duplikácia a zdôrazňovanie pocitov hrdinky už prišli ako čistá onania a nebyť audioverzie, zrejme pár viet v popisoch jej depresií preskočím. Druhá výčitka je k finálnej kapitole z konferencie. Ja osobne ju považujem za zbytočnú. Aj bez nej bol koniec románu zrejme najoptimálnejší, aký si daný žáner môže dovoliť. Avšak záverom môžem, rovnako ako pri diele Alias Grace, missis Atwood len zatlieskať, a vrelo...
 
...ODPORÚČAŤ:
Všetkým, ktorých zaujímajú utopistické zriadenia, spojenie náboženstva a ultratotalitárnej spoločnosti. Ale aj tým, ktorí preferujú kvetnatý jazyk so zaujímavými prirovnaniami a niekedy až opulentnými opismi detailov. Tým, čo psychológiu a atmosféru nátlaku uprednostnia pred zbesilými akčákmi, krvavými strieľačkami a inými KulháneKotletkovými gulášmi. Subjektívne síce hodnotím 4.5*, ale vzhľadom na tunajšie nízke hodnotenie zvyšujem na 85% a zaokrúhľujem na 5*. :)

22 22.03.2019

Na prečítanie tejto 800str knihy mi stačilo 5 večerov, ale knihu som odkladal pár rokov.
Mal som na to niekoľko dôvodov:

A) politika USA 20.storočia ma veľmi nebavila, mal som len povrchné znalosti o udalostiach okolo atentátu na JFK a nepoznal som historické pozadie ani súvislosti
B) KINGov predchádzajúci "politický" román MŔTVA ZÓNA bola fikcia, ale tento sa odohrával v skutočných historických reáliách a ja som chcel vedieť, ktorej verzie o Oswaldovi sa bude autor držať
C) vedel som, že do roka od vydania tohto románu sa má začať nakrúcanie minisérie a nechcel som mať veľký odstup filmu od románu

Tak som čakanie vyplnil niekoľkými článkami, wikipédiou, dokumentom aj konšpiračnými teóriami a klincom bol Oliver STONE a jeho JFK - výsledkom bolo, že som mal z toho ešte väčší guláš ako FBI, CIA, aj Warrenova komisia dohromady :) Samotná kniha ma však potom neprekvapila - rovnako ako aj ostatné KINGove romány (ak by som mal byť aspoň trošičku nezaujatý, o čom ako jeho fanynka pochybujem :) je veľmi dobrá ;)

Má však ako KINGove ostatné knihy po roku 1999 (a od jeho autonehody) niekoľko spoločných znakov a pripomína to závod formule XYZ: po pomalom rozbehu, kde sa popisuje každá skrutka jeho stroja, nasleduje vynikajúca a brutálna jazda KINGovej mašiny, ale tesne pred cieľom následkom defektu a pár kotrmelcov cieľovú pásku pretína poobíjaný vrak - na stupni víťazov tak stojí obhorený chlapík a v KINGovej stajni vládnu zmiešané pocity, ako keď sa vám svokra zabije vo vašom fungl novom bavoráku ;)

Aby bolo jasné, stojím si za 4 a pol hviezdičkovým hodnotením, aj napriek vyššie uvedenej kritike, len ten záver, ten záver Štefan! Ako náplasť však pôsobí popis a atmosféra tej doby, keď pivo chutilo ako pivo, mlieko ako mlieko a čokoláda ako čokoláda. Ale roky 60.te boli aj o paranoji, nastupujúcej kríze a vrcholiacej studenej vojne, všadeprítomnému dymu cigariet v busoch, vlakoch aj úradoch, či smradu a smogu tovární vo veľkomestách, kde čističky vôd a vzduchu boli ešte budúcnosť. Napriek tomu všetkému som tu minulosť chcel s KINGovým hrdinom vidieť, počuť aj cítiť - a samozrejme aj tú jeho buchtu, čo si tam narazil ;)

ODPORÚČAM: všetkým priaznivcom doby vinylovej a bakelitovej, romantickým dušiam a retromaniakom, prívržencom demokratov, Kennedyho klanu ako aj pútnikom v čase, ktorých nevyľaká butterfly efect - 89%

22 29.03.2016

Tak teraz budem za magora ja: Nerozumiem všetkým tým oslavným ódam s fanfárami :( Fakt som mimo? Alebo som čítal inú knihu?

Keby autor nežil v USA, tak sme najlepší kamoši, som totiž jeho ročník, vystriedal som kopec zamestnaní a skončil v IT ako on. Vyrastal som na disko a popkapelách, tiež zdieľam jeho nadšenie z rovnakých filmov, hudby, aj starých PC hier. Poznám 95% skladieb či filmov, ktoré v knihe autor spomína. Na strednej som programoval v Basicu, u kamošov drvil Commodore a doma som mal prvý orgík, nie so spolužiačkou, ale keď fotrík doniesol z NSR novučký Atari 130XE! Je fakt, že z hier som vyrástol, ale ostatné veci ma držia a som stále retro decko, aj keď bradaté, fúzaté ;) Čiže mňa mal autor predvareného aj keď nie prihriateho - furt som hetero...

Prečo u mňa potom táto kniha absolútne nezafungovala, keď mám rád sci-fi, dystopie a napríklad diela DeLa MOTTEho boli pre mňa OK?

Hlavným dôvodom bol jednoduchý priamočiary štýl autora. Áno, jeho OASIS virtuálna realita bola super myšlienka, no všetko okolo, bolo také "na prvú": polopatistické, predvídateľné a miestami naivné. Ak by sme vyhodili zmienky a odkazy na 80’roky, tak tú knihu ani nedočítam. Celé kniha bola vlastne jednoduchý, lineárne sa odvíjajúci príbeh, bez jediného zvratu, či prekvapujúcej kolosálnej udalosti. Hlavný hrdina je 18-ročný mladík a socka, ktorý za svoj život videl asi 10.000 filmov, niektoré (Blade Runner) presne 150-krát, u aspoň 50-tich filmov ovláda aj všetky repliky. Samozrejme pozná nielen všetky zásadne kapely zmieňovanej dekády, ale aj ich všetky albumy a skladby, väčšinu samozrejme naspamäť aj texty! Zároveň je prvotriedny hacker a geek. Popritom, ale stále ešte len študuje na strednej(!) a čuduj sa svete, netrpí ani žiadnou poruchou autistického spektra, ako je teraz pri literárnych hrdinoch zo Škandinávie moderné. On je iba taký jednoduchý génius: kríženec James Bonda a Lisbeth Salanderovej :) Proste rozprávka pre staršie deti, s klišeoidným koncom jak swiňa! A za ten mám chuť dať len 2*, ale fakt je ten, že kniha rýchlo vtiahla do deja, sfúkol som ju za tri dni a napriek mnohým oslím mostom, to malo spád. A bolo to také isté efektné Béčko ako Enderova hra.

PS: absolútne ma neprekvapuje, že po tejto predlohe siahol práve veľký Steven. Najsilnejší je totiž v moderných rozprávkach a táto kniha jeho diela ešte glorifikuje. Myslím, že Indiana Jones je tam pomerne frekventovaným, kultovým odkazom. To bol naozaj geniálny ťah Ernesta CLINEho – zabezpečiť si lukratívneho kupca na autorské práva. Aj napriek tvrdšiemu hodnoteniu na film od SS určite pôjdem ;)

ODPORÚČAM: deckám čo nečítali Dobšinského a bratov Grimovcov (mohlo by ich tam prekvapiť konanie postáv a záver); dospelákom, čo ich čítali (mohli by poznať aj väčšinu spomínaných filmov a hier); herným fanúšikom generácie X a Y (mohli by si ešte spomenúť na pixelové postavičky a faxové zvuky pri nahrávaní hier z kaziet) priaznivcom sérií HungerGames, MazeRunner, Divergent (aj tu si priaznivci YA ako vždy nájdu romantický párik) 52%

21 26.12.2016

:( :( :( :( :(

Keď som prečítal túto knihu (ako novinku v roku 2015) a odporúčal ju priateľom, tak som poznamenal: "Som zvedavý kedy sa nejaký psychopat alebo terorista bude takýmto niečím inšpirovať, lebo je to veľmi jednoduché zlikvidovanie civilistov bez zbraní či výbušnin"

Bohužial som netušil, že k tomu vôbec dôjde, že to bude takto obrovské a ohavne šialené! :(

Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým včerajších obetí útoku v Nice (14.7.2016)
Nemám slov :´(

21 15.07.2016

Nejako takto si raný stredovek musia predstavovať všetci rojkovia, romantici a slniečkári. Poetické opisy krajiny, urastení bojovníci, krásne slovanské devy, jednoduchá dopravná situácia aj bez diaľnic, všade dostatok obživy, zdravé životné prostredie, už chýba len verejná wifi sieť.

Chápem, že autor chcel prispieť k hrdosti českého národa, veď nielen Američania musia byť plní patriotizmu a pátosu. Chápem, že chcel poukázať, že Česi si Říp zaslúžili. Chápem, že len ja vo svojej malosti našim praprapraprapradedom vyčítam, že sa blbci neusadili kdesi na juhu pri mori. Pochopil by som aj autora, ktorý závidel Slovákom Jánošíka (v knihe sú všetci Slovania len Česi), tak Čechom priradil kupca Sáma. Ale nechápem, že len pár rokov po rozpade Západorímskej ríše z nich chce robiť skorokresťanov, pritom ale pravidelne holdujúcich pohanským rituálom. Slovania (pardón Češi) podľa autora ovládajú všetky možné remeslá, pritom ale kvitne výmenný obchod, vo svojich sídlach majú kniežatá bežne kúpele, popíjajú hektolitre medoviny a vedú filozofické hovory o budúcnosti štátu – to snáď nerobia vladári/politici ani teraz :)

Nie som historik a rozumiem, že autor si len z niekoľkých zmienok o Slovanoch vo franskej kronike (tzv Fredegarova kronika zo 7. storočia) dotvoril históriu na svoj obraz. Čomu nerozumiem je, že to robí tak lajdácky. Alebo inak. Nerozumiem komu je tá kniha určená. Nie je tam sex, žiadne choroby, špina, bežné morbidity stredoveku – toho je Xkrát viac v každej súčasnej severskej krimi. Českí vladykovia sú Prokopom popisovaní ako v podstate inteligentní a bohatí manažéri a ich jediná zlá vlastnosť je, že sú spurní a egoistickí, tj nechcú sa podrobiť jednému pánovi. Ženy sú tu rovnoprávne mužom, dokonca dávajú mená svojim prvorodeným. Čiže usudzujem, že je určená deťom od 8 do 14 rokov. Tak prečo to nie je uvedené na obálke? Alebo to malo byť vydané v edícii Mýty a legendy starého Prokopa. Lebo rozprávky Dobšinského sú tiež komplet fikcia, ale aspoň sa na históriu nehrajú.

Aj Vondruška píše historické fikcie a nevyhne sa určitým nepresnostiam, možno zámerne kde tu fabuluje a prispôsobí si dej, no vo veciach vcelku podružných. Navyše má o dva levely lepší štýl a je historicky presnejší aspoň daným letopočtom. V tomto diele som neveril ani letokruhom.

Ale našiel som aj plusy. Napríklad tých 11 Sámovych žien (súčasne!) - to by sa mi celkom páčilo ;)

ODPORÚČAM:
Poeticým dušiam, ktoré si myslia že stredovek bol Višňovým resp. Ružovým sadom.
Tým, ktorí obdivovali Vinnetoua a na 3čku nosili Sandokana.
A aj tým, ktorí stále hľadajú Bludného Holanďana, poklad Kráľa Artuša a hroby Robina Hooda a jeho bratranca Williama Tella.

20 26.11.2019

2v1! A mňa tie dva romány v jednom balení úúúžasne bavili. Priznávam, že pri prvom prečítaní viac tá súčasná rovina, ktorá je skôr akčnou komédiou a ktorá mi pripomínala Paasilinnov román STARÁ DÁMA VAŘÍ JED. Ale pri počúvaní audioknihy v podaní skvelého M.Stránskeho ma už viac zaujala vnorená línia: historická tragikomédia alebo ak chcete fraška alá Forest Gump. JONASSONov rozprávačský štýl je jednoduchý a priamočiary, dej krásne graduje a odbočky do minulosti sú nenásilné a plné prekvapení. ALANa si musíte obľúbiť a jeho salámpárky postoj a životnú filozofiu zamilovať. Tento švédsky Švejk sa vám proste dostane pod kožu a nakazí vás nefalšovaným optimizmom. Preto túto knihu milujem!

Knihu som nakoniec čítal aj v češtine aj v slovenčine a keby viem švedsky, idem to toho :) Ale opäť sa mi javil český preklad vtipnejší a výstižnejší.

ODPORÚČANIE: Pre každého, kto na základke ovládal trochu dejepis, má zmysel aj nezmysel pre humor (Foresti aj pre humra či krevety) a nemýli si demonštráciu s menštruáciou. Baviť sa budú aj priaznivci politickej nadsázky a absurností. Ostatní si prečítajte Leninove spisy a nechajte sa vypchať ;) 90%

20 16.10.2015

No konečne! - zvolal som filmovo ako vášnivý fanúšik. Alebo som to zvolal vášnivo ako filmový fanúšik? Vlastne je to šumafuk: Pištu Kráľa mám rád. Napriek tomu, že som od neho prečítal všetko, nie som jeho zaslepená a pištiaca fanynka. Nelepím si jeho plagáty v pracovni ani na WC, nemám predražené špeci prvé vydania, nevlastním ani jeho podpis či použité trenky. Dokonca je mi vizuálne dosť nesymplastický, ako hudobník stoji za prd a ako režisér totálne zlyhal. Jeho prvý a dúfam, že aj posledný počin (možno až prečin) Vzpoura strojů (orig. Maximum Overdrive, z roku 1986) podľa vlastnej poviedky Náklaďáky bolo katastrofálne fiasko. Čo sa však písania týka - je to jeden veľký, obrovský, kolosálny, ppčmegasupercoolový...ten oný... génius! Ešte k tomu žijúci. Teda aspoň dúfam, včera som mu požičal 50€ a dosť by ma nasralo, keby... no ale to je iná kapitola.

Aj neprajníci musia uznať, že je S.KING historicky komerčne najúspešnejším spisovateľom beletrie. A hoci je to nespochybniteľné, začína mi vadiť jeho zaškatuľkovanie k hororovému žánru. SK už dávno presiahol jeho hranice a dokázal, že je najmä znalcom amerických reálií a čo je ešte cennejšie - ľudských charakterov. Preto úplne súhlasím s výrokom režiséra Goldmana, že S.King je pre americký folklór rovnako dôležitý ako Mark Twain. Veď žiadny iny pisálek sa nedočkal spracovania toľkých svojich diel ako Štefan. Doteraz podľa jeho predlôh vzniklo skoro 100 filmových a televíznych diel. A to ešte táto kniha neobsahuje tvorbu Bollywoodu ani porno biznis. Vedeli ste napr., že na motívy Osvícení/Shining vznikol nemecký pornofilm Nasse Schlupper? Ja teda nie, a to mám doma 50 odtieňov šedej aj ružovej a k tomu vydanie Hustlera a teda som erotoman a pornoznalec :)

Ale dosť bolo rozkoše a Bilkyho onanie: poďme k samotnému dielu! To má síce encyklopedický look, ale nie je len o suchých faktoch a číslach. Tie si nájdite na imdb, csfd, cbdb, dk, atd. V jeho anotácii zistíte, že je plné fotografií, erudovaných kritík a rozhovorov a najkomplexnejšie zachytáva všetky filmové verzie Kingových diel. Okrem toho prináša názory tvorcov aj pikošky z natáčania. Áno, priatelia, je to tak! Prekvapivo tentoraz vydavateľ nekecá a nezavádza. Najprínosnejšie sú ale autorove hodnotenia a jeho neúprosná kritika. Autorom teraz nemyslím SK, ale Iana Nathana, britského filmového kritika, ktorý vydal už 9 kníh o filmových tvorcoch, akými sú Ridley Scott, Tim Burton, Quentin Tarantino, Peter Jackson a.i. Ja ešte doplním, že je to kniha o tom, čo dal Stephen filmárom a o tom, čo zas naopak dali filmové adaptácie jeho diel jemu samotnému. A bohužiaľ častejšie aj naopak: ako poškodili jeho literárne predlohy.

Už párkrat som v komentároch k jeho knihám tu na DK napísal, že mojich TOP 5 sú jeho diela s minimom nadprirodzených javov. Preto som so zadosťučinením kvitoval rebríček v závere knihy, ktorý zoradil Kingove filmové diela nie podľa tržieb, počtu vydaní či úspešnosti v tabuľkách, ale podľa vernosti predlohe, podľa, ako to nazýva autor tejto publikácie, „Kingovho hlasu“. A s radosťou musím konštatovať, že moj subjektívny rebríček je až po 13. priečku skoro identický ;) 90%

ODPORÚČAM: pre kingofilov, ktorí aspoň trocha sledujú aj film - ako povinnú literatúru. Okrem toho idú Vianoce, tak doprajte radosť sebe, blízkym, poloblízkym alebo aj tým ďalekým a vzdialeným...

19 21.11.2019

Charizmatický, elegantný, okúzľujúci, vzdelaný, zásadový, inteligentný, svetácky, trpezlivý, empatický, rozvážny, citlivý: milovník, gentleman, aristokrat, znalec, estét a milovník všetkého dobrého...Nie, nie je to román o mne - v Moskve som ešte nebol ;)
Tieto superlatívy patria inému nadčloveku. Nášmu hlavnému hrdinovi, potomkovi vznešeného rodu ROSTOV: kniežaťu Alexandrovi Iljičovi. Niet sa čo čudovať, že dielo je veľmi dobre hodnotené najmä u ženského publika ;)

Napriek určitej závisti musím konštatovať, že hlavná postava je napísaná veľmi dobre. Vzbudzuje sympatie čitateliek od prvej chvíle. Rovnako atmosférou sa autor trafil do dnešnej módnej vlny retronávratov. Atmosféra starých zašlých čias zo stránok knihy doslova vyžaruje. Naschvál som nenapísal starých “dobrých” čias, pretože také tam jednoducho nie sú. Resp. sú, ale len ako konfrontácia s novým poriadkom a dejinnými udalosťami, ktoré nastolili od roku 1917 boľševici.

Mne osobne sa zdali vykreslené situácie a stret s komunistickou mašinériou príliš hladké a jemné. Až kdesi za polovicou sa optimistický tón a až slniečkársky pohľad autora na vládny aparát a štátnu moc začína zreálňovať. Osud kniežaťa ROSTOVa, ktorý od začiatku svojho domáceho väzenia preplával všetky nástrahy “новой жизни” priveľmi jednoducho a bezproblémovo, začína schytávať od súdruhov čoraz viac faciek a kopancov. Figúrky a postavičky okolo nášho džentlmena sa postupne menia na plnohodnotné ľudské osudy a ich jemná irónia sa mení na ťaživé dennodenné životné tragédie. Staré hodnoty a ciele sú nahradzované tými komunistickými. За Сталина! Ура!

Celému dielu však podráža nohy množstvo vedľajších odbočiek, skokov a časových rovín. Navyše autor popisuje do najmenších podrobností tisíce detailov z oblasti výroby jedál, koktailov, stolových hodín, tvorby symfónie, situácie na Sibíri, moskovskú aj petrohradskú architektúru, ruský film, divadlo, osudy slávnych ruských spisovateľov, skladateľov... silne mi to pripomínalo štruktúru a čiastočne aj premisu diela S ELEGANCÍ JEŽKA od Muriel Barbery. S tým som mal rovnaký problém, hoci u gentlemana to nebolo až také okaté. Obaja autori sa snažili ohromiť čitateľa obrovskými spoločensko-vednými znalosťami, históriou či filozofiou, ale samotný dej stál za deravú kopejku (ruský groš) alebo bol vyslovene triviálny. Možno je problém v tom, že som ruskej duši od tohto amíka veľmi neveril, ale napriek tomu dávam o 1* viac ako u Francúzky a 61% Ale autorovu prvotinu z jazzovej Ameriky rozhodne skúsim!

ODPORÚČAM: Retromaniakom, znalcom ruskej duše aj vodky, ľuďom, čo sa viac zameriavajú na atmosféru a detail ako na samotný dej. Čitateľom, ktorí chcú vedieť všetky prísady do bouillabaissi /bujabezy/, poznať každý kút hotela Metropol v Moskve, majú radi ruské reálie, obdivujú ich kultúru a zvyky a chcú sa dozvedieť, ako to товарищи všetko skoro totálne doje...ba(bra)li ;)

19 03.07.2019