Čand@
komentáře u knih
Emilka
Ivana Fajnorová
Emilkin životný príbeh je zaujímavý, mám rada rodinné ságy. Autorkin jazyk je ale zatiaľ trochu ťažkopádny, používa niekedy zvláštne, oku a ušiam nelahodiace obraty (viď príklady uvedené podo mnou od kaja77). Dopodrobna opisuje udalosti, ktoré pre dej nie sú až také dôležité, a naopak o iných, omnoho podstatnejších, sa zrazu dozvieme len z mimochodom prehodených pár viet.
Dosť vidieť, že Emilka je autorkinou prvotinou. Je však celkom dobrým štartom a ak napíše niečo ďalšie, rada si prečítam a budem sledovať jej spisovateľské dozrievanie.
Oni
Mark E. Pocha (p)
Po varovnom úvode autora som očakávala všeličo. Dala som tomu šancu, ale nie, takýmito blábolami si fakt kaziť oči nepotrebujem. S veľkým sebazaprením som to zvládla len po str. 57. Jednu hviezdičku dávam za vydarenú obálku.
Dobrý den, soudružko učitelko: Husákovy děti ve školních lavicích aneb jak to tenkrát vážně bylo
Ondřej Horák
Neteší ma, že si to skoro všetko pamätám aj ja :-).
Keby knižka nemala takú šialenú grafickú úpravu, ktorá pôsobí skôr rušivo než dobre, asi by som dala hviezdičiek viac.
No i tak vďaka za fajn osvieženie spomienok.
Černobylský deník - Zápisky stalkera
Richard Ritchie Šmíd (p)
Pekné fotky z miest, kam sa osobne zrejme nikdy nepodívam. Zväčša už známe zábery a pár takých, aké hocikto nemá možnosť urobiť.
Za seba asi úplne nesúznim s prístupom dostať sa nelegálne do zo známeho dôvodu zakázanej oblasti, kam sa naviac aj legálne za istých podmienok dostať dá. Chápem však autorovu dobrodružnosť, hoci ho za ňu neobdivujem.
Knihu beriem ako ďalšie hodnotné obrazové memento.
Neznámí hrdinové mluvili i německy
Martin Krsek
Netreba hádzať všetkých do jedného vreca. Nikto a nič nie je len buď dobré alebo zlé. Len sa niekedy tí dobrí a to dobré hľadá ťažšie. Obzvlášť keď voľakto dlhé roky usilovne pracoval na tom, aby boli zabudnutí ľudia aj ich činy, nezapadajúce do žiadaného obrazu doby. Ale trochu súhlasím s komentárom Vidličky - o výbere podaktorých hrdinov by sa asi dalo diskutovať.
Hrdinové kapitalistické práce
Saša Uhlová
Do knihy som sa pustila vďaka rozhovoru s autorkou na Českom rozhlase. Zaujímavá žena. Pustiť sa do niečoho takéhoto, na to by naozaj nemal hocikto. A veľmi rada by som si prečítala aj "pokračovanie" po niekoľkých rokoch... vyslať na dané miesta v utajení niekoho iného a zistiť, či sa po humbuku, ktorý okolo tohoto vznikol, niečo pre tých ľudí zmenilo. Veľmi dúfam, že hej, aj keď som možno naivná.
Neviem sa vyjadriť k ostatným prácam, lebo som ich vďakabohu nezažila, ale keďže sama pracujem v jednom obchodnom reťazci, dokážem povedať, že podmienky, aké opisuje konkrétne u Alberta, myslím si, nebudú plošné. Veľmi záleží na vedúcich v danej filiálke a na ich schopnosti zorganizovať prácu tak, aby všetci išli v rozumnom čase na prestávku, či si mohli odskočiť na WC, alebo napiť sa. Toto sú asi najviac kritizované veci, ale sama Saša píše o tom, že smena sa dosť odvíjala od toho, kto jej práve šéfoval. Jeden to zvládal lepšie, iný horšie. Tým nechcem brániť firmy ako také - na papieri je často mnohé inak než v skutočnosti a človek má niekedy pocit, že najvyššie vedenie od stola zadáva nesplniteľné pokyny, lebo na predajnej ploche asi nikdy ani neboli. No každá práca je hlavne o ľuďoch.
Vrazi z internetu
Christopher Berry-Dee
Treba brať ohľad na to, že kniha je 20 rokov stará, tak nad niektorými výrazmi z online prostredia sa dnes možno i pousmejete. Takisto názov aj podnázov knihy je trochu zavádzajúci. Len poniektorí tu spomínaní vrahovia hľadali naozaj svoje obete na internete, ako by človek nadobudol dojem z názvu. Väčšina súvisela s internetom azda tým, že sa tam o nich dodnes píše. Mnohí z nich ani neboli sérioví vrahovia, ako zasa tvrdí podtitul. Čiže až bulvárne zveličený názov trochu podrýva závažnosť témy, ktorú kniha rozoberá. Nič z toho samozrejme nezľahčuje vinu vrahov a bolesť pozostalých po ich obetiach. Len škoda, že si editor nedal viac záležať na úprave dosť kostrbatého prekladu z angličtiny. U nás veľmi málo používané tŕpne rody slovo za slovom prepísané do češtiny a nadbytočné privlastňovacie zámená pred každým podstatným menom veľmi kazia dojem z čítaného textu. Akoby som čítala úbohé rýchlopreklady článkov na idnese, prevzatých zo zahraničných serverov.
Doba chemlonová
Jaromír Marek
Nedokázala by som svoje spomienky spísať s takýmto humorným nadhľadom. Ďakujem autorovi, že to, aké martýrium predstavovalo zaobstarať si napr. páperovú bundu, dokázal opísať vtipne, ale zároveň tak, že ma z toho úplne mrazilo na zátylku. Vychovať vlastné husy, aby bolo kde vziať perie, pokútne zohnať materiál na ušitie (hlavne tie druky na zapínanie!), mať známu krajčírku, ak vaša mama nebola na to zručná, mesiace čakať a čakať. Žiadne vbehnutie do ktoréhokoľvek obchoďáku a vybrať si okamžite zo širokej ponuky farieb a strihov sa nekonalo.
Tiež si pamätáte prázdne výlohy obchodov, dekorované len stupídnymi budovateľskými plagátmi, lebo nebolo do nich čo iného dať? Pane Bože, už nikdy viac, prosím!
Mořská panna
Camilla Läckberg
(SPOILER) Vlastne taký malý švédsky Dexter.
Autorke nemožno uprieť zmysel pre dobrú zápletku, aj keď som už niekde v tretine knihy úspešne vytipovala vinníka. Tentokrát sa jej nepodarilo zmiasť ma, preto za tento diel odo mňa jedna hviezdička mínus.
Opona
Ondřej Hübl
Musím povedať, že ako sa autor Hodom mrtvou labutí do môjho vkusu netrafil, tak toto bol naopak zásah priamo do čierneho. Výborný nápad, veľmi čtivo spracovaný a ozaj sa teším, keď sa raz Jiří Strach odhodlá to sfilmovať. A myslím si, že keby niečo také fakt existovalo, zaiste by sa našlo nemálo bláznivých záujemcov.
Černé světlo
Peter May
(SPOILER) Tak vám neviem. Aby po Enzovi išli nie jeden, ale dokonca dvaja nájomní vrahovia a ani jednému sa nepodarí ho dostať, to asi nebude tak celkom ok. Asi by sa mali zamyslieť nad svojimi vražednými schopnosťami. Príležitostí bolo až-až. Čo o to, napínavé to bolo dosť, preto odo mňa tri hviezdičky. Ale príde mi, či to ten môj obľúbený Peter tentokrát s tou nedotknuteľnosťou hlavného hrdinu trošku neprehnal. Veru váham, či čítať/počúvať ďaľšie diely tejto série.
Amáliina nehybnost
Kateřina Rudčenková
Ehm po 5. kapitole som prišla na to, že vôbec netuším, čo som to doteraz počúvala (audiokniha), resp., čo nám týmto autorka mala v pláne zdeliť. Viac-menej mi v ušiach akurát príjemne šumel hlas Jany Strykovej, ale posolstvo príbehu (ak tam vôbec nejaký príbeh a nejaké posolstvo je) ku mne akosi nedoľahlo. Asi že nie som štyridsiatnička, čo svoj život nestihla popri svojom umáraní sa v depkách a hľadaní viny v kadekom, len nie v sebe, naplniť ničím zmysluplným (a nenarážam len na deti). Vzdávam to.
Mluviti stříbro
Antonín Bajaja
Nečíta sa to ľahko. Akoby pred vás niekto vysypal tisíc dielikov puzzle a vy ste ich mali poskladať do uceleného obrázku. Spočiatku sa s tým dosť trápite a máte chuť sa na to vykašľať. Čím viac kúskov ale dáte dohromady, tým viac vás baví pokračovať, nachádzať spojenia. Zrazu pred vami vystupuje obraz a vy sa nemôžete od neho už odtrhnúť, chcete ho dokončiť, páči sa vám. Presne taký je tento príbeh.
Pijan
Hans Fallada (p)
Husté! A teraz mi niekto vysvetlite, prečo je alkohol stále legálnou drogou, keď dokáže takto totálne rozložiť človeku život na cimprcampr úplne rovnako ako nelegálne drogy. Bohužiaľ mám vo svojom okolí nejeden podobný zmarený osud. Smutné, keď jeden takýto pijan zničí nielen seba, ale i celú svoju rodinu. Aký je rozdiel oproti zakázaným látkam?
Sedmikrásky
Kristina Ohlsson
Ale nie… Kristina tentokrát kombinovala, kombinovala, až to celé prekombinovala. Tak veľmi chcela, aby to bolo zaujímavé, až sa to stalo nezaujímavým. Zdá sa, akoby mala rozpracovaných pár dobrých nápadov na nové knihy, ale vydavatel už na ňu tlačil, tak to voľajako zmatlala všetko dokopy a zrodili sa nevydarené “Sedmikrásky”. Obávam sa, že ďalšie autorkine diela už vyhľadávať asi nebudem.
Tá vec na prahu
Howard Phillips Lovecraft
Temné ako čierna jaskyňa v hlbokom lese. Ponuré ako ten hlboký les. Mrazivé ako znelka seriálu American Horror Story. Presne podľa môjho gusta :).
Zvonokosy
Gabriel Chevallier
Ja som sa naozaj veľmi snažila, ale nie... tento príbeh fakt nebol napísaný pre moje oči.
Čáslavská
Jan Novák
Nie som fanúšik komiksov a po tomto som siahla jedine pre osobnosť, ktorej je venovaný. Bohužiaľ to, že nie som zbehlý čitateľ grafických románov, sa dosť odráža na mojom celkovom dojme. Keby som už predtým o Věre Čáslavskej veľa nečítala a nevidela snáď všetky dokumenty o nej, asi by som v tejto knihe dosť plávala. Strácala by som sa v deji. Nepochopila by som mnohé skratkovité náznaky v okienkach. A čo mi ozaj vadilo, že sa autor (a jednoznačne ani korektor) pri slovenských textoch neobťažoval osloviť niekoho, kto by mu ich napísal správne, sú tam ozaj nezmysly. Škoda. Oceňujem ale snahu vzdať hold tejto výnimočnej žene, jej rovnosti, športovým úspechom i jej neľahkému životu.
Usměvavý muž
Henning Mankell
Jajaj… toto bol pre mňa bohužiaľ asi najnezaujímavejší Kurtov prípad, čo som doteraz čítala. Už som si zvykla, že táto séria nebýva nabitá šialenými akčnými scénami, ani úplne nečakanými zvratmi a vždy ide viac o poctivú detektívnu prácu, ktorá býva zdĺhavá a dosť filozofická, odhalenie zločinca býva pomalé a bohato opradené myšlienkovými pochodmi hlavnej postavy. Tento diel sa mi ale vliekol extrémne pomaly a nezáživne. Nezapojiť si ho do čitateľskej výzvy, priznávam, asi by som ho ani nedočítala.
Dům v Matoušově ulici
Tereza Boučková
Nemyslím, že toto je román. Na to je to, čo je v ňom opisované, príliš roztrieštené a mnohé medzi sebou vôbec nesúvisí, dokonca mnohé nemá nič spoločné ani s tým domom, o ktorý ide.
I tak je to ale zaujímavé čítanie. Hoci autorka skáče sem a tam ako žabka po kameňoch, každý z nich vás obohatí o informácie, ktoré ste možno nevedeli, alebo predtým možno ani nechceli vedieť.
Nie že by som bola nadšená. Príbehy obyvateľov domu prepletené osobnými názormi i faktickými udalosťami na mňa pôsobili dosť neusporiadane. No veľmi si vážim autorkinej práce. Vidieť, že tomu venovala nemalé úsilie, ale forma v konečnom dôsledku vychádza, podľa mňa, akosi do stratena.