adorjas komentáře u knih
Zaujímavé dokreslenie hlavnej záporáčky zo série Mesačných kroník - minimálne to ukázalo lepší vhľad do jej motivácií a fungovania či myslenia. Na doplnenie tohto sveta fajn počin.
Je tam 7 princípov? Je. Má tam aj návody na konverzácie, ako to zlepšiť a má tam aj predikcie na rozvod. Ak to číta len jedna polovička a druhá sa to tomu smeje, asi to nemá zmysel vo vzťahu zavádzať, keď sa o to snaží len jedna strana.
Pekné dielo, vtipné na začiatku, ale potom som mala už pri každom jazyku toľko informácií, že mi to bolo príliš.
Ach, Sally! Toto bola moja pravdepodobne moja posledná kniha od teba, pretože si síce hajpovaná a literárnym svetom naprieč známa, ale nejako sa mi vzďaľuješ... K Rooney mám práve ambivalentný vzťah, kým som jej Normálnych ľudí žrala všetkými desiatimi, tak jej Rozhovory s priateľmi boli pre mňa tragédiou a táto jej tretia kniha mala byť definitívnym rozuzlením môjho vzťahu voči nej. Môj verdikt? Rozídeme sa!
Kniha rozoberá príbeh dvoch kamarátok Alice (spisovateľka) a Eileen (editorka v literárnom časopise), ktoré navzájom konverzujú skrze emaily a rozoberajú tam svoje úvahy o svete, ekológii, literatúre, láske a podobne. Alice si na írskom vidieku nájde týpka menom Felix a Eileen rieši vzťah so svojím kamošom z detstva Simonom. Nuž, to by bolo všetko skvelé, ale celé je to akoby opakovačka Rooneyiných predchádzajúcich kníh... Rozhovory, vzťah naprieč spoločenskými triedami, výlet do Talianska, divné sexuálne konverzácie, scenáristické popisy, nuž a riešenie vzťahov, takým spôsobom, že sa mi to chce oblúkom obchádzať.
Veľmi zlá recenzia? Možno, ale aj miléniali starnú a ak im chce Rooney písať, tak by to mohla tiež reflektovať do svojej tvorby, pretože sa mi zdá, že vo svojej tvorbe nikam nepostupuje. Takýmto spôsobom si o pár rokov nikto nespomenie, že niekedy spustila literárnu senzáciu...
Inak, ohľadom recenzie na knihu, odporúčam ešte epizódu relácie Liberatura_radio_wave (nájdete na Spotify), o ktorej som si pred čítaním tejto knihy myslela, že sú k nej zbytočne prísny. Nakoniec musím uznať, že sa s nimi v názore v celku zhodujem...
Kanadská autorka Sheila Heti napísala tabu demolujúcu knihu o materstve s originálnym názvom On motherhood. Knihu som čítala v inom jazyku, ale konečne vyšiel slovenský preklad, pretože ženám aj u nás (ale i mužom) by to mohlo trošku predostrieť iné perspektívy o tejto úlohe, ktorá je viacmenej vyžadovaná v spoločnosti a beda tomu, kto to cíti trošku inak. Odporúčam, ak chcete čítať niečo neobvyklé a mimo mainstream!
Prvé dve časti bavili viac, tu ma nejako "štvalo" to pretáčanie knihy, kde 2 ročné obdobia začínajú tak a druhé dve ročné obdobia začínajú opačne. Ak niečo hľadáte, napríklad konkrétnu stranu, tak je to riadne otravné.
Atmosféra, antihrdinovia, život nikam. Super!
Krásna kniha, taká do domácej zbierky. Aj keď som dlho premýšľala, čo autorka subjektívne vložila do prežívania Alžbety Gwerkovej-Gollnerovej.
Na YA celkom slušné. Nehovorím, že nepredvídateľné, alebo, že by tam nechýbali detaily, ale pobavilo počas popoludnia....
Ci pána beka! Taká divná psychojazda. Už len ten začiatok: Volala sa Magda, nikdy nikto nezistí kto ju zabil. Ja som to nebol. Tu leží jej telo.
Akože, "What an entreé!" a potom s nami Otessa rozohráva hru. Kto je kto, čo je čo, čo je sen, čo realita, nakoniec začneme veriť Vestiným paranojám, ale sú to vôbec paranoje. Čo ten pes???
Super! Som už pár dní po dočítaní a si hovorím, že dobrá kniha má znepokojiť. A táto ma znepokojila. Ale rozhodne to nebude pre každého!
Po Odpočinkovom roku a po tomto, môžem asi s kľudom vyhlásiť, že Otessa je moja autorka!
Fajn kniha! Ešte lepšia bude, ak si čo i len zrnko zoberieme so sebou do pamäti a na základe potom konať ako rodič!
Nevyhľadávam knihy o holokauste, ale v HU bola táto kniha na bestsellers list- tam mám pocit, že hrozne frčia knihy o nacizme, holokauste, atď., a tak reku, že ju skúsim. Knihu by som nazvala ako príliš osobným Yalomom- pretože okrem prípadov, ktoré má pani Eger na starosti, tu rozvíja aj svoj príbeh, ktorý z nej učinili toho, kým je dnes. Síce, prežila obdivuhodný život, celkom ma prekvapilo ako detailne si pamätá aj na tie najmenšie maličkosti a občas som mala pocit, že sa píše trošku viac hrdinsky- napr. nikdy nerozvinula to, že prečo so svojimi deťmi viac nehovorila o holokauste, a že ako to prežívali oni a pod.
Česká obálka mi viac korešponduje s dejom, ale tá slovenská s rastlinkou je graficky krajšia. Inak, Strout písať vie, do deja vás to vtiahne. Opäť píše skratkovito a útržkovito, čo niekomu môže vadiť. Mne sa to páčilo (aj keď na Olive či Amy a Isabelle to u mňa nemalo).
Prečo zase také krátke? Veď všetky tieto knihy by sa mohli zhustiť do jedného diela, ktoré by bolo trošku hrubé. Ale opäť skvelá výpoved o ženskosti, jej hľadaní, emancipácii a slobode.
Opäť krátke dielko, ktoré ťalo do živého, tentokrát o tom, prečo bol otec takým, akým bol...
Táto kniha mala jednu nevýhodu, a to, že by mala byť dlhšia a vydaná ako zbierka ďalších esejí od Marka Forsytha. Pretože, keby mi písal oveľa viac o knihách a čítaní celkovo, nuž, nehnevať by som sa nenahnevala. Takto, mi to bolo málo a zošitok mi bol útly. A inak, áno, neznáme neznáme knihy sú tie najlepšie (takto som objavila teraz napríklad O času a vode od Magnasona).
Vôbec to nebolo také zlé ako komentáre podo mnou knihu popisujú. Knihu som si snáď vyhliadla už pred rokmi, niekto ju čítal, niekto ju odporúčal a až teraz som sa k nej dostala. Takže, plusy: nádherná obálky, téma o psychoanalýze prešpikovaná rôznymi myšlienkami o viere, nádeji, odpúšťaní, minulosti, ale i láske a zodpovednosti k nej. Ďalším plusom je nepredvídateľnosť deja- ako, vôbec som nečakala takéto vyuzlenie a to ma veľmi potešilo, lebo väčšinou sú podobné deje prvoplánové a tu bum, fakt nečakané! (Viac neprezradím, spoiler nebude!).
A mínusy: plnší jazyk plný odbočiek a nahustených myšlienok, ktoré občas dávajú človeku zabrať, hlavne ak číta knihu pred spaním.
Celkové hodnotenie: 3,5*
Veľmi príjmená jednohubka, za ktorú mi bolo ľúto vyhodiť toľko peňazí, keď má sotva 120 strán, ale v konečnom dôsledku neľutujem. Sú to vnútorné monológy Slimani, jej myšlienky o svete, písaní, umení. Ak vás baví vhľad do hlavy spisovateľa (a mňa to baví veľmi, viď Zadie Smith a jej Voľnosť, či Murakamiho Spisovatel jako povolaní), tak vás to bude baviť takisto!
Postapo román o pustovníkoch, nomádoch, ktorí sa túlajú krajinou a musia prežiť? Áno a tetelím sa blahom. Zaujímavé dejové linky Bea aj Agnes, aj preťatie ropzrávača zhruba v polovici knihy, kde sa teda pohľad Bey zmení na Agnes a ukáže nám obe hlavné postavy z iného uhla.
Rozhodne nesúhlasím s názorom, že je to kniha ako Hunger Games pre dospelých. Táto kniha ukrýva omnoho viac vrstiev a je bohatá oveľa bohatšie. Prežitie, vôľa, nádej, materstvo, priateľstvo, láska, spojenectvo, zvieracie inštinkty, nenávisť, strach, agresia, právo silnejšieho, príroda, ekológia, ľudská budúcnosť a jej možný vývoj, ľudská psychológia- je tam naozaj všetko. Odporúčam, ak vás "survival" knihy bavia!