freejazz
komentáře u knih
Mlčící fontány
Ruta Sepetys
ten happy end tu musel byť na vyváženie, pretože 90 % príbehu sa odohráva v napätí a neistote. takže mi nakoniec nevadilo, že sa všetko skončilo šťastne a na prvý pohľad radostne. pretože už druhý pohľad odkrýva temné súvislosti a kladie otázky.
málokto si uvedomuje, že Španielsko bolo fašistickou diktatúrou až do polovice sedemdesiatych rokov a v podobnej situácii bolo aj Portugalsko. demokracia nie je normálna záležitosť.
preto je fajn, že sa Ruta Sepetys rozhodla takýmto spôsobom nenápadne upozorniť ľudí na existenciu zla, ktoré sa rado a často skrýva za vzletné myšlienky. myslím, že v súčasnej situácii je to dôležité posolstvo.
Digitálny minimalizmus
Cal Newport
nuž, sedím pri počítači denne, kŕmim weby, ale skôr patrím k tým minimalistom.
nediskutujem a ak sa už ozvem, je to pomaly sviatok. všetko už bolo povedané, tak načo to opakovať.
čítam diskusie a potom si uvedomím, že je to strata času, lebo sa nedozviem takmer nič nové.
môj IG trpí podvýživou.
môj web ma vidí málokedy.
FB ani ostatné hltače času nemám.
na YT si púšťam dobrú muziku, aby som pri nej mohol niečo robiť.
neposielam reťazové maily.
a fakt radšej zoberiem do ruky knihu alebo niečo navarím. net je doplnok života, nie jeho režisér.
podstatné je, že žiadny návod na zmenu života nefunguje, pokiaľ vám chýba silná vôľa a zmysel pre realitu.
btw – koľko fotiek máte vo svojom smartfóne?
Metoda Bullet Journal
Ryder Carroll
1. autor sa narodil v roku, keď som maturoval.
2. multitasking nefunguje, ale to vieme všetci, len niektorí sa to zdráhajú priznať.
3. kto nemá v sebe zažratý systém, nebude mať z knihy veľa.
4. systém do človeka musia nabiť rodičia do troch rokov veku.
5. v každom prípade to za pokus stojí.
6. žiaľ, nikdy som si nedokázal viesť denník a všetky moje zoznamy úloh skončili do polovice preškrtané a stratené.
7. neviem, či som stihol všetko, čo som mal, ale zatiaľ som všetko prežil.
Tajuplný plameň kráľovnej Loany
Umberto Eco
fakt som sa snažil. dlho. ale jednoducho to nešlo. toto sa už ani omylom nepodobá na autora Mena ruže či Foucaltovho kyvadla. možno si autor potreboval niečo vyriešiť a snáď sa mu to aj podarilo. ale mňa ako čitateľa nezaujal.
Kobova garáž
Zdeněk Zapletal
nedá se nic dělat, toto je Zapletal v nejlepší životní formě. jakoby odbočka od Půlnočních běžců, jakoby navazuje na svoje novelky z předchozích let. ale jak sám říká – co může vědět.
i když tam bylo několik sentencí vhodných k zapamatování, už to nedělám, ani si nic nepřepisuji do diáře, který jsem začal plnit kdysi před... prostě XXL lety. ovšem úplně mně vzaly „hanácké jarní monzuny“:)
velká škoda, že se pak Zapletal odklonil od prózy a začal psát hlouposti pro zhůvěřilé televize. a ani Půlnoční pěšci to už nevytrhli.
jo, našel jsem to v restorio za 1,18 nebo tak nějak. zase důkaz, že hodnota knihy není v penězích vyjádřitelná.
a ještě douška - ta obálka není z vydání v roce 1992, protože ta je červenobílá.
Dnes nie je Mikuláša
Jozef Urban
kniha, ktorá sa stala urban legendou oveľa skôr, ako vyšla. ako tradícia hovorí, Jožo ju napísal v záchvate tvorivosti za veľmi krátky čas, myslím, že niekedy v čase, keď mu prístrešie a pozornosť venovala jedna fajn poetka a dnes aj autorka výbornej knihy spomienok na osemdesiate roky v Bratislave. jožo potom tú knihu (rukopis) požičal na prečátanie inému začínajúcemu básnikovi. a potom sa stratila. a všetci o nej hovorili. aká je skvelá, aká je prelomová, ako ide pod kožu a je tvrdo pravdivá či pravdivo tvrdá. legenda žila vlastným životom, všetci sme ju poznali, jožo z nej dokonca dokázal citovať, ale odmietol si sadnúť a napísať ju ešte raz. hoci bol génius, asi by to nedokázal a to vedel aj sám.
a potom sa zjavila.
a nech má akékoľvek chyby, určite je to skvost. dnes nedokážu autori napísať taký dlhý súvislý text v próze, takže Jožo okrem toho, že si strihol ťažký žáner ešte si aj postavil pyramídu.
dá sa čítať na jeden dúšok, ale dá s k nej aj vrátiť a prečítať si ju po kúskoch.
Voda, čo nás drží nad vodou
Jozef Urban
yeah yeah, wau wau...
počúvať dnešné (s)hity blikačiek našej popmjúzik je často utrpením. okrem zúfalého prejavu sezónnych obalov na pepsi a do seba zahľadených teliatok, ktoré si myslia, že čím menej toho na sebe majú, tým väčšie hviezdy šantánu z nich budú a neladiacich pazvukov vydávaných za hudbu je najväčšou urážkou mesidž zabalený do textu. ťažkopádne divné konštrukcie, zhluky slov bez ladu a skladu... das ist hrůza.
preto je fajn, že sa ktosi podujal pozbierať piesňové texty, ktoré Jožo trúsil po celom slovenskom popkultúrnom nebi a mnohé z nich dodnes pomaly zľudoveli v podaní interpretov, ktorí ešte poznali noty a vedeli, z ktorej strany treba chytiť do ruky gitaru.
navyše, tá zbierka sa nedá čítať, automaticky si začnete jej texty pospevovať:)
Utrpenie mladého poeta
Jozef Urban
keď sa Jožo podujal viesť rubriku pre začínajúcich poetov a poetky v časopise Mladé rozkroky, ako sme vtedy to dieťa pseudoperestrojky nazývali, mal za sebou viacročnú autorskú skúsenosť s podobnou rubrikou mesačníka Nové slovo mladých, ktorú viedol najprv sv. Vojtech Mihálik, drsný ideológ a propagandista vtedajšej vrchnosti a takmer neobmedzený vládca vydavateľstva Slovenský spisovateľ a po ňom Vojto Kondrót, matematik a turista s dušou básnika.
nikto netušil, či sa v tej liahni grafomanov vyskytne aj nejaký talent, ale občas aj motyka vystrelila.
po rokoch všetky tie svoje skúsenosti s radením ako písať pozbieral do sviežej zbierky úvah. je to veľmi vhodné čítanie pre všetkých, čo sa zamýšľajú nad vlastnou tvorbou a väčšinou sa preceňujú a očakávajú trúbenie fanfár po prvom verši či odseku.
Jožo má skvelý nadhľad a pojedol kopu vtipnej kaše, takža sa pri knihe okrem poučenia aj dosť zabavíte.
a úžasné je sledovať Jožovu prácu so slovom.
smutné je, že kniha vyšla v roku, keď Jožo odišiel.
Dobrodružstvá vranky Danky
Jozef Urban
krásna kniha. a veľmi vtipná. také sa momentálne nepíšu. dnes musí kniha blikať, trúbiť, vibrovať a občas aj hrať a spievať. vtedy stačili autorovi knihy písmená, ktorými dokázal zaujať čitateľa. a skvelé ilustrácie, ktoré prinútili dieťa chytiť knihu do ruky.
len som ľutoval, že kniha nepatrila medzi moje detské, čítal som ju už ako dospelý a závidel deťom, že majú takú peknú knižku.
spolu s Pémovou Malou morskou vílou sú to dva pekné príklady, že napísať výbornú knihu pre deti sa dá a netreba k tomu vlastne takmer nič. „len“ fantázia a spisovateľské zručnosti:)
Malý zúrivý Robinson
Jozef Urban
prvotina a hneď diera do aj tak deravého sveta. to, čo si Jožo dovolil sa vlastne nikomu pred ním nepodarilo. zbierky v edícii Nová poézia boli povinne vybavené časťou nalinajkovanou sv. Vojtechom, neomedzeným vládcom vydavateľstva. *propagandisticko-ideologické okienko velebiace aktuálny režim.* Jožo odmietol podieľat sa na takej blbosti a ponúkol knihu, ktorá je svedectvom o stave generácie. na to, že mal okolo 18 - 20, keď ju dával dokopy je to veľmi zrelá výpoveď. a Jožo nastavil vysokú latku kvality, ako sa vtedy hovorilo v dobovej tlači. sám ju potom aj prekonával.
kniha určite vyšla v roku 1984, pretože som v tom čase robil v kníhkupectve, kam Jožo pravidelne dochádzal, požičal som mu 50 Kčs a on mi potom daroval knihu s krásnym venovaním. lenže ja somár som ju neskôr požičal muzikantom, ktorí hľadali inšpiráciu pre svoje skladby a tí mi ju nevrátili. takže mám len to ďalšie vydanie, ale už je riadne rozlistované.
odporúčam nielen čítať, ale aj študovať, lebo po Janíčkovi Smrekovi bol Jožo Urban ďalší rýdzi poeta natus.
a jedna z mnohých:
BALADA O ODSTÁVAJÚCICH UŠIACH
Akoby vtáci odlietali
Akoby mizli ideály
Keď som bol malý
všetci sa mi smiali
A ktosi vravel neplač maličký
raz možno budeš písať básničky
každý je krásny tým čo vie
ži tak ako sa sluší
a nevšimnú si tvoje uši
Akoby vtáci odlietali
Už nie si taký celkom malý
Učíš sa žiť
a učíš sa aj niečo iné
Tvoj život zo dňa na deň plynie
tak ako sa to sluší
No ešte stále hoci nie si malý
akoby vtáci odlietali
na krídlach tvojich uší
Nový čas
Ida Jessen
hodí se ke čtení do tohoto času hysterických příprav na svátky. jsou důležitější věci, než importované tradice. a žít jde i jinak. jak na své kůži zjistila sama hrdinka, poznání přichází někdy až po mnoha letech tápání. ale každý den života prožitý svobodně má smysl.
hezká knížka, která se nevnucuje, není psaná na objednávku ani za ní nestojí ohromný tým, kterému je potřeba děkovat na pěti stranách.
Pilíře země
Ken Follett
tak já bych asi škrtal. na jednu stranu se to čte samo, ale zase přes 900 stran a to je jenom první díl, to chce pořádně zabrat. a já „zabíral“ od začátku roku. nejhorší bylo, když jsem to na pár týdnů odložil a pak se musel znovu orientovat.
tak jsem sám na sebe zvědavý, kdy se pustím do dalšího dílu:)
Knihonoš
Carsten Henn
bolo to ako pohladenie, krásna kniha na záver roka (ale ešte nejaké stihnem:). celkom rád by som sa ocitol na tom Šašinom obrázku medzi „molmi“:)
Homunkulus aneb Zevrubná kybernetologie
Ilja Varšavskij (p)
jako snad všichni v té době jsem se utíkal i k žánru sci-fi, snad jedinému čitelnému, co k nám z východu přicházelo. dobré sci-fi mám rád i dnes, nejsem si ale jist, jak by tato kniha obstála v podstatně širší současné nabídce. tehdy jsme ji četli především mezi řádky.
Prázdné místo
Čestmír Vašák
to je z doby, kdy jsem četl knihu od knihy a moc si z nich potom nepamatoval. nemůžu říct, že mně nějak moc zaujal vývoj a duševní hnutí hrdiny, spíš jsem hledal podobnost se svým zráním. to se vlastně v telecím věku dělá běžně a mám knihy, které mi dali mnohem víc.
snad proto, že jsem v knihovně chodil i do zapadlejších oblastí a bral do ruky knihy jinými opomíjené měl jsem v tom čase lepší pžehled o psavcích.
Oznamuje se láskám vašim
Karel Zídek
kdysi dávno jsem hltal knihu za knihou, zapsal jsem si, že jsem přečetl i tuto - ale nijak si nedovedu vybavit o čem to bylo. prostě četba. škoda. když se mi dostane do rukou, zkusím ještě jednou - po letech bude chutnat jinak a snad ve mně zanechá víc než prchavý zápis „přečteno“.
jo - film jsem neviděl.
Bohatýrská trilogie
Jaroslav Žák
četl jsem několikrát, popré ještě když jsem netušil, co to je tramp a tramping. když jsme pak chodili s bágly a usárnami na čundr marně jsme hledali, kde josu všechny ty nádherné fóry a fórky. žel nelze implantovat do jiné doby a jiné země, tramping je ryze český vynález. díky za něj.
Študáci a kantoři
Jaroslav Žák
ještě lepší než stokrát viděný „film pro pamětníky“. snad proto, že ve filmu nelze všechno tak do hlubin rozepsat. perla české humoristické literatury, protože zachycuje to, co snad ani nejde předat širšímu publiku - študácká šprťouchlata a rozvernosti.
Město páry
Carlos Ruiz Zafón
vypadá to jako lehkým perem napsané povídačky, ale je to krásné. krásné tím, jak autor pracuje s něklika fakty a fantazií. krásné atmosférou, kterou vytvořil. radost číst.
Nejsme tady pro zábavu
Nina Lykke
fakt dobre som sa zabavil. bublina, v ktorej sa pohybuje spisovateľská háveď je asi všade na svete rovnaká. a nastaviť jej zrkadlo, ktoré nie je krivé, je dosť odvaha.
a áno, realita je nudná a nečitateľná, preto majú stále úspech vykladači reality. hoci nemajú pravdu, ubližujú a správajú sa ako rozmaznané decká. davy to milujú, lebo realita je nuda.
výborné oddychové čítanie s celkom trefnými postrehmi a zmysluplnými myšlienkami.