Nejnovější komentáře

Vychytanej svět Janety B.

„Taková průměrná blbinka pro náctileté.“
— mia.com

Eldest

„První díl byl nej, ale jako náctiletá jsem to stejně žrala dál.“
— mia.com

Brisingr

„První díl byl nej, ale jako náctiletá jsem to stejně žrala dál.“
— mia.com

Skrýt reklamy

Eragon

„Jako náctiletá jsem to totálně žrala. Škoda, že film tak zmrvili.“
— mia.com

Harry Trottel a posel Talibánu

„Jako byla to totální kravina, ale v době dospívání, kdy jsem byla HP posedlá (to jsem pořád, ale trochu střídměji), jsem musela číst všechno možné. A když tohle je fakt blbost, měla jsem nějak potřebu to zhltnout.“... celý text
— mia.com

Harry Trottel: My děti ze stanice Kaiserchrocht

Slovutný pán prezident

„Hoci som príbehov o holokauste prečítala v svojich -násť na tony, v súčasnosti sa k tomu málokedy odhodlám, keďže utrpenie, ktoré šoa zahŕňa, jednoducho nedokážem brať štatisticky a aj po X zdanlivo podobných osudoch sa ma veľmi dotýka. Tak to bolo i s trinástimi príbehmi v tejto knihe. Pri ich čítaní som si uvedomila, že romány/poviedky o holokauste sú často veľmi "filmové", v zmysle, že obsahujú až neuveriteľné peripetie, zatiaľ čo predkladané osudy boli také... obyčajné. V tom najlepšom zmysle slova. Jednotlivé postavy na mňa pôsobili dojmom, že takých ľudí predsa poznám aj dnes, v svojom okolí, že sú to presne tí nejedinečne jedineční ľudkovia z kategórie človek-milión, medzi ktorých patrí drvivá väčšina z nás. Boli to jednoducho ľudia, s ktorých príbehmi som sa vedela stotožniť, vžiť sa do nich. A možno práve preto mi ich osudy nemohli byť ľahostajné. Možno preto mi často bolo úzko z toho, že napriek svojej najväčšej snahe a nádejam, ktoré vkladali do svojich žiadostí o udelenie prezidentskej výnimky, sa pre slovutného pána prezidenta (či jeho úrad) stali len ďalšou položkou, ktorú treba čo najskôr odbaviť (poväčšine zamietavo) alebo ktorá sa dá aj mesiace, ba roky ignorovať. Nie raz prišla odpoveď z úradu (aj to negatívna) už v čase, keď dotyční dávno odišli transportom... Často sú to príbehy bez happy endu. A bez spravodlivého záveru. Žiadne "a žili šťastne až do smrti", žiadne "dobro vyhralo nad zlom". Naopak. A to je na nich najsmutnejšie. A najvarujúcejšie. Mimochodom, každá postava mala biografický charakter a autorka až škrupulózne, opäť to myslím v dobrom, dbala na to, aby jej príbeh zachytila čo najvernejšie, pričom na konci ku každej poviedke uvádza pomerne rozsiahly zdroj inšpirácií, poznámok a zdrojov. Napokon, aj sama autorka kdesi v úvode spomína, že pôvodným zámerom bola kniha iného žánru, až po konsenze s vydavateľom ponúkla reportážne poviedky. Slovutný pán prezident je kniha, ktorá veľmi explicitne ukazuje/dokazuje, že dostať prezidentskú výnimku bolo naozaj skôr výnimka; a že ten, ktorého na obálke vidíme ako tieň, si určite nezaslúži heroizáciu, ktorú mu aj dnes určité kruhy túžia dopriať.“... celý text
— Starmoon

Harry Trottel a ta jemná tenata

Harry Trottel a kámen MUDr. Tse

Nejlepší příběhy o koních

„Jako náctiletá jsem o koních četla všechno. A jak to u povídek bývá, některé jsou lepší a jiné horší. Každému sedne něco jiného.“
— mia.com

Deník Vyvolení

„Co si budem, ve své době tohle byla pecka, ačkoliv teď je to odpad nebo možná jen nostalgie. Jinou hodnotu to nemá.“
— mia.com

Sisi a její rodina

„Nastřední jsem Sisi hodně žrala a přečetla o ní všechno možné. Tohle jsem použila do školy a pomohlo mi to.“
— mia.com