Nejnovější komentáře
Dárek pro Ježíška
„Knížka čtená dceři. Zaujal mě název a ilustrace. Vypůjčila jsem ji v knihovně. Je to takový „putovní příběh“. Jak se píše v anotaci, na Štědrý den se ztratí chlapeček Benjamin, hledají ho rodiče s malou sestrou a dědečkem, postupně se k nim přidávají další lidé z města (sousedka, prodavačka, policista, metař, kněz, žebrák). Příběh je proložen několika moudry, líbila se mi zmínka o znakové řeči, ale celkově jsem od toho čekala asi víc.“... celý text
— Luciluc
Všetky farby života
„Nádherný knižní šperk do knihovny, ideální dárek pro milovníky ilustrací Lisy Aisato.“
— marhoul
Hoře z rozumu
„Angličanka Mary Hobsonová byla vdaná za jazzového hudebníka a měla čtyři děti. Když bylo jejímu manželovi 25 let, onemocněl dětskou mozkovou obrnou, ochrnula mu pravá strana těla a nemoc mu znemožnila mluvit. Během toho, co ho léčila muzikoterapii, napsala Mary svůj první román.
Jednou Mary Hobsonová skončila v nemocnici. Byla operována na noze, musela tam zůstat dva týdny a její dcera se rozhodla, že jí pobyt usnadní. Přinesla jí anglické vydání románu Lva Nikolajeviče Tolstého Vojna a mír. Již po třech dnech šokovaná a fascinovaná Mary Hobsonová zavřela poslední stránku a pevně se rozhodla, že tento román musí číst v originále!
Psal se rok 1982 a Mary bylo téměř 56 let. Každý ví, že schopnost učit se jazyk s věkem prudce klesá, ale Mary byla rozhodnutá naučit se rusky.
Po propuštění z nemocnice si Mary našla učitelku ruštiny, emigrantku z Ruska Taťjanu Borisovnu Ber, která své studentce vštípila lásku k Alexandru Puškinovi a seznámila ji s Měděným jezdcem. Studium vskutku nebylo snadné, ruština jí připadala neuvěřitelně složitá na naučení. Marie však byla natolik fascinována, že na obtíže nebrala ohled.
Ve svých 62 letech už uměla plynule číst, rusky rozuměla, ale do úrovně Vojny a míru měla daleko. Aby se ve svých znalostech zdokonalila, nastoupila na univerzitu, zapsala se na slovanskou filologii - rovnou do druhého ročníku.
Jejími kolegy byli devatenácti - dvacetiletí chlapci a dívky, s nimiž však rychle našla společnou řeč. Trvalo jí další dva roky, než si Vojnu a mír přečetla podruhé, nyní v ruštině. Podle svých slov musela doslova vstřebávat každé slovo, každou větu, ale nesmírně ji to bavilo.
V 64 letech odjela Mary Hobsonová na desetiměsíční stáž do Moskvy. Bydlela s ostatními studenty na koleji, ale to jí vůbec nevadilo.
Jednou na přednášce přišla řeč na komedii Alexandra Gribojedova Hoře z rozumu. "Je to skvělé ruské dílo, které se nedá přeložit do anglićtiny ", - vysvětlil přednášející. "Co kdybych to zkusila já?" pomyslela si Marie. Po hodině zašla do knihovny, vzala si ,, Горе от ума a ještě ten den se pustila do překladu.
Úkol se skutečně ukázal jako neuvěřitelně obtížný: překlad musel zachovat nejen doslovný význam textu, ale také mnoho metafor, rýmů a básnické metrum! Práce postupovala pomalu a Mary Hobsonová dokončila Hoře z rozumu" až po obhajobě své diplomové práce. A pak, ve svých 66 letech, nastoupila na postgraduální studium, aby napsala disertační práci o Gribojedovi.
Mary Hobsonová se tak díky své lásce ke Lvu Tolstému stala profesionální překladatelkou. Po knize "Hoře z rozumu" se pustila do Puškina a přeložila do veršů "Evžena Oněgina"! Ve Velké Británii vychází tento překlad v podobě audioknihy a v Rusku jako součást dvojjazyčného vydání: ruský text Puškina je doplněn překladem Mary Hobsonové.
Mary Hobsonová získala za své překlady, které byly několikrát publikovány, několik ocenění. Hlavní cenou pro ní by podle jejích slov bylo, kdyby některého z jejích čtenářů ,, Hoře z rozumu" nadchla natolik, že by se rozhodl naučit rusky a přečíst si toto mistrovské dílo v originále.
Anglická spisovatelka, básnířka a překladatelka Mary Hobsonová zemřela v roce 2020. Napsala tři romány, autobiografii, přeložila veršovanou komedii Alexandra Gribojedova ,,Hoře z rozumu (česky)" a jeho dopisy, díla Alexandra Puškina. Byla oceněna Puškinovou zlatou medailí a cenou ,,Подвижник (za překlad ruské poezie).“... celý text
— Hoper14
Dcéra zimy
„Dlho-predlho som odkladala čítanie tejto knihy a to aj napriek tomu, že ma to niečím ku nej ťahalo. Vždy som ale dala prednosť inej.
Bola som hlúpa? Áno, bola.
Uznávam, príbeh má trošku pomalejší rozjazd, takže som párkrát premýšľala, či je to pre mňa to pravé orechové a či by som to čítanie nemala opäť odložiť. A taktiež mi zo začiatku robilo problém orientovať sa v popisovaných časových linkách, ale je to čisto o zvyku. Keď už sa príbeh rozbehol, a že sa teda rozbehol poriadne, prestalo to na mňa pôsobiť mätúco.
Približne od tretiny knihy to bolo výborné čítanie plné nečakaných zvratov, krutosti, násilia, … a ja som to skrátka a jednoducho žrala. Každá stránka bola lepšia, než tá predchádzajúca a ten koniec? Ten ma úplne dorazil, nakoľko to nebol taký ten klasický šťastný koniec, ale zanechal vo mne zvláštnu, priam horkosladkú pachuť.
Ešte by som sa rada vyjadrila k dvom protagonistkám - Morene a Vesne, a tomu, ako skvelo ich autorka vykreslila. Zatiaľ, čo Morena je temná a racionálne uvažujúca, Vesna je stelesnenie slniečka a tak trošku naivná, vidiaca dobro v každom, i tom najhoršom človeku. A ja som to zbožňovala! Aj keď sem-tam by som Vesne jednu vrazila, aby jej z očí spadli tie jej ružové okuliare.
Touto knižkou som sa oficiálne nalákala na ďalšie od tejto autorky a už sa nemôžem dočkať, kedy sa do nich pustím.“... celý text
— Knihochod
Jen pět přežije
„Čo sa kníh od Holly Jackson týka, vždy mám vnútorný pocit, že nimi nemôžem šliapnuť vedľa. S potešením musím konštatovať, že môj pocit bol aj tentokrát správny a táto kniha výborná.
Holly má neuveriteľný talent vtiahnuť čitateľa do deja prakticky okamžite, bez zbytočného trápenia, a udržať ho v napätí po celý priebeh príbehu. A na záver ho totálne odrovnať celkovým rozuzlením. Takže určite sami usúdite, že k príbehu žiadne výhrady nemám.
Čo sa postáv týka, ani o jednej nemôžem povedať, že by mi pripadala plochá a bez akéhokoľvek charakteru, nakoľko boli všetky popísané dostatočne na to, aby si o nich čitateľ dokázal utvoriť nejaký názor.
Ja osobne som hltala jednu stranu za druhou a bolo to skrátka výborné. Keby táto autorka vydá nákupný zoznam, tak aj ten si prečítam.“... celý text
— Knihochod
Šesť karmínových žeriavov
„Šesť karmínových žeriavov je vlastne Sedem zhavranelých bratov, avšak o kus krutejších a o jedného brata chudobnejších, ale zato plných prvkov ázijských rozprávok a mytológie. A aby som nezabudla, na scénu prídu aj draci.
Nebudem tu spievať ódy na vizuálnu stránku knižky, ktorú vo vydavateľstve Pandora naozaj vymazlili (ostatne ako všetky knižky, ktoré pod ich značkou vychádzajú), a vrhnem sa rovno na tú dejovú, ktorá ma s prvou stranou úplne pohltila a tak som jednoducho musela stále čítať ďalej a ďalej, aby som vedela čo bude ďalej. Samozrejme, príbeh si nesie svoje rozprávkové prvky po celú dobu a je vidieť, že autorka má všetko dokonale premyslené a prepojené.
I keď sa v priebehu čítania stretáva čitateľ s relatívne veľkým počtom postáv, o každej si dokáže vytvoriť taký akurátny obraz vďaka tomu, ako sú vykreslené. Ani obyčajná slúžka nie je len čiernobielou postavou na pozadí, ktorá sa tam len tak kdesi mihla, ale má svoj charakter a svoje nedokonalosti, čo si v knihách veľmi cením. Rovnako ako vývoj charakteru hlavnej protagonistky, kedy je nádherne vidieť, ako ju rôzne udalosti menili a formovali.
Trošku by som chcela vytknúť, že na konci knižky sa toho deje naozaj veľa a tak to môže na čitateľa pôsobiť mätúco, ale na druhú stranu by som na knižke nezmenila absolútne nič. Ale teda už teraz sa neviem dočkať druhej časti.“... celý text
— Knihochod
Vila v Itálii
„Vila v Itálii je presne tou knižkou, ktorú chcete čítať v akomkoľvek ročnom období. Dokonca aj teraz, keď už vonku zo stromov padá lístie a teplota sa nevyšplhá vyššie, než na 15 stupňov, no akosi stále nie ste vnútorne pripravený na opustenie leta.
Tento Romantický útek čitateľa vtiahne priamo do prostredia Talianska a pri čítaní bude mať pocit, že sa nachádza priamo medzi olivovníkmi a citrónovníkmi, a to aj v prípade, že túto krajinu nikdy nenavštívil (ako napríklad ja).
Umelecká duša hlavnej hrdinky mi veľmi imponovala, keďže aj ja som osoba, ktorá stále voľačo tvorí, i keď mi čas od času prišla taká naivná a hlúpučká (ostatne ako takmer každá protagonistka v romantickej literatúre). Rovnako som si zamilovala aj trošku nedostupný objekt jej túžby.
Čo sa zápletky týka, samozrejme, že je od prvej strany jasné, ako to dopadne a pravdepodobne vás nič nejako extrémne neprekvapí. Ale mrzí ma opäť taký ten urýchlený záver, kedy to vyzerá, že autorka v priebehu deja niečo nadhodila, zabudla na to a ku koncu si na to spomenula, tak to tam ešte tak v rýchlosti šupla. Len aby sa nepovedalo.
Každopádne, za mňa jedna z tých lepších kníh tejto série, ktorú odporúčam.“... celý text
— Knihochod
Stín železné opony
„Budu přirovnávat. Jak začalo Šlikovo Dobrodružství z Klárova zajímavě, tak další příběhy až na ten poslední byly trochu slabší. Zkáza Jezerní Kotliny byla skvělé navázání na Foglarovu knihu. A tento příběh je taky výborný. Na obalu se tvrdí, že je určen pro čtenáře 13+, což je asi příhodné. Nejdřív mě napadlo, že takoví čtenáři už přece o tzv. železné oponě musí vědět a že je tak kniha nemůže ničím překvapit, ale pak jsem si uvědomil, že to možná bude pro mnoho z nich první setkání s touto historií, protože učím na vysoké technické škole a moji studenti (20/21 let) nedokáží odpovědět na otázku, jaké slavíme svátky 28. října a 17. listopadu….
Chválím tedy pana Šlika za tento příběh, který v sobě má vše, co může děti zaujmout, s přidanou hodnotou temného období naší země.
K tomu jsou zde velmi hezké doplňující ilustrace.
Chtělo by to ale už nějakou celospolečenskou osvětu, aby si přestali všichni včetně autora myslet, že když máte jednoho společného rodiče, tak je váš sourozenec nevlastní :) Možná detail, ale slovo nevlastní jsem vždy vnímal trochu odcizeně a přitom máte spoustu společného.
Super kniha, doporučil bych dětem!“... celý text
— Ristridin
Táto kniha zabíja
„Ešte z práce v kníhkupectve som mala v hlave zaryté, že pod značkou Bambook sa vydávajú iba knižky pre deti. Preto ma veľmi prekvapilo, aká kniha, patriaca pod túto značku, sa mi dostala do rúk.
Ponurá atmosféra súkromnej školy, tajný spolok a (nejedna) vražda. Takto by som v úplnej stručnosti zhrnula celé gro tohto príbehu, ktorý sa od prvej strany čítal takmer sám, udržiaval čitateľa v napätí a prekvapil nejakým zvratom vždy, keď to bolo najmenej očakávané.
Netvrdím, že zápletka či odhalenie vraha bolo niečo, čo by vám vystrelilo mozog z hlavy, avšak autorka to mala celé premyslené tak, aby čitateľ až prakticky do konca netušil, kto je vlastne vrah. A pokiaľ by sa vám stalo, že by ste ho odhalili skôr, než dočítate knihu, tak vás naozaj ale naozaj obdivujem.
Jediné, čo ma mrzí je, že spomínaný tajný spolok, respektíve niektoré pasáže o ňom, boli iba také ako keby okrajové. Keby sa tejto téme autorka povenuje trošku viac, rozhodne by som to privítala.
Za mňa jeden z lepších YA trilerov, aký sa mi kedy dostal do rúk.“... celý text
— Knihochod
Mrtvá holka, dobrá holka – část druhá
„Tak tomuto ja, dámy a páni, hovorím výborné zakončenie jednej perfektnej série!
Bola som napätá od prvej strany po poslednú a bolo pre mňa len veľmi ťažké knižku odložiť, takže som po nočnom kojení miesto opätovného upadnutia do spánku zapla svoje nočné svetielko a pokračovala v čítaní. A poviem vám, okolo tretej ráno má celý príbeh ešte o kus lepšiu a temnejšiu atmosféru.
Popravde, mala som isté pochybnosti o tom, ako sa autorka vysporiada so smerom, ktorým sa rozhodla poslednú čas poslať a teda nemôžem inak, iba ju pochváliť.
Neviem čo viac by som mohla napísať bez toho, aby som prezradila čosi dôležité a preto napíšem iba jedno: táto séria jednoznačne stojí za to a ja dúfam, že si ju prečítate a obľúbite rovnako, ako ja.“... celý text
— Knihochod
Hranice času
„Kniha se mi velice těžko hodnotí. Světem Aldoronu jsem uchvácen a jsem rád, že jsem mohl být jeho součástí. Ale i přes to mi v posledních dvou dílech série něco chybělo, jako by to už nebylo ono.... Přišlo mi tam až mnoho jakoby omáčky a takové furt dokola (Arila musí tohle a tohle a i přes to, že nechce, nebo nemůže, tak jí k tomu nějak dotlačíme)
Kniha je nabitá zajímavým dějem i myšlenku. Poslední stránky jsem s údivem přímo hltal. To se bohužel nedá ale říct o těch předešlích. Přišlo mi, že první třetina byla o ničem, v druhé se něco začalo dít a konec, ten byl naopak nejlepší z celé série.
Nofrana hur.“... celý text
— Petr874
Sarkastická svině (limitovaná ČB verze)
„Tohle je taková útlá detektivní jednohubka.
Kdo zabil bohatého a vlivného podnikatele? To má zjistit Sára sarkastická a plná humoru jezdící na motorce. Kdo jí usiluje o život a má se o ní rodina bát?
Knížku můžu jen doporučit. A budu se těšit na pokračování“... celý text
— Vlasta71
Sneh, sauna, Suomi
„Hneď na začiatok sa priznám, že som mala veľké očakávania a dúfala, že dostanem niečo na štýl Mačacieho kožucha od Dominiky Sakmárovej. Žiaľ, z tejto knihy som taká nadšená veru nebola (a stále nie som).
Zo začiatku bolo všetko super. Do knihy som sa začítala takmer okamžite, hltala jednu stránku za druhou, avšak sama som si všimla, že sa moje tempo čítania s ubiehajúcimi stranami stále viac spomaľuje, čítanie ma prestáva baviť, očakávam koniec, ktorý ale neprichádza …
Veľmi mi s postupom v čítaní začali vadiť neustále opakujúce sa slová, vtipy a sťažovanie sa napr. na zimu, tmu, veľa vrstiev oblečenia.
Nechápte ma zle, človek sa toho z tejto knihy mnoho podozvedá a mňa osobne toho veľa prekvapilo, avšak štýl, akým sú tieto informácie čitateľovi podávané mi absolútne nesadol.“... celý text
— Knihochod
Môj život (Ako posúvať vlastné limity)
„Knižka Môj život od Michala Škombára nie je žánrovo niečo, čo by som čítala často či dokonca cielene vyhľadávala, no keď som od samotného autora dostala možnosť prečítať si jeho autobiografiu v rámci #spoluprace, rozhodla som sa, že to predsalen skúsim.
Obsah je delený na viacero častí a každá časť na svoje podkapitolky, ktoré sú pomerne krátke a každá v stručnosti popisuje určitú časť autorovho života od jeho detstva, cez prepuknutie choroby, prvé tetovanie, prvú vydanú knižku, … až po súčasnosť.
Čo ešte pokladám za veľké plus je dĺžka celej knižky - približne 160 strán, ktoré však popisujú to, čo čitateľ potrebuje a čo mu stačí o autorovom živote vedieť. Popravde, keby text obsahuje viacej omáčky, pravdepodobne by ma to tak veľmi nebavilo.
Chcem tiež vyzdvihnúť grafickú stránku. Ilustrácie, ktoré kniha obsahuje, sú skrátka nádherné. I keď minimalistické. Ale práve to sa mi na nich páči.
Pokiaľ by ste teda chceli niekedy prečítať nejakú autobiografiu, no bojíte sa, že vám tento žáner úplne nesadne, túto knižku môžem jedine odporučiť. Michal je jeden veľmi inšpiratívny človek, ktorý sa nevzdal svojho sna ani napriek diagnóze s ktorou musí žiť.
A napísať knihu bradou? Wau.“... celý text
— Knihochod
Klíč k času
„Túto sériu opatrujem vo svojej knižnici už dobrých pár rokov a stále som ju obchádzala a jej existenciu úplne ignorovala, nakoľko som bola zamestnaná čítaním iných titulov.
Konečne som sa ale odhodlala siahnuť po prvej časti, začala som čítať a … A nič. Žiadne nadšenie z prečítaného sa nekonalo a ja som viac-menej iba odrátavala stránky do konca.
Nechápte ma zle, celý ten koncept Časodějov ma veľmi zaujal, je zrejmé, že to má autorka všetko detailne premyslené, avšak to spracovanie … Aj napriek tomu, že som sa snažila nemať veľké očakávania a nazerať na príbeh ako moje 11-15 ročné ja, absolútne ma neočaril.
Vasilisa mi na svoj vek prišla popísaná akurátne, avšak miestami sa mi zdala až prehnane naivná a nelogicky uvažujúca. A teda na jednej strane chápem, prečo sa ku nej ostatní správali tak, ako sa správali, no na druhej strane nechápem, prečo sa ku nej tak správali. Niektorí na to skrátka nemali adekvátne dôvody.
Čo ma trošku (viac) iritovalo, bolo tzv. “časovanie. To slovo mám v sebe navždy spojené s časovaním slovies a tak, keď v knihe niekto časoval, ja som si predstavila žiaka na hodine angličtiny. Toto je ale môj osobný problém, ktorý do hodnotenia nezahŕňam.
Možno keby som na knihu narazila v dobe, keď som mala toľko rokov ako hlavná hrdinka, užila by som si ju. Takto vo mne žiaden hlbší dojem nezanechala a ja tak trošku dúfam, že sa ostatné časti dostanú na vyššie hodnotenie.“... celý text
— Knihochod
Oheň a led
„Aljaška je rozhodně místo, po kterém netoužím, o čemž mě přesvědčila i tato kniha. Příběh to byl neobvyklý a originální. Bylo zde napětí a pořád se něco dělo, jiné díly se mi ale líbily více.“... celý text
— pip11
Haunting Adeline 1
„Pokiaľ ma už nejakú tú dobu sledujete, istotne dobre viete, že žáner, do ktorého sa táto knižka radí, nie je niečo, čo by som čítala pravidelne a hlavne sa okolo nej strhla veľká vlna kontroverzie - niektorí ju zbožňuju, iní nenávidia. No i tak som sa nechala zlákať. Mala som pár nadšených ohlasov od mojich kamarátok a tiež ma veľmi zaujala vizuálna stránka, ktorú sa knižke @vydavatelstvo.pandora rozhodlo dať.
Hneď na začiatku chcem upozorniť, aby ste kládli dôraz na trigger warnings, ktorých má táto kniha veru neúrekom. A ja som aj trošku pochybovala, že sa tam všetky vošli (spojler: VOŠLI!).
V druhom rade chcem podotknúť, že napriek tomu, čo napíšem v nasledujúcich riadkoch, rozhodne tým neromantizujem a nezľahčujem žiadnu z tém, ktorá je v knihe popísaná. A hlavne je to fikcia.
Než som začala túto knihu čítať, bola som zaseknutá v naozaj obrovskej čítacej kríze a pri pohľade na túto knihu ma prepadla neskutočná chuť odsunúť všetky ostatné bokom a vrhnúť sa do jej čítania. Dobre že som to spravila, nakoľko moja kríza bola zažehnaná a ja som si čítanie po dlhej dobe náramne užívala.
Hlavná hrdinka mi síce pripadala ako keby jej chýbala veľká časť mozgu, kde sa nachádza logické uvažovanie a pud sebazáchovy, nakoľko to, čomu sa ona dobrovoľne vystavovala, mi naozaj neprišlo v poriadku. Čo sa týka jej stalkera, toho som miestami neskutočne obdivovala a miestami absolútne nenávidela. A radšej opäť pripomínam, že toto všetko iba v rámci toho, že je to fiktívna postava.
Celý príbeh má strašidelnú atmosféru s prvkami nadprirodzena a ja som mu totálne prepadla. A už netrpezlivo čakám na druhý diel.“... celý text
— Knihochod
Pochované kosti
„Na ďalší prípad Josie Quinnovej som sa veľmi tešila (a áno, píšem to asi v každom príspevku ku knižke o tejto protagonistke) a moje nadšenie pretrvávalo aj na začiatku čítania. Žiaľ, nevydržalo mi ani do polovice príbehu.
Musím podotknúť, že sa to celé čítalo výborne, Lisa to so slovami vie a vy skrátka chcete čítať ďalej, pretože stránky svižne ubiehajú a prečítaná časť začína prevyšovať tú neprečítanú, no po dejovej stránke to už taká hitparáda nebola.
Prišlo mi to celé akési príliš jednoduché a hlavne extrémne predvídateľné. Proste som tušila, že keď Josie objaví nejakú stopu, tak sa zásadne musí stať čosi, čo to celé zmarí - a čuduj sa svete, takmer vo všetkých prípadoch som sa nemýlila a keď sa to takto opakovalo niekoľkokrát po sebe, aj ma to začínalo trošku nudiť.
Následné rozuzlenie ma ani nejako extrémne neprekvapilo, asi som to celú dobu podvedome tušila. Takže táto časť ma veru nenadchla a hodnotím ju ako taký priemer. Snáď ďalší prípad bude lepší.“... celý text
— Knihochod
S láskou z Říma
„Cesta do Říma je slabší než jiné díly této série. Odhalení s blížícím se závěrem bylo nečekané a příběh si polepšil, ale celkově je to průměr.“
— pip11
Mrtvá holka, dobrá holka – část první
„Prvý aj druhý diel tejto série som si náramne užila (kto neverí, nech trošku zapátra v starších príspevkoch a presvedčí sa na vlastné oči) a preto, keď som sa dozvedela, že vyjde ešte ďalšie pokračovanie, nemohla som byť nadšenejšia.
Presne takto má podľa mňa vyzerať správny thriller, ktorý sa tentokrát uberá tým temnejším smerom, kedy mne osobne pri čítaní behal mráz po chrbte a aj napriek nie veľmi príjemným pocitom, ktoré som pri čítaní pociťovala, ma čosi skrátka nútilo čítať ďalej.
Potešilo ma, že Pipa už viac nie je tou nebojácnou stredoškoláčkou, ktorá nemá problém pre školský projekt riskovať svoj život. Oproti predchádzajúcim dvom častiam sa mi v tejto zdala najreálnejšia, po psychickej stránke veľmi ovplyvnená udalosťami z minulosti.
Trošku ma zamrzelo, že je tento diel rozdelený na dve časti, pretože ja sa tej druhej už naozaj nemôžem dočkať a pevne verím, že nebudem sklamaná.“... celý text
— Knihochod
Ten ľavý
„Do štafety s touto knižkou, ktorú usporiadala @knihomolka_z_mesta, som sa rozhodla prihlásiť, pretože som už podľa názvu i anotácie očakávala príjemnú oddychovku, ktorej hlavná hrdinka bude jedno obrovské stelesnenie klišé. S radosťou musím konštatovať, že som dostala presne to, čo som si myslela že dostanem a dokonca zabalené v nádhernom fialovom vizuále s jemnou kvetinovou oriezkou.
Už od samého začiatku som sa bavila. Bajin humor, vtelený najmä do postavy tety Milenky, mi bol veľmi sympatický a i napriek tomu, že niektoré hlášky by mnohí považovali za otrepané či dokonca trápne, ja som sa na nich schuti zasmiala. Protagonistka Valentína bola tiež výborná a dokonca som sa do nej dokázala vcítiť. Hlavne teda v momentoch, kedy by samú seba najradšej nevidela. Dárius mi ale prišiel trošku upozadený, privítala by som aspoň zopár kapitol z jeho pohľadu, aby som si ho mohla obľúbiť ešte o kus viac. A čo sa týka ostatných postáv, každá do príbehu ako celku niečím prispela a teda by som nevyškrtla ani jednu.
Po dejovej stránke ma kniha veľmi bavila, najmä na začiatku, a približne v dvoch tretinách knihy som si povedala, že by to aj mohlo stačiť a že by som to na Bajinom mieste ukončila presne tam. Vedela som však, a nie len podľa počtu strán, ktoré mi chýbali do konca, že sa ešte zákonite musí čosi stať, že to ku knihám tohto žánru jednoducho patrí. A veru že sa aj čosi stalo. Čosi, čo pre mňa bolo absolútne nečakané a čítala som o tom s pusou otvorenou dokorán, avšak reakcia hlavnej hrdinky mi neprišla adekvátna. Na jej mieste by som sa pravdepodobne cítila dotknutá podstatne dlhšiu dobu, než ona a neviem, či by som čosi také dokázala odpustiť.
Každopádne, už vám neprezradím viac ale podotknem ešte jedno: pokiaľ máte chuť na niečo vyslovene oddychové, toto je jedna z kníh po ktorej by ste určite mali siahnuť.“... celý text
— Knihochod
Vinice ve Francii
„Romantické prostredie francúzskeho zámočku, šampanské, skvelé jedlo, hojenie zlomeného srdca - asi takto by som popísala túto časť Romantických útekov, ktorá síce opäť nebola ničím nezvyčajným, no ako čitateľská oddychovka poslúžila veľmi dobre.
Rovnako, ako pri ostatných knihách od Julie, ani v tejto nechýba hlavná hrdinka, ktorá tak troška uteká pred svojou minulosťou a princ na bielom koni, ktorý je skrátka dokonalý vo všetkých životných aspektoch a je vždy v pravý čas na pravom mieste. Avšak mne, ako čitateľovi, trvalo pomerne dlhú dobu, kým som si k obom našla ako-takú cestu a aspoň troška sa s nimi zžila.
Nebudem vám klamať, aj tento príbeh je jedno veľké klišé za druhým, sladké ako cukrová vata a už na začiatku viete, ako celý príbeh dopadne, takže rozhodne nezostanete (ne)milo prekvapení.
Rozhodne nemôžem povedať, že by príbeh bol zlý, avšak taktiež nebol ničím svetoborný. Neurazí, nenadchne.“... celý text
— Knihochod
Magické relikvie I.
„Za seba musím povedať, že ak Natali napíše ďalšiu časť ešte o kus lepšie, než túto, s veľkou pravdepodobnosťou budem musieť prehodnotiť môj rebríček bodovania.
Dostať sa späť do prostredia, v ktorom sa celý príbeh odohráva, vôbec nebolo ťažké, čo ma hneď na začiatku veľmi milo prekvapilo, keďže od čítania druhej časti uplynul už rok a trošku som sa obávala, že sa nejakú tú chvíľu nebudem vedieť poriadne zorientovať kto, čo, kedy a s kým.
Dej tejto časti svižne napreduje, i keď by som relaxačný úvod sem-tam obohatila aspoň o kúsok nejakej akcie, ktorá by celú pohodovú atmosféru zotavovania sa postáv troška zťažila. Keď som sa ale prekúsala prvými asi sto stranami, dočkala som sa aj tej akcie, ktorá je s každou ďalšou knihou skrátka lepšia a lepšia. Konečne sa objavila aj väčšia dávka romantiky, ktorá mi v predošlej knihe tak chýbala. Nechýbajú ani nové postavy, ktoré sa do rozbehnutého príbehu krásne začlenili a mňa veľmi bavilo sledovať, ako ovplyvňujú celkové dianie. A teda opäť sa našla jedna, ktorú som si obľúbila viac, než tie ostatné a som zvedavá na jej ďalší vývoj.
Čo sa konca týka, ten mi v hlave zanechal veľké množstvo otázok, no žiadne odpovede a mňa len mrzí, že si na ne budem musieť počkať do vydania ďalšej časti. A určite nepíšem len za seba, keď podotknem: UŽ ABY TO BOLO!
P. S. Vizuálnu stránku knihy už ani obšírnejšie spomínať nejdem, nakoľko je rovnako nádherná, ako predošlé dve.“... celý text
— Knihochod
Kráľovstvo podsvetia. Prvá časť
„Priznám sa, že som pred touto knižkou prečítala len veľmi málo takých, ktoré by do tohto žánru spadali a teda nebola som si úplne istá, či to bude moja šálka kávy. Ale kto neskúsi, nevie. Je tak?
Zo začiatku som mala troška problém dostať sa do príbehu, hlavná hrdinka sa mi zdala neskutočne naivná a ako keby zaseknutá v určitom, dajme tomu pätnástom, roku svojho života.
Ako však stránky pomaly ubiehali, začalo mi mnohé, práve aj spomínané správanie hlavnej protagonistky, dávať väčší zmysel a tak sa vytratila aj moja počiatočná neschopnosť vcítiť sa do jej kože a pochopiť, prečo sa správala tak či onak.
Celá atmosféra príbehu má temný nádych, poniektoré pasáže som čítala so zatajeným dychom a po väčšinu času ma prenasledoval pocit, že sa v deji neudialo nič, no zároveň strašne veľa. A vďaka tomuto pocitu som ani nezaznamenala, že som sa dostala až na koniec knižky, ktorý mi teda takmer vyrazil mozog z hlavy.
A na záver dodám len jedno jediné: po prečítaní budete šalieť po druhej časti, ktorej sa ja už nemôžem dočkať!“... celý text
— Knihochod
Sladká nevědomost
„100 lidí 100 chutí – čas od času narazím na knihu, která mi potvrdí, že je to pravda. Na tuhle mafiánskou romantiku jsem zahlédla skvělé recenze, a tak jsem se na ni dost těšila. A možná to byl kámen úrazu.
Od začátku je tu znát přitažlivosti, která je mezi Nicholasem a Elenou, přestože díky okolnostem ji nemohou projevit. Nicholas je drsný boss, jehož pověst ho předchází a znají ho i lidi mimo jejich společnost. Elena je mafiánská princezna, jejíž krása je všeobecně známá a všichni muži by ji chtěli. Ona sama se ale cítí uvězněná, sžírá ji pocit viny a touha se změnit a něco napravit. U ní jsem čekala nějakou výraznou proměnu, jelikož to působilo, že k nějaké dojde, ale nakonec se nic moc významného nestalo.
Brzy jsem si začala říkat, kdy už se bude něco dít. Víc mě kniha začala bavit od chvíle, kdy byl zasnouben správný pár, ale upřímně ani po dočtení nemohu říct, že bych z příběhu byla paf. Většinou je něco, co mě opravdu zaujme, na co myslím ještě po dočtení, ale tady to nějak necítím. Byla to fajn oddechovka s předvídatelným dějem, kdy se toho moc neděje. Na proložení mezi těžšími knihami ideální, ale ještě si promyslím, zda se pustím do dalších dílů.“... celý text
— kniha_je_laska
Temné ozvěny
„Čítala som prvý diel, ktorý sa mi veľmi páčil a tento som odkládala dlhšie, lebo som si myslela, že to bude priamo pokračovanie prvého diela a to nemám rada v tomto žánri. Ale nakoniec ma niečo k tejto knihe prilákalo asi nejaké ozveny. Ja som veľmi rada pretože po rozpačitom začiatku som sa začala orientovať a knihu osm hltala a čakala ako sa prípad vyvinie. V tomto prípade ide o prípad na malomeste, kde sa reči šíria rýchlejšie než telefónné pripojenie, čo sa niekedy hodí a niekedy je to viac na škodu. V tejto knihe je pretkaných niekoľko tajomstiev a sympatická Rebeka sa ich snaží jedno po druhom rozmotať a postupne si musí dávať pozor, čo komu povie. Mne sa kniha veľmi páčila a na konci knihy nechýbala ani chvíľka napätia a akcie.“... celý text
— alzbeta2843
Padesát odstínů ostudy
„To, že existuje niečo ako paródia na knižnú verziu Päťdesiatich odtieňov šedej, som absolútne netušila a keď som sa to dozvedela, bola som vcelku pobavená a najmä zvedavá, akým spôsobom sa dá niečo také napísať.
V prvom rade by som rada podotkla, že je potrebné brať tento kúsok s veľkým nadhľadom a nebyť príliš vzťahovačný v prípade, že ste fandom originálu.
Áno, za mňa to bolo veľmi stupídne, no i napriek tomu som sa celkom kvalitne bavila a to najmä pri predstavovaní si niektorých popisovaných scén.
Pravdepodobne sa ku tejto knihe už nikdy nevrátim, no ako oddychovka na večer to vôbec nebolo zlé.“... celý text
— Knihochod
Pod pohrebným mesiacom
„Dali ste si na tento rok nejaké predsavzatie spojené s knihami? Ako sa vám zatiaľ darí v jeho dodržiavaní?
Ja som si ich opäť dala pár, pričom jedno z nich znie: “Čítať viac kníh tuzemských autorov, pretože dokážu prekvapiť. A viete čo? Je to pravda!
Do štafety, ktorú usporiadala samotná autorka, som sa zapojila bez toho, aby som čokoľvek o jej predchádzajúcich knihách vedela, takže nebude žiadnym prekvapením, že som absolútne netušila, že sa jedná už o tretiu časť série. Čo sa autorke ale musí nechať je fakt, že to nie je vôbec žiadnou prekážkou. Aspoň teda mne osobne nevadilo, že som si trošku vyspojlerovala predchádzajúce dve knihy a čo je hlavné, necítila som sa stratená ako Atlantída, k čomu dopomohlo stručné “nakopnutie ohľadom predošlých prípadov.
Ponoriť sa do príbehu nebol pre mňa žiaden problém na rozdiel od odpútania sa od čítania. Prekvapilo ma, koľko emócii ma zasiahlo - chcelo sa mi smiať, chcelo sa mi plakať, chcelo sa mi kričať nad nespravodlivosťou toho všetkého.
Postavy, flashbacky, kapitoly striedajúce pohľad obete a pohľad vyšetrovateľa - to všetko ma neskutočne bavilo a možno úplne najviac som si užila hádať, kto by asi tak mohol byť páchateľom, nakoľko autorka (beťárka jedna!) nechá čitateľa určitú dobu v nádeji, že je na najlepšej ceste k odhaleniu, no tu zrazu … Všetko je inak a vrchný podozrivý je čistý ako okvetný lístok ľalie. A kolotoč hádania a hľadania začína znova.
Popravde, nemám tejto knihe čo vytknúť a skrátka a jednoducho odporúčam!“... celý text
— Knihochod
Mozaikou Íránu
„Pro ty, kdo chtějí i jiný pohled na Írán než ten oficiální. Byla jsem v této zemi s jinou, ale též výbornou průvodkyní. Díky knize jsem si osvěžila zážitky, hodně se shodují s pocity a dojmy Lenky Hrabalové. Kniha je nádherná a zajímavá a barevná a pestrá stejně jako Írán a její obyvatelé.“... celý text
— Flexi
Hospodyně
„Postavy jsou veskrze ženské, těch pár mužů, co se zde mihne, jsou vesměs prevíti. Jste-li žena, nepochybně si to tedy užijete. Já jsem sice muž, ale užil jsem si to taky.
Komorní prostředí jednoho domu popřípadě ulice před ním. Spousta vnitřních monologů, spousta dialogů mezi kamarádkami, nekamarádkami a jakože kamarádkami. Osnování pomsty, která nevychází podle představ. Pomalé tempo, kořeněné humorem a nevyřčeným napětím, protože v tom, co se děje, zkrátka něco nesedí. Dvě stovky stránek výborně napsaného textu, který se čte v podstatě sám. Nechci nic prozrazovat, ale nebýt překotného klišoidního finále a přeslazeného závěru, klidně bych dal Hospodyni 100%.
Doporučuji těm, co se jim líbila Dívka ve vlaku, Pomocnice a podobné thrillery.“... celý text
— work